Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/679/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Z. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. V. P., advokátom, so sídlom K. G., U. XX/XX, proti žalovanému H. K., o zaplatenie 489,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. apríla 2015, č. k. 8C/74/2015-79, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd svojim rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 489,17 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne, od 17.08.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úrokov súd žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 71,34 eur, na jeho účet a trovy právneho zastúpenia vo výške 149,30 eur, na účet zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že poistenec žalovaného spôsobil na vozidle žalobcu škodu, v dôsledku čoho bol žalobca nútený nechať si opraviť svoje motorové vozidlo. Cena opravy mu bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXX, splatnou dňa 05.06.2014 v celkovej výške 1.980,44 eur. Žalobca si uplatnil predmetnú škodu u žalovaného, ktorý bol poisťovateľom škodcu a žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalobcovi z uplatnenej škody poukázal sumu 1.491,27 eur s poukazom na to, že od fakturovanej ceny, ktorú žalobca žiadal preplatiť odpočítal amortizáciu v žalovanej výške. Žalovaný nerozporoval, ani nespochybňoval poistnú udalosť, ani priebeh škodovej udalosti, bránil sa iba tým, že predmetné motorové vozidlo, ktoré si žalobca nechal opraviť je vyrobené v roku 1998 a pri určení výšky škody je preto potrebné odpočítať amortizáciu, pretože sa uhrádza skutočná škoda, teda len skutočné náklady priame a primerané náklady znížené o amortizáciu materiálu, vynaložené na odstránenie poškodenia. Súd prvej inštancie sa s takýmto právnym názorom žalovaného nestotožnil. Dôvodil, že je nesporné, že škoda, ktorú si uplatnil v konaní žalobca predstavuje škodu, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére ako poškodeného, a to v dôsledku dopravnej nehody, ktorá nebola spôsobená porušením právnej povinnosti z jeho strany. Vyslovil názor, že ust. §442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v prospech žalobcu tak, aby bola žalobcovi kompenzovaná ujma, ktorá nastala práve v dôsledku dopravnej nehody, ktorú on nezavinil. Dôvodil, že škoda predstavuje náklady na vykonanú opravu, pričom oprava bola v podstate žalobcovi vnútená tým, že poistenec žalovaného mu spôsobil škodu na jeho vozidle a vynaložené náklady na opravu slúžia len k tomu, aby motorové vozidlo žalobcu mohlo byť prevádzkyschopné a užívania schopné v takom rozsahu, ako to bolo pred dopravnou nehodou. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že použitím nových náhradných dielov došlo k zhodnoteniu motorového vozidla žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že netvrdil a ani nepreukázal, že by použité nové náhradné diely nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti havarovaného vozidla, resp. ani netvrdil, že by použité nové diely nesúviseli s opravou poškodeného

vozidla. Za daného stavu nemožno posudzovať uplatnený nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, ktoré by mu vzniklo, pokiaľ by mu žalovaný vyplatil celú ním uplatnenú škodu, vrátane žalovaným vypočítanej amortizácie. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca opravu vozidla, na ktorom mu vznikla škoda práve škodovou udalosťou zavinenou poistencom žalovaného, dosiahlo v podstate len stav, ktorý mal na vozidle pred jeho poškodením. Vyslovil názor, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobca, ktorého vozidlo bolo poškodené, zabezpečoval opravu vozidla iným spôsobom než použitím aj nových náhradných dielov, ktorých použitie sleduje výlučne odstránenie následkov škodovej udalosti. Ďalej uviedol, že ani použite nových náhradných dielov pri oprave vozidla neznamená, že by bolo toto vozidlo tým zhodnocované, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené sa vo všeobecnosti technická hodnota vozidla znižuje bez ohľadu na to, aké diely sa použijú na jeho opravu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobcu spočívajúceho v tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že žalobca rozdiel, ktorý je predmetom žaloby servisu nezaplatil. Vyslovil názor, že škoda žalobcovi vznikla už v momente poškodenia jeho vozidla a rozhodne nie až vyúčtovaním ceny opravy. Znamená to, že pokiaľ servis vyúčtoval cenu opravy, povinnosťou žalobcu by bolo celú cenu zaplatiť servisu, a keďže v tomto prípade plnenie poskytovala poisťovňa, dôvodne žalobca sa so žalobou obrátil na súd práve proti poisťovateľovi škodcu a dôvodne aj za daného stavu sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy. Jeho aktívna legitimácia je daná aj za situácie, že nedoplatil celú cenu opravy príslušnému servisu a tento rozdiel je predmetom žaloby, pretože právo na náhradu škody mu vzniklo v momente, kedy mu škoda na vozidle vznikla a týmto momentom došlo k úbytku na jeho majetku. Úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5,05% ročne od 10.08.2014 do zaplatenia, súd prvej inštancie priznal až od 17.08.2014. Mal za nesporné, že žalobca žiadal zaplatenie žalovanej sumy do 5 dní odo dňa obdržania písomnosti - stanoviska k oznámeniu o poistnom plnení. Nakoľko žalobca nepreukázal súdu, kedy predmetný list žalovaný obdržal, súd prvej inštancie vypočítal dátum uplynutia 5-dňovej lehoty tak, že na doručenie určil bežnú 3-dňovú lehotu od 08.08.2014 (čo je pečiatka expedovania predmetného listu). Posledný tretí deň je 11.08.2014, ku ktorému pripočítal 5 dní, t. j. lehota, ktorú určil na plnenie samotný žalobca. Znamená to, že povinnosť žalovaného doplatiť žalovanú sumu nastala 16.08.2014 a od nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôvodil, že zásada, podľa ktorej sa pri určení ceny vychádza z ceny veci v čase poškodenia neznamená, že poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia. Poškodený sa tak bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovaná alebo dokonca už aj pred tým poškodaná. Zastával názor, že treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci. Od ceny veci v čase poškodenia sa odpočítava amortizácia, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Cpj 10/83. Dôvodil, že výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec. Pri všetkých zostávajúcich veciach sa preto vždy vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších a opotrebovaných je preto potrebné vždy prihliadať na ich vek, s tým spojené opotrebovanie, a prípadne aj predchádzajúce poškodenie. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnej veci nejde o prípad, kedy by pri vzniku škody došlo k poškodeniu celkom novej veci. Práve naopak, pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla s rokom výroby 1998. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu poškodenej veci je preto potrebné od tejto čiastky odpočítať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu, a teda aj hodnote pred poškodením. Zároveň namietal začiatok svojho omeškania s poukazom na svoj list adresovaný žalobcovi zo dňa 20.08.2014.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Poukazoval na tú skutočnosť, že žalovaný úplne rovnakým spôsobom a argumentmi dôvodil už vo svojom vyjadrení k žalobe. Súd prvej inštancie sa s argumentmi žalovaného vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil. Zároveň uviedol, že žalovaný sa vo svojom odvolaní opiera o rozhodnutie súdu, ktoré bolo v rozhodovacej praxi súdov prelomené s poukazom na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2013, č. k. 2Obdo 48/2012. V časti úroku z omeškania poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vychádzal z doručovacej praxe, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, že by mu list, v ktorom ho žalobca žiadal o plnenie bol doručený.

Spochybňoval výlučne dátum, v ktorom mal plniť bez toho, aby o svojom tvrdení uviedol akékoľvek dôkazy.

4. Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Výrok, ktorým bola vo zvyšku úrokov žaloba zamietnutá nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva:

7. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že motorové vozidlo žalobcu bolo poškodené pri dopravnej nehode spôsobenej poistencom žalovaného. Náklady na opravu vozidla žalobcu boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 05.06.2014 v celkovej výške 1.980,44 eur. Žalovaný poskytol žalobcovi plnenie z uplatnenej sumy vo výške 1.980,44 eur len sumu 1.491,27 eur, pričom zostávajúcu sumu 489,17 eur žalobcovi neuhradil z dôvodu odpočítania amortizácie vozidla.

8. Pre rozhodnutie súdu v danej veci bola podstatná aplikácia ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a ust. § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

9. Za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení a rozsah náhrady škody musí zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave motorového vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, v danej veci žalobcu a nedôvodne ho znevýhodňovať proti škodcovi.

10. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia vyložil správne tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové.

11. Vychádzajúc z aktuálnej judikatúry a súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obdo 48/2012) vyplýva, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného je vedené k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody. Za stavu, keď žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli, uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do

stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Súd prvej inštancie z uvedenej judikatúry vychádzal a správne dospel k záveru, že žalobca účelne a v nevyhnutnom rozsahu vynaložil náklady na opravu svojho motorového vozidla, poškodeného v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovaného, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. V konaní nebolo preukázané a žalovaným ani tvrdené, že by vykonaním opravy motorového vozidla žalobcu došlo k zvýšeniu majetkovej hodnoty jeho motorového vozidla. Jedná sa o škodu, ktorá bola žalobcovi „vnútená“, pričom žalobca si počínal v súlade s právom (neporušil dopravné predpisy), a preto jeho postup, keď zabezpečil opravu svojho motorového vozidla za sumu, ktorá mu bola vyfakturovaná, nie je možné považovať za neekonomický prístup k oprave poškodeného motorového vozidla.

13. Ani ďalšie odvolacie námietky žalovaného v podanom odvolaní neboli dôvodné. Súd prvej inštancie správne stanovil deň, ktorým sa žalovaný dostal do omeškania, nakoľko žalovaný svoje tvrdenia v podanom odvolaní relevantným spôsobom súdu nepreukázal.

14. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .