Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-52-2016.pdf
PDF · 105.38 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Martiny Balegovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: Jozef Zuzula STAVBA A INŽINIERING, s miestom podnikania: Štúrova 412, Vráble, IČO: 14 409 879, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom: Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 29.274,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/198/2005 - 557 zo dňa 19. apríla 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/198/2005 - 557 zo dňa 19. apríla 2016 v časti, v ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 21.443,27 eura m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.220,86 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti o zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 13.222,41 eura súd žalobu z a m i e t a .
V časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.831,08 eura z titulu náhrady škody odvolací súd napadnutý rozsudok r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 29.274,36 eur s tým, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 13.09.2005 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 881.919,30 Sk (29.274,36 eura).
3. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že účastníci konania uzatvorili dňa 26.07.2000 zmluvu o dielo č. 1/2000, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalobcu ako objednávateľa opravu striech na objektoch v správe Krajského riaditeľstva PZ Nitra. Medzi týmito objektmi bol i objekt Obvodného oddelenia PZ Kolárovo. V článku VIII. bod 8.2. zmluvy si účastníci pre prípad omeškania zhotoviteľa so splnením povinnosti odstrániť vady diela dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1.000,-- Sk za každý deň omeškania až do odstránenia poslednej vady diela. Žalovaný odovzdal žalobcovi vykonané práce na objekte OO PZ Kolárovo dňa 30.09.2000.
4. Listom zo dňa 23.07.2003 si žalobca u žalovaného uplatnil reklamáciu na strešnú krytinu na objekte OO PZ Kolárovo, ktorá počas daždivého počasia zatekala. Dňa 24.07.2003 žalovaný vykonal ohliadku
objektu, bol spísaný zápis, podľa ktorého mal žalovaný vady odstrániť do 08.08.2003. Žalovaný vady v termíne do 08.08.2003 neodstránil, a preto bol opätovne vyzvaný na ich odstránenie. Dňa 21.10.2003 bola vykonaná ohliadka strešného plášťa a nájdený bod možného zatekania bol odstránený. Žalobca považoval reklamované vady za odstránené dňom 21.10.2003. Oneskoreným odstránením vád došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za 73 dní omeškania, teda spolu 73.000,-- Sk. Listom zo dňa 04.12.2003 žalobca opätovne uplatnil reklamáciu u žalovaného na strešnú krytinu na objekte OO PZ Kollárovo, kde bolo zistené pretekanie strešného plášťa na viacerých miestach.
5. Listom zo dňa 06.04.2004 žalobca žalovanému oznámil, že nepostupoval podľa zmluvy, neurčil termín odstránenia vád ani spôsob ich odstránenia, a preto si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu za omeškanie za obdobie od 10.12.2003 do 06.04.2004 vo výške 118.000,-- Sk. Dňa 10.05.2004 sa konalo stretnutie zástupcov účastníkov konania, na spoločnom stanovisku k vadám sa nedohodli. Dňa 14.06.2004 žalobca opätovne oznámil žalovanému zatekanie do budovy, a preto nepovažoval vady za odstránené. Zároveň oznámil žalovanému pokračovanie zmluvnej pokuty od 10.12.2003 až do 30.09.2004, spolu 194.000,-- Sk. Dňa 18.10.2004 bola opätovne vykonaná ohliadka objektu, bol spísaný zápis, v ktorom žalovaný odmietol zodpovednosť za vzniknuté vady. S návrhom žalovaného na odstránenie vád žalobca nesúhlasil, požadoval položenie novej krytiny a listom zo dňa 20.04.2005 mu oznámil pokračovanie zmluvnej pokuty za obdobie od 10.12.2003 do 20.04.2005 spolu vo výške 496.000,-- Sk.
6. Žalobca zabezpečil rekonštrukciu strešnej krytiny spoločnosťou INPEK spol. s r.o., náklady na opravu krytiny boli 228.419,30 Sk. Dňom 06.07.2005 skončilo uplatňovanie zmluvnej pokuty žalobcom proti žalovanému. Žalobca si podanou žalobu uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 646.000,-- Sk, nákladov na zhotovenie novej strešnej krytiny vo výške 228.419,30 Sk a nákladov na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 7.500,-- Sk.
7. Právny zástupca žalovaného v odôvodnení odporu uviedol, že žalobca nepreukázal, že reklamované vady sú vadami vzniknutými porušením zmluvných povinností alebo iných právnych predpisov žalovaným. Okrem toho žalobca nesúhlasil s vykonaním ohliadky Výskumným ústavom pozemného staviteľstva a vykonaním sondy v strešnom plášti, ktoré navrhoval žalovaný. Žalobca nesúhlasil ani s návrhom riešenia problému, ktorý žalovaný uviedol v liste zo dňa 12.11.2004. Žalobca odmietol poskytnúť žalovanému projektovú dokumentáciu stavby, aby sa posúdilo, či navrhnuté technické riešenie v zadaní bolo vhodné pre predmetnú strechu. Žalovaný si zo štátneho archívu zabezpečil projekt a upozornil žalobcu na nevhodnosť zadaného technického riešenia. Žalovaný uplatnenú reklamáciu odmietol v celom rozsahu.
8. Súd vo veci ustanovil znalca, ktorého úlohou bolo v znaleckom posudku najmä uviesť, čím bolo spôsobené zatekanie strešnej krytiny, a či žalovaný vykonal dielo v súlade so súťažnými podmienkami zadanými žalobcom.
9. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že dielo bolo vykonané v súlade so súťažnými podmienkami, k zmene došlo iba pri použití asfaltového pásu, ktorého nevhodnosť žalovaný bez projektovej dokumentácie mohol zistiť iba v prípade existencie trhliny v povlakovej izolácii, existencia trhliny nebola preukázaná. Podľa znaleckého posudku bolo zatekanie spôsobené nevhodnosťou použitého asfaltového pásu a nehomogénnosťou silikónových podkladov. Použitie iného asfaltového pásu žalovaným nemohlo mať vplyv na zatekanie strešnej krytiny.
10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že s najväčšou pravdepodobnosťou boli vady spôsobené nevhodnými pokynmi zadávateľa a ich nevhodnosť nemohol zhotoviteľ zistiť bez predloženia projektovej dokumentácie. Keďže v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že za vady diela zodpovedá žalovaný, súd nemohol žalobcovi priznať zmluvnú pokutu i keď bola dohodnutá v súlade s § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ani ďalšie nároky z vád diela.
11. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 17.09.2008, č. k. 23Cb/198/2005-266, podal v zákonnej lehote odpor s odôvodnením žalobca. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 15.01.2009, č. k. 26Cob/146/2008-287, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
12. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie odstrániť rozpory v skutkových zisteniach, najmä prostredníctvom riadne vykonaného znaleckého dokazovania cestou kontrolného znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom.
13. Uznesením Okresného súdu Nitra bol vo veci ustanovený znalec, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemných stavieb, projektovanie v stavebníctve, stavebný materiál a poruchy stavieb, na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
14. Znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že strešná krytina nebola položená v súvislom (vodotesnom) vyhotovení schopnom prenášať dilatačné napätia od nižších vrstiev strešného plášťa a došlo k lokálnej separácii a vzniku trhlín izolačných pásov. Uchytenie izolačného pásu na zvislú plochu atiky nebolo vykonané v súlade s STN 73 3610. Zhotoviteľ nevykonal opravu strechy na objekte v Kolárove v súlade so zmluvou a súťažnými podmienkami. Technický stav budovy v roku 2000 nebolo možné verifikovať. Nevhodnosť súťažných podmienok mohol zhotoviteľ zistiť najneskôr v deň začatia opravy. Príčiny zatekania strešnej krytiny nebolo možné zistiť na základe fotodokumentácie, pretože na strešnom plášti bola v čase ohliadky položená iná krytina iným dodávateľom. Použitá strešná krytina môže nahradiť svojimi vlastnosťami v súťažnom zadaní určenú strešnú krytinu. Správnosť položenia krytiny a technologické postupy nebolo možné zistiť len z dodanej fotodokumentácie a tak ako už bolo uvedené, v čase ohliadky už bola položená iná krytina iným dodávateľom. Stavebný denník nebol vedený s odbornou starostlivosťou, v predložených kópiách listov stavebného denníka nie je zapísaná vonkajšia teplota, pri niektorých zápisoch chýbajú údaje o dĺžke výkonu práce v hodinách, o spotrebe materiálu a podobne. Znalec sa v tabuľkovej časti vyjadril k posudkom, ktoré už boli vypracované.
15. Doplneným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalovaný nevykonal dielo v súlade so zmluvou a súťažnými podmienkami, časť prác bola vykonaná v rozpore s STN. Žalobca zadal v súťažných podmienkach nevhodné pokyny, ktoré mohol žalovaný zistiť najneskôr v deň začatia opravy. Znalecký posudok považoval súd aj napriek pripomienkam žalovaného za dostatočný, vypracovaný jednoznačne, nevzbudzujúc pochybnosti o odbornosti, nezaujatosti znaleckého ústavu.
16. Doplneným dokazovaním mal súd za preukázané, že za vady diela, zatekanie strešnej krytiny, zodpovedá žalovaný, nakoľko nevykonal dielo riadne. Žalovaný pri vykonaní diela neviedol riadne stavebný denník, niektoré práce nevykonal v súlade s STN a technickými parametrami použitej strešnej krytiny. Najpodstatnejším však podľa názoru súdu bolo, že pri vykonávaní diela sa riadil nevhodnými pokynmi žalobcu zadanými pri verejnej súťaži, a v prípade, že by postupoval s odbornou starostlivosťou, mohol zistiť nevhodnosť pokynov najneskôr v deň začatia vykonávania prác a žalobcu na to upozorniť.
17. Žalovaný nevhodnosť pokynov nezistil, teda ich neoznámil žalobcovi a dielo vykonal na základe nevhodných pokynov.
18. Čo sa týka zabezpečenia projektovej dokumentácie, ktorú žalobca žalovanému nepredložil napriek jeho požiadavkám pred vykonaním diela a ani v priebehu ich vykonávania, tak ako uviedol odvolací súd, žalovaný si mohol projektovú dokumentáciu zabezpečiť rovnakým spôsobom pred vykonaním diela ako si ju zabezpečil po uplatnení vád žalobcom.
19. Bez ohľadu na to, či žalovaný porušil zmluvu podstatným alebo nepodstatným spôsobom, žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody spôsobenú vadným plnením žalovaného (§ 436 ods. 4 Obchodného zákonníka a § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka).
20. Škoda žalobcovi bola spôsobená porušením zmluvných povinností žalovaným, ktorý dielo nevykonal riadne, to znamená bez vád, dôvodne vytknuté vady neodstránil. Škoda žalobcu spočíva v nákladoch spojených s odstránením vadného plnenia žalovaného 3. osobou (INPEK, s.r.o.) vo výške 7.582,13 eura (228.419,30 Sk) a nákladov na vypracovanie znaleckého posudku Ing. Karolom Frišťákom vo výške 248,95 eura (7.500,-- Sk).
21. V zmluve o dielo č. 1/2000 v čl. VIII. bod 8.2. zmluvy, si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1.000,-- Sk za každý deň omeškania odstránenia vád diela. Zmluvná pokuta bola dohodnutá platne v písomnej forme, je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Žalobca si uplatnil nárok z vadného plnenia v súlade so zmluvou, žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, v lehote 3 dní nepredložil písomný návrh na
odstránenie vád a vady diela neodstránil (čl. VII. bod 7.6. zmluvy), a preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za 646 dní omeškania, teda 21.443,27 eura (646.000,-- Sk).
22. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
23. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobcu zamietne.
24. Ako odvolacie dôvody žalovaný uviedol, že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Prvostupňový súd neúplne a nedostatočne zisťoval skutkový stav, nesprávne posúdil zistený skutkový stav, nevykonal všetky možnosti na vykonanie dokazovania. Výrok rozhodnutia nezodpovedá výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov, dôkazy sú nejasné a nepresvedčivé.
25. Súd sa v odôvodnení rozsudku absolútne nevyrovnal s opodstatnenými námietkami žalovaného k záverom znaleckého posudku ÚSI Žilina, tento vykonal znalecký posudok ako hodnotiaci úsudok technického stavu na základe výpovedí a podkladov uvedených v spise, čiže vychádza z domnienok, neskúmal reológiu, prebral len tvrdenia zo spisu.
26. Súd neskúmal príčiny vzniku trhlín, jednoducho nie je jasne a presvedčivo definovaná vada, ktorú mal spôsobiť žalovaný porušením zákona, resp. STN. Ani v jednom prípade nie je definovaná jednoznačne príčina vzniku vadného plnenia, čiže vôbec, či ide o vadné plnenie.
27. Tvrdenie súdu, že žalovaný si mohol zabezpečiť projektovú dokumentáciu rovnakým spôsobom pred vykonaním diela ako si ju zabezpečil po uplatnení vád žalobcom je správne. Súd ale pochybil pri tomto tvrdení v tom, že v prvom rade túto povinnosť mal žalobca pri výberovom konaní, pri technickom zadaní stavby, čo už predtým konštatoval znalec Cigáň.
28. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody, súd sa nezaoberal jej výškou a opodstatneným vyúčtovaním zmluvnej pokuty. Vyčíslenie zmluvnej pokuty, jej výška v rozsudku je nepravdivá a nepreskúmateľná. Z rozsudku nie je jasné, kedy si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, nie sú uvedené faktúry za neplnenie si zmluvnej pokuty, dátumy od kedy do kedy si nárok na zmluvnú pokutu uplatňoval a jej opodstatnenie.
29. Žalobca v prípadoch reklamačných konaní nepostupoval podľa návrhov žalovaného, a tým mu znemožňoval zistiť skutočnú vadu a jej príčiny, a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na zmluvnú pokutu a žalovanému zaplatiť zmluvnú pokutu. Jej uplatnenie je v rozpore so zmluvou a uplatnený rozsah nepreskúmateľný.
30. Cena za dielo vyčíslená v súťaži bola 3.737,-- eur a náhradná po prieskume, vykonanej sonde je požadovaná vo výške 7.582,13 eur. Táto požadovaná úhrada je neprimeraná. Škodu nezavinil žalobca. Zmluvná pokuta predstavuje čiastku 2,6-krát vyššiu ako vyúčtovaná škoda (škoda 8.101,08 €, zmluvná pokuta 21.443,27 €.) Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je zrejmá, a súd ju môže znížiť s prihliadnutí na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
31. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (podaním zo dňa 09.05.2016), ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
32. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolacie dôvody považuje za irelevantné a špekulatívne v snahe zbaviť sa zodpovednosti.
33. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca počas plynutia dohodnutej záručnej doby viackrát bezvýsledne uplatnil u žalovaného oprávnenú reklamáciu z dôvodu nekontrolovateľného zatekania cez strešný plášť budovy, čo dospelo až do nutnosti zrealizovania novej strešnej krytiny iným dodávateľom, a z toho dôvodu vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu ako aj nárok na náhradu škody z dôvodu jeho zavinenia.
34. Z toho je zrejmé, že odvolateľ bol povinný postupovať v zmysle čl. VII. bodu 7.6., teda bol povinný do troch dní po uplatnení oprávnenej reklamácie, predložiť žalobcovi písomný návrh spôsobu odstránenia vady a vadu diela odstrániť do siedmich dní od uplatnenia reklamácie.
35. Odvolateľ si dielo pred jeho realizáciou riadne prezrel a predpokladáme, že vzhľadom na povahu budovy, podkladového materiálu, súťažných podkladov, odborných zdatností a skúseností si riadne pred jeho realizáciou technicky vyhodnotil. Námietky odvolateľa v podanom odvolaní, ktorými argumentoval počas prvostupňového konania sú preto irelevantné.
36. Súd prvého stupňa v tomto prípade riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, pričom obligatórne rešpektoval závery uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/146/2008 - 287 zo dňa 15.01.2009 okrem iného najmä v tom, že vykonal kontrolné znalecké dokazovanie prostredníctvom znaleckého ústavu, t. j. znaleckej autority na poli znaleckej činnosti, ktorý preukázal závery tvrdené žalobcom.
37. Odvolateľ zároveň v podanom odvolaní namieta, že vzniknutá škoda ako aj zmluvná pokuta je neprimeraná, čím sa snaží dosiahnuť uplatnenie moderačného práva súdom podľa § 450 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Aj na základe tejto námietky možno usúdiť, že odvolateľ si je vedomý svojej zodpovednosti za vadne vykonané dielo a následkov s tým spojených (vznik škody a zmluvnej pokuty).
38. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, pričom vo veci rozhodol postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
39. Ako z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, žalovaná suma pozostáva z dvoch nárokov, a to z nároku na zaplatenie zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 21.443,27 eura a z nároku definovaného v žalobe ako nárok na uhradenie nákladov na zhotovenie novej strešnej krytiny vo výške 7.582,13 eura, resp. na úhradu nákladov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 248,95 eura.
40. V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie v tvrdení, že žalovaný nevykonal dielo riadne, a preto zodpovedá za vady vykonaného diela.
41. To že vykonané dielo malo vady, nebolo medzi účastníkmi konania sporné, a napokon to vyplynulo aj z nariadeného znaleckého dokazovania, keď v znaleckom posudku sa konštatuje, že dielo nebolo vykonané v súlade s STN 73 3610 (nevhodné uchytenie izolačného pásu na zvislú plochu atiky, resp. nebolo vykonané v súlade so zmluvou a súťažnými podmienkami, pričom túto vadu konštatuje aj prvý znalec Ing. Imrich Cigáň).
42. Podľa čl. VII. bod 7.1. zmluvy o dielo č. 1/2000 zhotoviteľ zodpovedá za to, že predmet ZoD bude zhotovený v súlade so zmluvou, podľa technických noriem a všeobecne záväzných právnych predpisov, a že dielo bude mať počas záručnej doby (podľa čl. VII. bod 7.2. - bola dohodnutá záruka 5 rokov) vlastnosti dohodnuté v zmluve.
43. Podľa čl. VII. bod 7.3. zmluvy ak dielo nie je v súlade s podmienkami stanovenými v bode 7.1. ZoD, tak má vady.
44. Podľa bodu 7.4. toho istého článku sa zmluvné strany dohodli, že počas záručnej doby má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť vady diela.
45. To či žalovaný mohol zistiť nevhodnosť pokynov žalobcu už pri započatí vykonávania diela, nebolo zo strany súdu prvej inštancie vo svojom prvom rozhodnutí riešené, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo odvolací súd toto rozhodnutie zrušil.
46. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie túto otázku riešil aj cestou znaleckého dokazovania vykonaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý vo svojich záveroch konštatuje, že nevhodnosť súťažných podmienok zhotoviteľ mohol zistiť najneskôr v deň začatia opravy. Napokon táto možnosť vyplýva, ako už bolo konštatované aj z ďalšieho postupu žalovaného, ktorý si následne zadovážil projektovú dokumentáciu opravovanej strechy.
47. Taktiež aj vykonanie sond do strešného plášťa bolo možné realizovať v čase pred zahájením prác, a nie až po ich ukončení, ako to v rámci riešenia odstraňovania vád navrhoval žalovaný. Žalovanému
nič nebránilo, aby v prípade, ak nemal istotu o podklade strešného plášťa, navrhol vykonanie sondáže ešte pred započatím prác. Je preto možné konštatovať, že pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú predpokladá Obchodný zákonník v ust. § 551 ods. 1, bolo možné zo strany zhotoviteľa nevhodnosť pokynov objednávateľa zistiť.
48. V tejto časti preto odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné.
49. Žalovaný v odvolaní namietal aj súdom priznanú výšku zmluvnej pokuty, ktorú súd prvej inštancie priznal v celej uplatnenej výške.
Je nesporné, že podmienky na uplatnenie zmluvnej pokuty boli zo strany žalobcu splnené a preukázané. Otázkou však zostáva, či žalobcom uplatnená a zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti.
50. V prípade absencie tejto primeranosti zákon v ust. § 301 Obchodného zákonníka dáva súdu možnosť zasiahnuť do takéhoto zmluvného vzťahu a výšku zmluvnej pokuty aj náležite modifikovať. Rozhodujúcim kritériom pre takéto posudzovanie zmluvnej pokuty je samotná výška zmluvnej pokuty a nie spôsob jej určenia.
51. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, v znení jej dodatkov, bola cena za dielo (rekonštrukcia strechy na OO PZ Kolárovo) dohodnutá vo výške 4.110,43 eur. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 21.443,27 eura, čo predstavuje viac ako päťnásobok ceny diela. Je zrejmé, že priznaním takto uplatnenej výšky zmluvnej pokuty by došlo na strane žalobcu k neúmernému obohateniu a na strane druhej k bezdôvodnému poškodeniu žalovaného, a to obzvlášť za situácie, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje aj celú úhradu nákladov, ktoré uhradil tretiemu subjektu za opravu predmetného strešného plášťa.
52. Hoci odvolací súd rešpektuje princíp zmluvnej voľnosti účastníkov, priznanie zmluvnej pokuty niekoľkonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
53. Odvolací súd preto pristúpil k moderovaniu výšky zmluvnej pokuty, ktorú žalobcovi priznal vo výške 8.220,86 eura, teda vo výške rovnajúcej sa dvojnásobku ceny diela (4.110,43 eur), ktorá suma podľa súdu dostatočne zohľadňuje hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti.
54. Keďže žalobca si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 21.443,27 eur a odvolací súd mu túto zmluvnú pokutu moderoval na sumu 8.220,86 eura, bolo potrebné žalobu v časti rozdielu, t. j. sumy 13.222,41 eur zamietnuť.
55. Napokon žalobca si voči žalovanému uplatňoval aj nároky vo výške 248,95 eur, resp. 7.582,13 eur z titulu úhrady nákladov na zhotovenie novej strešnej konštrukcie, resp. z titulu nákladov vynaložených na vypracovanie znaleckého posudku.
56. Súd prvej inštancie uvedené nároky žalobcovi priznal v ním uplatnenom rozsahu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí zaoberal opodstatnenosťou uplatnených nárokov čo do ich základu a napokon aj samotnej výšky, a to hlavne v kontexte na ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého uspokojenie ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru - podľa § 436 a § 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho predpisu.
57. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyššie uplatneným pohľadávkam neskúmal, či bolo možné dosiahnuť uspokojenie uplatneného nároku aj postupom podľa ust. § 436 a § 437, a ak áno v akej výške, resp. neskúmal či vôbec žalobcovi vznikla škoda v ním uplatnenej výške, resp. či celá uplatnená výška bezprostredne súvisela, resp. bola v príčinnej súvislosti s odstraňovaním vadného plnenia po žalovanom.
58. Keďže súd prvej inštancie sa s týmito skutkovými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci vo svojom rozhodnutí nezaoberal, neposkytol žalovanému racionálne a právne zdôvodnenie ním priznaných nárokov, naplnil tak dôvod na zrušenie rozhodnutia v napadnutej časti vymedzený v ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom sa súd v zmysle vyššie uvedeného bude zaoberať dôvodnosťou žalobcom uplatnenej sumy vo výške 7.831,08 eura.
59. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.