Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_2T-164-2014.pdf
PDF · 138.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/164/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 01. 12. 2016 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému V. A.
rozhodol:
Obžalovaný V. A., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom W., V. XXX/X
s a o s l o b o d z u j e
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov ( ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom základe že dňa 01. 04. 2011 v čase okolo 18:46 h na ceste I/XX v XXX,X kilometri v obci N., okres Prievidza, pri pohostinstve KNV, zo smeru od obce Zemianske Kostoľany viedol služobné osobné motorové vozidlo značky Kia Ceed evidenčné číslo PD- XXX BY, pričom v rozpore s povinnosťou vodiča správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, s povinnosťou prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno - technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, svojim schopnostiam, s povinnosťou dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a v rozpore s povinnosťou prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, teda tak, aby jazdil len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a viesť v obci vozidlo rýchlosťou najviac 50 km/h, narazil prednou ľavou časťou vozidla do chodca poškodeného M. Q. , nar. XX. XX. XXXX prechádzajúceho cez vozovku z ľavej strany na pravú stranu z pohľadu vodiča v šikmom smere, ktorý následkom nárazu na prednú časť vozidla a čelného skla sa odrazil pred vozidlo, kde dopadol na vozovku a utrpel traumaticko - hemoragický( úrazový ) šok v dôsledku mnohopočetných zlomenín rebier, trhliny a pomliaždenia pľúc a natrhnutie črevného úponu s vykrvácaním do dutiny hrudnej, na následky, ktorých po prevoze do nemocnice s poliklinikou Bojnice v čase o 21. 37 hodine toho istého dňa podľahol. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená C. P., nar. 28.2.1957, bytom N., M. R. M. X/X, L., D. poisťovňa, a.s., A. XX/A, XXX XX A., J.: XXX XX XXX s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov P., L., V., E., H., T., znalcov K. W.., V.. V., J.. W., prečítal výpovede svedkov B., A. z prípravného konania; podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil záznam dopravnej nehody číslo listu 126 - 127, zápisnicu o ohliadke miesta činu číslo listu 128 - 152, dychovú skúšku číslo listu 153, lekársku správu číslo listu 154 - 155, protokol o skúške na
alkohol číslo listu 157, listinné dôkazy číslo listu 158 - 162, zápisnicu o rekognícii číslo listu 169 - 190, správy číslo listu 273 - 277, 466 - 467, prípis číslo listu 300, 306, vyčíslenie škody číslo listu 453 - 458.
Obžalovaný ku skutku, okrem iného, uviedol že v deň skutku mal službu, spolu s kolegom V. v rámci služby robili eskortu, išli z Hlohovca. Keď vchádzali na spiatočnej ceste do Novák, vozidlo spomalil, mal rýchlosť menšiu ako 60 kilometrov za hodinu. Ďalej išiel konštantnou rýchlosťou, rýchlosť nepridával, ani nebrzdil. Taktiež nepredbiehal žiadne vozidlo. Pripúšťa, že nemusel mať rýchlosť 50 kilometrov za hodinu ako uvádzal, určite však nešiel rýchlejšie ako 60 kilometrov za hodinu. Vozidlo bolo po technickej stránke v poriadku, bolo jasno, bola dobrá viditeľnosť. Teplota mohla byť tak 15 - 20 stupňov Celzia. Keď sa približoval k pohostinstvu KNV, toto neregistroval. Na vozovke nevidel žiadneho chodca, osobu. Pred ním, v jeho jazdnom pruhu nebola veľká premávka, vo väčšej vzdialenosti pred ním bolo vozidlo. V protismernom jazdnom pruhu bola väčšia premávka. Ako sa približoval k pohostinstvu, registroval osoby, ktoré tam boli na terase. Tesne pred zrážkou zaregistroval ako okolo neho prešlo vozidlo a potom zaregistroval chodca niekde pri stredovej čiare. Tento chodec kráčal, išiel rýchlejším krokom. Nepredpokladal, že by z tej strany prišiel nejaký chodec. V tej dobe, tesne pred zrážkou, sa nijakým spôsobom nerozptyľoval, venoval sa riadeniu vozidla, stále sa pozeral pred seba. Nakoniec došlo ku stretu s tým chodcom, niečo predtým, nevie v akej vzdialenosti dupol na brzdu. Chodec bol otočený pravým bokom k vozidlu. Došlo k nárazu, tento prepadol na kapotu, na čelné sklo. Po zastavení vozidla, spolu s kolegom z vozidla vystúpili. Všimol si pri prechode pre chodcov, chodca. Rozbehli sa k nemu, kolega volal číslo 155. Teraz si už nepamätá akým spôsobom dávali chodcovi prvú pomoc. Po nejakej dobe prišla na miesto rýchla zdravotná pomoc. Na miesto prišli policajti, začali dokumentovať miesto dopravnej nehody. Na otázku prokurátora kde prvýkrát zaregistroval chodca, uviedol že niekde pri stredovej čiare, prípadne kúsok za ňou. Nevie upresniť, či bol kúsok za stredovou čiarou. Skutočne nevie odhadnúť vzdialenosť na akú prvýkrát chodca uvidel. Na ďalšiu otázku uviedol, že brzdiť začal tesne pred chodcom. Chodec sa pohyboval smerom k pohostinstvu. Zaregistroval ešte jedného chodca, ktorý z jeho pohľadu stál na ľavej strane cesty, na tráve. Nevie uviesť ako ďaleko bolo auto, ktoré spomínal, že ho míňalo v protismernom jazdnom pruhu, od chodca. Na otázku prokurátora uviedol, že vozidlo, ktoré riadil malo ABS systém. Bezprostredne pred dopravnou nehodou sa nerozprával so spolujazdcom. Vozidlo riadil v súvislosti s plnením pracovných povinností. Príčinou dopravnej nehody podľa jeho názoru bol vstup chodca do jeho jazdnej dráhy. Na otázku obhajcu uviedol, že chodec - poškodený sa pohyboval rýchlejšou chôdzou v predklone. Premávka v protismernom jazdnom pruhu od momentu ako vošiel do Novák bola hustejšia. Posledné vozidlo zaregistroval tesne pred zrážkou, nevie či to vozidlo bolo vyššie, alebo nižšie. V čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom liekov, pred službou bol oddýchnutý. Pred nehodou nebol žiaden rušivý moment, sledoval pohostinstvo, či niekto odtiaľ nepôjde na cestu. Na otázku samosudcu, či potom keď spozoroval pri stredovej čiare poškodeného znížil rýchlosť, uviedol že potom začal brzdiť. Nestihol nič iné urobiť, poškodený bol v jeho tesnej blízkosti. Na otázku samosudcu prečo prvýkrát videl toho poškodeného až na stredovej čiare uviedol, že pretože tam bola premávka, to vozidlo mu ho zakrylo. Na otázku samosudcu, či predpokladal, keď uvidel poškodeného na stredovej čiare, že pôjde do jeho jazdného pruhu, uviedol že ten poškodený bol predklonený, stále išiel. Svedkyňa P., okrem iného, uviedla, že nebola priamym svedkom dopravnej nehody. Na otázku samosudcu uviedla, že poškodený nemal problémy s alkoholom. Poškodený zvykol chodievať do pohostinstva KNV s bratom hrávať biliard. Nemá vedomosť, že by poškodený pravidelne bral nejaké lieky. V ten deň mala vedomosť, že pred dopravnou nehodou mal poškodený vypité. Alkohol požíval s bratom. Je to svedok E.. Na otázku obhajcu uviedla, že v čase dopravnej nehody poškodený už nebol na PN, bol vypísaný do práce. Niekoľko dní predtým prestal brať lieky, ktoré bral. Svedok V., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Pred skutkom sa spolu s obžalovaným vracali z Hlohovca, boli tam pracovne, boli zaviezť do ústavu osobu. Službu mali ukončiť o devätnástej hodine. Cez Nováky prechádzali asi o 18:40 hodine. Keď vchádzali do Novák pozeral sa cez pravého okno na okolie. Jazda bola plynulá, zrazu obžalovaný z ničoho nič prudko zabrzdil. Keď sa pozrel pred seba, vo vzdialenosti niekoľko metrov uvidel osobu, ktorú vzápätí zrazili. Rozbilo sa čelné sklo, zakryl si oči, chránil si tvár. Tiež v tom momente zaregistroval nejaké staršie bordové auto. Potom videl niekoľko metrov pred sebou ležať osobu. Obžalovaný sa k nej rozbehol. Tiež vystúpil, vzápätí sa vrátil do vozidla zapnúť výstražné znamenie a zobrať si mobil. Potom komunikoval s operátorom rýchlej zdravotnej pomoci. Tiež bol zobrať v zadnej časti vozidla lekárničku. Potom spolu s obžalovaným poskytovali poškodenému prvú pomoc. Pomáhala im pri tom aj osoba, žena, ktorá sa predstavila ako zdravotná sestra. Tiež tam prišiel starší pán, bol to kamarát poškodeného. Bolo z neho cítiť alkohol, taktiež ťažšie komunikoval. Krátko na to prišla na miesto rýchla zdravotná pomoc, táto začala poškodeného oživovať. Na otázku prokurátora uviedol, že ich vozidlo nešlo určite rýchlejšie ako
60 kilometrov za hodinu. Pozeral sa na tachometer, vie to ale aj odhadnúť, je aktívny vodič. Na ďalšiu otázku uviedol, že po vjazde do Novák ich vozidlo spomaľovalo. Na otázku obhajcu uviedol, že hustejšia premávka bola v protismernom jazdnom pruhu. Po vjazde do Novák sa pozeral, ako už uviedol predtým, cez pravé okno, nevie sa preto vyjadriť k hustote premávky bezprostredne pred dopravnou nehodou. To spomínané bordové vozidlo zaregistroval len na moment, vtedy bolo na úrovni ich vozidla. Na otázku obhajcu uviedol, že obžalovaný pred dopravnou nehodou riadil motorové vozidlo plynulo. Zaregistroval, že poškodený po kontakte určitú dobu bol vezený na prednej kapote ich vozidla. Potom z tejto spadol, zviezol sa. Miesto dopravnej nehody sa nachádzalo pred prechodom pre chodcov, nachádza sa tam aj pohostinstvo. Po dopravnej nehode sa rozprával s obžalovaným, jeho názor bol taký, že nedokáže pochopiť ako sa to mohlo stať. V aute nerobili nič také, čo by mohlo obžalovaného vyrušiť v sledovaní premávky pred sebou. Nevedel pochopiť ako sa poškodený zjavil v ich jazdnom pruhu. Na otázku samosudcu ako si to vysvetľuje on, uviedol, že poškodený musel vojsť do ich jazdného pruhu, či už z vbehnúť, alebo vojsť, zrazu len bol pred nimi, on osobne ho zaregistroval, keď zabrzdili. Na otázku prokurátora uviedol, že nevie posúdiť, či poškodený, keď ho zbadal sa pohyboval, alebo stál. Keď osobu videl bola otočená chrbtom. Obžalovaného poznal ako kolegu, ktorý šoféroval pokojne, plynulo, aj za situácie, keď išli na zásah. Na otázku obhajcu, uviedol že potom ako vošli autom do obce, auto začalo spomaľovať. S obžalovaným sa v súkromí nestýkali, je to bývalý kolega. Svedok E., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Pred dopravnou nehodou išiel s poškodením do pohostinstva KNV. Išli po chodníku, po ľavej strane cesty. Poškodený bol vtedy po jeho pravej strane. Keď prišli k ceste, pozrel sa no ľavú stranu, či nejde motorové vozidlo. Keď sa pozrel vpravo, poškodený bol asi meter od stredovej čiary. Uvidel auto, ktoré prichádzalo z pravej strany, kričal na poškodeného, aby zastal alebo sa vrátil. Zdalo sa mu ako keby poškodený chcel prejsť rýchlo na druhú stranu cesty. To auto išlo veľmi rýchlo, nešlo rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu, ani 60 kilometrov za hodinu, rútilo sa, bol to okamih. Auto narazilo do poškodeného ľavou stranou ako je svetlomet. Poškodeného vymrštilo do vzduchu v šikmom smere, vo vzduchu urobil salto, kopíroval dráhu vozidla, potom dopadol na kapotu vozidla, na predné sklo. Vtedy už vozidlo brzdilo, brzdenie spôsobilo, že telo poškodeného padlo na vozovku. V čase skutku nebol pod vplyvom alkoholu. Podľa jeho názoru poškodený niečo vypité mal, bol taký rozšafný. Chôdzu pred nehodou nemal tackavú. Keď sa pozeral pri ceste vľavo, nevidel tam žiadne vozidlo. Určite vie povedať, že medzi poškodeným a vozidlom obžalovaného žiadne iné vozidlo nebolo. Policajné vozidlo išlo veľmi rýchlo, nemalo zapnutú zvukovú signalizáciu. Podľa jeho názoru, policajné vozidlo išlo určite rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu. Toto vozidlo počul brzdiť až po náraze do poškodeného. Po dopravnej nehode bol vyšetrovateľom požiadaný, aby označil stopy, kadiaľ prechádzali s poškodeným pred dopravnou nehodou. Po dopravnej nehode jemu osobne fúkať nedali. Na otázku obhajcu uviedol, že situáciu v cestnej premávke nesledoval v čase, keď ešte s poškodeným stáli na chodníku. Potom prechádzali trávnatou časťou, vtedy už on začal sledovať trošku situáciu na vozovke. Keď potom stáli na obrubníku, on sa pozrel vľavo ako už uvádzal. Poškodený sa zrejme dobre nepozrel, pretože potom, keď sa on pozrel doprava, poškodený už bol pri stredovej čiare. Na otázku obhajcu, či si nevšimol na chôdzi poškodeného nič zvláštne, keďže bolo zistené že mal v krvi 2,5 promile alkoholu, svedok uviedol, že to nevyzeralo tak. Na ďalšiu otázku, že je to ťažký stupeň opilosti, keď je zásadne ovplyvnená motorika človeka, či si nič nevšimol, uviedol, že sa netackal, viac rozprával. Vylučuje možnosť, že v čase dopravnej nehody išlo z ľavej strany vozidlo. Na otázku obhajcu uviedol, že vodičské oprávnenie má, už strašne dlho však nejazdil. Nejazdí asi 30 rokov. Nevie s určitosťou povedať, či poškodený vchádzal na vozovku kolmo alebo šikmo, vtedy sa pozeral vľavo. Na otázku obhajcu uviedol, že keď bol poškodený pri stredovej čiare a kričal na neho, zdalo sa mu ako keby chcel prebehnúť na druhú stranu, zrýchlil pohyb. Bolo to v momente, keď prechádzal do druhého jazdného pruhu kde išlo vozidlo. Na otázku obhajcu prečo nešli s poškodeným na druhú stranu cesty prechodom pre chodcov, ktorý je od miesta dopravnej nehody asi 28 až 30 metrov vzdialený uviedol že si chceli skrátiť cestu. Po dopravnej nehode bol pri zranenom poškodenom, bola tam aj zdravotná sestra, potom išiel smerom k prechodu pre chodcov. Nemohol zavolať pomoc, nemal pri sebe mobil. Na mieste dopravnej nehody boli prítomné aj osoby, ktoré sedeli na terase pohostinstva KNV. Svedok H., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Uviedol, že sedel priamo pred pohostinstvom KNV, poškodený - sused, išiel cez cestu. Policajti, ktorí išli na aute ho zrazili v strašnej rýchlosti. Na otázku prokurátora uviedol, že sedel tak, že bol otočený smerom na Zemianske Kostoľany. Poškodeného videl kráčať smerom do pohostinstva KNV, išiel cez cestu, prvýkrát ho zaregistroval ešte na druhej strane cesty. Išiel spolu so svedkom E.. Poškodený prechádzal cez cestu ako prvý. Nevšimol si či sa poškodený pozrel doprava alebo doľava. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že poškodený predtým ako vošiel do cesty pozrel sa na obidve strany, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach; svedok uviedol, že už si to nepamätá,
je to dávno. Teraz nevie uviesť, či sa pozrel poškodený doprava a doľava. Nevidel že by poškodený mal tackavú chôdzu. Vozidlo prvýkrát zaregistroval, keď poškodený už kráčal, bolo to rýchle. Vozidlo zaregistroval prvýkrát tesne pred nárazom. Na otázku prokurátora uviedol, že vozidlo nešlo predpísanou rýchlosťou. Vie posúdiť rýchlosť 50 kilometrov za hodinu a rýchlosť 100 kilometrov za hodinu. Na ďalšiu otázku uviedol, že nie je vodič. Na otázku prokurátora, či si všimol v čase keď poškodený spolu so svedkom Cmarkom stáli na kraji cesty, že by popri nich prešlo vozidlo, uviedol, že nie. Tesne pred dopravnou nehodou nebola hustá premávka. Na otázku obhajcu uviedol, že poškodeného sledoval počas celej doby ako ho zaregistroval až po zrážku. Pozeral sa kolmo pred seba. Na ďalšiu otázku ako teda vie hodnotiť rýchlosť policajného auta uviedol, že určite to nebola rýchlosť 50 kilometrov za hodinu. Rýchlosť hodnotí už podľa toho nárazu, auto muselo ísť rýchlo. Nemal požitý alkohol. Na otázku samosudcu uviedol, že podľa jeho názoru vozidlo začalo brzdiť až po náraze do poškodeného. Na ďalšiu otázku uviedol, že v minulosti už mal problémy so zákonom. Bol postihnutý za priestupky. Na terase pohostinstva sedeli celkom traja. Je pravdou, že pred nehodou sa rozprávali. Zaujalo ho, že poškodený, sused kráča smerom k pohostinstvu. Po nehode nešli na miesto dopravnej nehody. Videl, že na mieste dopravnej nehody boli dvaja policajti, bola tam tiež nejaká chodkyňa. Podľa jeho názoru, poškodený po dopravnej nehode ležal od nich po vzdialenosti 10 - 15 metrov. Na otázku samosudcu uviedol, že poškodený pred dopravnou nehodou nešiel cez prechod pre chodcov, ten je ďalej. Keď niekto išiel do pohostinstva KNV v tom období používal, aj nepoužíval prechod pre chodcov. Poškodený to mal bližšie cez cestu, mimo prechodu. Svedkyňa T., okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi v prípravnom konaní. Pamätá si, že to bolo 1. 4. 2011, sedela pred pohostinstvom KNV, pozerala sa na cestu. Videla ísť policajné auto, bez majákov, veľkou rýchlosťou. Potom videla ako toto auto zrazilo poškodeného. Nevie posúdiť, od ktorého momentu vnímala policajné auto. Vo výhľade na auto, na cestu, jej nič nebránilo. Podľa jej názoru, vodič policajného auta nešiel predpísanou rýchlosťou, išiel rýchlo. Na otázku prokurátora uviedla, že nesledovala policajné auto celú dobu až po moment zrážky. Poškodeného videla na kapote auta. Náraz nevidela, až potom sa otočila. Na otázku prokurátora uviedla, že si nepamätá, či v protismernom jazdnom pruhu v čase dopravnej nehody odchádzalo nejaké vozidlo. Podľa jej názoru v čase dopravnej nehody hustota premávky nebola veľká. Po dopravnej nehode na miesto dopravnej nehody prišla nejaká žena, poškodenému sa snažila pomôcť. Osobne na miesto nehody nešla, bola v šoku. Taktiež videla, že k poškodenému išli policajti. Na otázku obhajcu, že vo výpovedi v prípravnom konaní vypovedala, že sa pozerala na opačnú stranu a otočila sa až po nehode, uviedla že áno, vlastne to bolo tak. Znalec Kolla PhD., okrem iného, uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe údajov, ktoré sa nachádzali vo vyšetrovacom spise, v znaleckom posudku boli spracované dva varianty nehodového deja. Prvý variant vychádzal z technicky prijateľných údajov a výpovedí obžalovaného, druhý variant vychádzal z technicky prijateľných údajov a výpovedí svedkov. V prípade prvého variantu (A) bol zohľadnený technicky prijateľný pohyb vozidiel v protismernom jazdnom pruhu z pohľadu, že tieto vozidlá mohli zakrývať výhľad obžalovanému na pohyb chodca, druhý bod bol zohľadnený rýchly pohyb chodca cez vozovku. Ďalej bolo uvažované, že k stlačeniu brzdového pedálu na automobile došlo súčasne s nárazom. Pri tomto variante nemohla byť zohľadnená rýchlosť auta udávaná obžalovaným. Táto rýchlosť nezodpovedala rozsahu poškodenia vozidla. Nezodpovedalo to ani brzdnej dráhe vozidla, táto by bola kratšia. V rámci toho bola určená prednárazová rýchlosť vozidla na 86 kilometrov za hodinu, približne rovnaká bola aj nárazová rýchlosť. V prípade druhého variantu (B), v zmysle technicky prijateľných údajov z výpovedí svedkov (bolo zohľadnené, že v protismernom jazdnom pruhu sa nepohybovalo vozidlo, vozidlo išlo vyššou rýchlosťou, k stlačeniu brzdného pedálu došlo približne 0,7 sekundy pred nárazom) bola stanovená prednárazová rýchlosť vozidla na približne 98 kilometrov za hodinu, nárazová rýchlosť približne 80 kilometrov za hodinu. Pokiaľ sa týka možnosti zabránenia vzniku nehody, v prípade variantu A nebolo možné konštatovať oneskorenú reakciu vodiča, vzhľadom na polohu chodca na vozovke. Bola konštatovaná včasná reakcia vodiča. V takomto prípade vodič mal možnosť nehode zabrániť, keď by sa pohyboval nižšou rýchlosťou, musel by sa pohybovať rýchlosťou minimálne 43 kilometrov za hodinu. Na to aby mohlo byť priestorovo zabránené vzniku dopravnej nehody muselo by vozidlo ísť rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu, aby chodec opustil koridor dopravnej nehody. V prípade variantu B bola konštatovaná oneskorená reakcia vodiča na pohyb chodca, pretože chodec sa pohyboval cez protismerný jazdný pruh z pohľadu vodiča bez toho, že by vodič mal zakrytý výhľad ostatnými vozidlami. Vodič mal možnosť zabrániť nehode nižšou rýchlosťou, pred miestom zrážky by zastavil, ak by sa pohyboval rýchlosťou 70 kilometrov za hodinu, v prípade časového zabránenia nehody by sa musel pohybovať rýchlosťou 74 kilometrov za hodinu, v takom prípade by sa tesne minul s chodcom. Priestorové zabránenie skoršou reakciou by bolo možné v prípade, ak by bol vodič reagoval o 1,16 sekundy skôr v prípade rýchlosti 98 kilometrov za hodinu. V takom prípade by zastal pred miestom
zrážky. Pokiaľ sa týka možností zabránenia zrážky z pohľadu chodca, v prípade variantu A by to bolo možné, ak by správne vyhodnotil pohyb vozidla a vozovku by prechádzal až po prejdení vozidla. V prípade variantu B z pohľadu chodca to je trošku komplikovanejšie, súvisí to s právnou otázkou, či má chodec povinnosť predpokladať rýchlosť vozidla v obci skoro dvojnásobne prekračujúcu povolenú rýchlosť. V prípade, že túto povinnosť má, chodec by zabránil nehode ak by vyhodnocoval pohyb vozidiel. V takom prípade by prechádzal vozovku až po prechode vozidla. Technika pohybu vozidla v prípade variantu A bola z hľadiska rýchlosti nesprávna, prekročil rýchlosť približne o 26 kilometrov za hodinu. Treba však uviesť, že aj v prípade, že by sa pohyboval povolenou rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu prišlo by k nárazu do poškodeného. Pokiaľ sa týka včasnosti reakcie v prípade variantu A bola reakcia včasná, technikou jazdy z tohto pohľadu možno považovať za správnu. Pokiaľ sa týka techniky jazdy v prípade variantu B kde povolená rýchlosť jazdy bola prekročená, technika jazdy bola nesprávna, ako bolo uvedené v prípade skoršej reakcie o 1,16 sekundy by bolo k nehode zabránené, je preukázané, že v prípade tohto variantu v tejto dobe mal možnosť chodca na vozovke zaregistrovať, tento bol asi 1,4 metra v protismernom jazdnom pruhu. V prípade variantu A bolo konštatované v súvislosti s používaním vozovky chodcom, že pohyb tohto cez vozovku bol nesprávny, z technického hľadiska ohrozil vodiča KIA. V prípade variantu B je to potrebné rozobrať z hľadiska právneho posúdenia, teda, či chodec má povinnosť predpokladať v obci pohyb vozidla rýchlosťou asi dvakrát vyššou ako je povolená. V prípade, že takúto povinnosť nemá, spôsob používania cestnej komunikácie chodcom bol správny, v prípade že takúto povinnosť má, spôsob používania cestnej komunikácie bol nesprávny. Technickou príčinou dopravnej nehody v prípade variantu A bol nesprávny spôsob aký použil chodec pri prechode cez vozovku. Prechod uskutočnilo v takom čase a takým spôsobom kedy mu zo vzdialenosti vozidla a rýchlosti vozidla mohlo byť zrejme, že vodič nedokáže zastaviť pred miestom zrážky. Napriek tomu, že v prípade variantu A prekročil vodič povolenú rýchlosť o 26 kilometrov za hodinu, táto skutočnosť nie je technickou príčinou vzniku dopravnej nehody. V rámci variantu B bola technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča, táto spočívala v rýchlosti približne dvakrát väčšej ako bola povolená rýchlosť na uvedenom mieste, taktiež oneskorená reakcia na pohyb chodca po vozovke. Je právnou otázkou, či mal chodec povinnosť predpokladať v obci pohyb vozidla rýchlosťou približne dvakrát vyššou ako je povolená rýchlosť v obci. V prípade, že takúto povinnosť mal, tak chodec nesprávne použil vozovku na prechod cez cestu. Na otázku obhajcu k variantu A, ak by chodec prechádzal vozovku plynulo a v strede vozovky by ešte zrýchlil, či by prešiel na druhú stranu cesty bez toho, že by došlo ku zrážke, znalec uviedol, že je technicky prijateľné, že pri svojej rýchlosti pohybu 7 kilometrov za hodinu a rýchlosti vozidla 50 kilometrov za hodinu, by stihol chodec opustiť koridor pohybu vozidla. Znalec MUDr. V., okrem iného, uviedol, že v prípade nebohého poškodeného urobili vnútornú a vonkajšiu ohliadku tela poškodeného. V prípade vonkajšej ohliadky tela zistili viaceré rezné rany na pravej strane čela, odreniny na ľavej strane čela, zlomené rebrá vpredu, krvnú podliatinu na hrudníku vpravo, krvnú podliatinu v ľavej pazuche, odreniny, rezné rany na chrbte. Na dolných končatinách zistili krvný výron na vnútornom členku vpravo, odreniny na vonkajších členkoch vpravo, odreniny zistili aj v oblasti pravého členka. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril ku charakteru a mechanizmu vzniku týchto zranení uviedol, že ešte predtým ako sa k tomu vyjadrí by chcel uviesť, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Metódou plynovej chromatografie zistili, že poškodený mal v krvi 2,42 promile alkoholu, čo je ťažký stupeň opilosti. Vzhľadom na to boli ovplyvnené motorické, zmyslové, senzorické, psychické funkcie poškodeného. Chôdza poškodeného mohla byť tackavá, nerovná. Mohlo dochádzať ku vybočeniu do strán, k predklonom, záklonom pri chôdzi poškodeného. Podľa zranení poškodený prichádzal na vozovku z ľavej strany, šikmo, náraz smerovalo do ľavej a pravej dolnej končatiny. Následne došlo ku pravostrannej rotácii, uvažovali preto, že ľavá dolná končatina bola vykročená, pravá dolná končatina bola za ľavou, odľahčená. V tejto pozícii došlo ku kontaktu tela poškodeného s ľavou stranou vozidla, následne došlo k rotácii tela, potom telo dopadlo na ľavú stranu kapoty vozidla. V tej dobe vznikli všetky zranenia, ktoré boli zistené na prednej strane tela poškodeného. Tieto zranenia, popísané v posudku, nakoniec viedli ku hemoratickému šoku, ktorý bol príčinou smrti poškodeného. Keď vozidlo začalo brzdiť, došlo k odpútaniu sa tela poškodeného od vozidla a k jeho dopadu na vozovku. Telo dopadlo na vozovku horeznačky. Poranenia vznikli pri náraze, ale aj v pri páde na vozovku. Nedá sa presne určiť, či zranenia, ktoré spôsobili smrť poškodeného boli spôsobené pri náraze alebo pri páde na vozovku. Na otázku prokurátora uviedol, že pokiaľ sa týka rýchlosti vozidla k tomu chce uviesť, že takéto zranenia mohli vzniknúť aj pri rýchlosti 50 kilometrov za hodinu, niektorá literatúra uvádza aj rýchlosť 40 kilometrov za hodinu. Na ďalšiu otázku uviedol, že v prípade, že dôjde pri havárii k vysunutiu tela na kapotu vozidla, deje sa to už pri rýchlosti 40 kilometrov za hodinu. Pri vysokých rýchlostiach dochádza k vysunutiu tela až na strechu vozidla. Pri rýchlostiach od 40 kilometrov za hodinu do 90 kilometrov za hodinu dochádza
k tomu, že telo je vysunuté na kapotu vozidla. Pri nižších rýchlostiach ako je 40 kilometrov za hodinu nie je telo vymrštené na kapotu vozidla. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril k súvislostiam medzi nárazovou rýchlosťou a zraneniami poškodeného, ako sa vyjadroval vo výsluchu v prípravnom konaní, uviedol, že rýchlosť vozidla nebola rozhodujúca pre vznik zistených poranení poškodeného. Zistené zranenia by vznikli aj v prípade rýchlosti vozidla 50 kilometrov za hodinu. Samozrejme netýka sa to prípadu, že by telo poškodeného preletelo až na strechu vozidla, čo nebol tento prípad. Na ďalšiu otázku, aby sa vyjadril k súvislostiam medzi zisteným množstvom požitého alkoholu poškodeným a zistenými zraneniami, uviedol že ťažká opilosť poškodeného ovplyvnila konanie poškodeného pred dopravnou nehodou. Vplyvom porúch sluchu a priestorového videnia nemusel vôbec vnímať zvuk prichádzajúceho vozidla. V dôsledku ťažkej opilosti poškodený nemusel vôbec vnímať približujúce sa vozidlo. V reakcii na otázku znalca Ing. Pribulu uviedol, že v prípade nárazovej rýchlosti 92 kilometrov za hodinu je na 99 % presvedčený, že by došlo ku vzniku zlomenín dolných končatín na tele poškodeného, s veľkou pravdepodobnosťou by to bolo aj v prípade tej hranice 77 kilometrov za hodinu. V takom prípade by bol posun tela na kapote vozidla viac dozadu, na strechu vozidla, prípadne až pádu tela za vozidlo. Znalec Ing. Pribula, okrem iného, uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku ktorý vypracoval. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril, či prekročenie povolenej rýchlosti obžalovaným malo vplyv na následky dopravnej nehody uviedol, že podľa záverov jeho znaleckého posudku prekročil obžalovaný povolenú rýchlosť o 4 - 12 kilometrov za hodinu. V prípade, že by nárazovú rýchlosť, ktorou v znaleckom posudku vypočítal, znížil na 50 kilometrov za hodinu, bolo by došlo, ako už uviedol kolega - znalec z odboru zdravotníctva, k ohrozeniu života poškodeného. Boli by vznikli zranenia, ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti so vznikom následku - smrťou poškodeného. Prekročenie dovolenej rýchlosti obžalovaným nemalo vplyv na vznik dopravnej nehody. Je otázkou právnou hodnotiť spôsob konania poškodeného, avšak vstupom do vozovky poškodený prinútil vodiča robiť určité opatrenia. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril ku technike chôdze poškodeného, uviedol, že z objektívnych podkladov, ktoré mal k dispozícii vyplýva, že poškodený sa dostal do miesta zrážky rýchlou až veľmi rýchlou chôdzou. Trvá na záveroch znaleckého posudku podľa ktorého telo poškodeného prišlo do kontaktu s vozidlom obžalovaného v dvoch fázach. Nasvedčuje tomu jednak poranenia poškodeného, hlavne však súvislosť medzi veľkosťou nárazovej rýchlosti a pomerne veľkým poškodením vozidla. Vektorový súčet hybností vozidla a tela dáva vektor ktorý ukazuje smer pohybu vozidla a tela. V tomto konkrétnom prípade poškodený letel súbežne s osou vozovky, z tohto vyplýva, že tesne pred zrážkou sa poškodený pohyboval veľmi nízkou rýchlosťou. Možno dokonca stál. Na otázku obhajcu uviedol, že vypracoval vo veci aj dva doplnky znaleckého posudku, na týchto záveroch zotrváva. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril ku vzdialenosti 69,3 metra, čo je vzdialenosť od miesta zrážky pri ktorej by bol mohol obžalovaný zabrániť zrážke s poškodeným uviedol, že predpokladá, keďže pôvodne táto vzdialenosť uvádzaná nebola, že je to vzdialenosť, ktorú uviedol pri rekonštrukcii svedok kde sa nachádzalo vozidlo obžalovaného, keď vstupovali do vozovky. V prípade nárazovej rýchlosti treba uviesť, že sa jednalo o typ dopravnej nehody, kde bola zaregistrovaná jedna brzdná stopa, preto je riešenie takýchto nehôd problematické. Miesto zrážky bolo pomerne presne identifikované svedkom. Nárazová rýchlosť je limitovaná hraničnými podmienkami. Vzhľadom na "relatívne" malé zranenia poškodeného, nebola zistená žiadna zlomenina horných ani dolných končatín, pričom telo poškodeného absolvovalo dva nárazy o vozidlo, je preto v kontraste absencia zlomenín na tele poškodeného a pomerne rozsiahle poškodenie vozidla. Telo poškodeného po prvom náraze získa určitú kinetickú energiu a smer. Následne sa musí telo poškodeného stretnúť s vozidlom druhýkrát na presne určenom mieste. Musí byť však určitý úbytok rýchlosti vozidla medzi prvým a druhým kontaktom. Musia byť zladené pohyby tela poškodeného a vozidla. Toto dosť presne vymedzuje interval nárazovej rýchlosti vozidla. Nárazová rýchlosť, ktorú vypočítal v rozmedzí 54 - 62 kilometrov za hodinu je zároveň rýchlosťou vozidla tesne pred zrážkou. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril ku skutočnosti, že z doplnku číslo dva v znaleckom posudku uvádzal nárazovú rýchlosť 74 kilometrov za hodinu, aby to vysvetlil, uviedol, že je to hypotetická otázka, súvisí to s otázkou o ktorej hovoril pred chvíľou. Je to prípad, keby neuvažovali o dvoch nárazoch poškodeného do vozidla. Odpovedal tu na otázku, ktorá bola položená priamym zadaním. Na otázku obhajcu uviedol, že v prípade odpovedí z doplnku jedna a dva v znaleckom posudku odpovedal na väčšinu hypotetických otázok. Otázky vychádzali väčšinou z toho, že sa vychádzalo zo vzdialenosti 69,3 metra od miesta zrážky, túto vzdialenosť uviedol svedok dopravnej nehody. Čas pohybu poškodeného po vozovke 3,05 sekundy je čiste teoretický, vychádzal z výpovedí svedkov sledujúcich dopravnú nehodu. Na otázku obhajcu, či poškodený v čase, keď vchádzal na vozovku mal dobrý výhľad, uviedol, že minimálne tesne pred krajnicou áno. Na otázku prokurátora, aká nárazová rýchlosť zodpovedá zisteným poškodeniam motorového vozidla uviedol, že je to rýchlosť ktorú vypočítal. Teda 54 - 62 kilometrov za hodinu. Je pravdepodobné, že poškodenia vozidla nevznikli len jedným nárazom. Priamo na mieste sa dozvedel,
že bol vypracovaný znalecký posudok ústavom súdneho inžinierstva, kde bola určená nárazová rýchlosť 77 - 92 kilometrov za hodinu. Na otázku samosudcu z akej dopravnej situácie vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku uviedol, že vychádzal zo situácie, že obžalovaný prichádzal v obci na miesto dopravnej nehody, do jeho jazdnej dráhy vošiel jeden z dvoch chodcov, chodec ktorý vošiel do vozovky mal vzhľadom na poveternostné podmienky také informácie aby mohol pohybom reagovať na dopravnú situáciu. Pri vypracovaní znaleckého posudku nevychádzal z verzie, že poškodený vošiel do jazdnej dráhy vozidla obžalovaného spoza vozidla protiidúceho vozidlu obžalovaného. Pravdepodobnosť takejto verzie je prinajmenšom rovnaká ako v prípade verzie bez tohto vozidla. Je možné, že protiidúce vozidlo, ak by neprekročilo povolenú rýchlosť 50 kilometrov za hodinu prešlo by za sekundu 16 - 17 metrov. Spomína si, že v materiáloch, ktoré mal k dispozícii bolo spomenuté, myslí si, že obžalovaným, protiidúce vozidlo. Táto verzia je technický prijateľná, pretože počas jednej sekundy by sa vozidlo vzdialilo od úrovne chodcov 16 metrov. Keď by potom poza toto vozidlo prechádzal poškodený, mohol sa v čase stretu s vozidlom nachádzať približne 1,3- 1,5 metra za stredovou čiarou. Svedok A., ktorého výpovede z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestnom poriadku prečítané, vo výpovedi dňa 29. 4. 2011, okrem iného uviedol, že dňa 1. 4. 2011 asi o 18:40 hodine sedel pred pohostinstvom KNV v Novákoch pri hlavnej ceste. Sedel tvárou k pohostinstvu a chrbtom k ceste. Započul hluk rýchlo idúceho vozidla z pravej strany, pozrel sa na pravú stranu a videl ako prichádzajúce policajné vozidlo v smere od Zemianskych Kostolian spravilo "vlnovku" na ceste vo svojom jazdnom pruhu a vzápätí nasledoval náraz do chodca, ktorý prichádzal v smere od chodníka na opačnej strane cesty. V čase pred nárazom cca 1 - 2 sekundy prechádzalo v danom úseku v smere od Prievidze na Zemianske Kostoľany vozidlo bielej farby. Videl ako vozidlo narazilo do chodca, ktorého vyhodil náraz na vozidlo a vzápätí dopadol späť na prednú kapotu a čelné sklo vozidla. Potom policajné vozidlo začalo brzdiť, chodca odhodilo z kapoty pred vozidlo na cestu. Vo výpovedi dňa 19. 11. 2012 uviedol, že sa otočil na to, že počul hluk, že ide auto, policajné auto v smere od Zemianskych Kostolian do Prievidze. Policajné auto spravilo zo strany na stranu vlnovku, bolo to tesne pred nárazom, potom auto narazilo do chodca, tento vyletel do vzduchu, spadol na auto a potom zostal ležať na zemi. Podľa neho policajné auto išlo rýchlo, práve na to sa aj otočil, nie je vodič, rýchlosť auta nevie posúdiť. Určite nešlo podľa predpisov, išlo rýchlejšie ako ostatné autá, premávka nebola hustá. Od miesta nárazu sedel asi 7 metrov ale nevie to presne odhadnúť. Policajné auto brzdilo až po náraze, pred nárazom urobilo tú vlnovku. Na otázku vyšetrovateľa, kde bol chodec v čase, keď zbadal policajné auto, uviedol, že vtedy chodec bol na polovici cesty, kráčal smerom k pohostinstvu, nebežal. Nevie uviesť, či mohol zbadať auto, alebo nie. Tesne pred nárazom to auto urobilo vlnovku do obidvoch strán, vodič auta asi zbadal chodca. Tesne pred nárazom si ešte všimol vozidlo zn. Fabia bielej farby, ktoré išlo z Prievidze na Zemianske Kostoľany, oproti policajnému autu. Fabia jazdila normálne vo svojom jazdnom pruhu, po náraze sa otočila, vrátila sa na miesto nehody, vodič alebo spolujazdec vystúpil a začal nadávať na policajtov "kokoti" ďalej, že "to si vravíte policajti". To vozidlo potom pokračovalo v jazde. Podľa jeho názoru príčinou nehody bola asi rýchla jazda. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, avšak tento skutok nie je trestným činom a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Vzhľadom na to súd na hlavnom pojednávaní podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Súd dôkladne vyhodnotil dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní a po ich vyhodnotení považuje za potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti. Počas prípravného konania boli zabezpečené v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou dva znalecké posudky, znalecký posudok ústavu súdneho inžinierstva, ktorý prezentoval na hlavnom pojednávaní znalec J. a znalecký posudok J.. W.. Uvedené znalecké posudky majú viaceré dodatky v rámci ktorých znalci odpovedali na doplňujúce otázky. Oba znalecké posudky sa vo viacerých bodoch líšia, avšak v niektorých skutočnostiach dospeli ku zhodným záverom. Podľa názoru súdu podstatnou otázkou, z hľadiska vyriešenia otázky viny, prípadne neviny obžalovaného, bola otázka, či prekročenie povolenej rýchlosti v obci, čo v konečnom dôsledku obžalovaný nepopieral, popieral len rozsah prekročenia povolenej rýchlosti, bolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody so smrteľným následkom. V tomto smere oba znalecké posudky, prezentované znalcami, dospeli k rozdielnym záverom. V prípade znalca Ing. Pribulu, tento uvažoval s prekročením povolenej v rýchlosti v obci v rozmedzí 4 - 12 kilometrov za hodinu, znalecký posudok ústavu súdneho inžinierstva uvažoval s oveľa výraznejším prekročením povolenej rýchlosti až na úroveň viac ako 90 kilometrov za hodinu. V súvislosti s nárazovom rýchlosťou vozidla obžalovaného sa oba znalecké posudky zhodli v tom, že aj pri uvažovanej nárazovej rýchlosti približne 50 kilometrov za hodinu by došlo k nárazu vozidla do poškodeného. V rámci rozhodovacej činnosti súd musel vyhodnotiť závery znaleckých posudkov ktoré dospeli k rozdielnym záverom a dospel k záveru, že vieryhodnejšie
sú závery znaleckého posudku J.. W.. Podstatnou skutočnosťou v tomto smere sú závery znaleckého posudku MUDr. V., ktorý tento prezentoval na hlavnom pojednávaní a ktorý v podstate potvrdzuje, doplňuje závery znaleckého posudku Ing. W. . V rámci znaleckého posudku V.. V. boli prezentované skutočnosti zistené pri pitve nebohého poškodeného, znalec sa na hlavnom pojednávaní vyjadril ku zraneniam, ktoré boli zistené na tele nebohého poškodeného. Konštatoval, že časť zranení na prednej strane tela poškodeného vznikla pri prvotnom náraze poškodeného na kapotu vozidla obžalovaného po kolíznej situácii, ďalšia časť zranení na zadnej časti tela vznikla po konečnom páde poškodeného na vozovku po dopravnej nehode. Konštatoval, že na tele poškodeného absentovali zlomeniny dolných končatín, čo bolo v kontraste s uvažovanou rýchlosťou vozidla obžalovaného okolo 90 kilometrov za hodinu v prípade znaleckého posudku ústavu súdneho inžinierstva. V reakcii na znalca Ing. W. uviedol, že jednak v prípade takejto uvažovanej rýchlosti, aj rýchlosti okolo 77 kilometrov za hodinu, by sa museli na tele poškodeného nachádzať zlomeniny dolných končatín, taktiež uviedol, že v takom prípade by pohyb tela poškodeného po kontakte s vozidlom obžalovaného bol iný ako bol objektívne zistený, v prípade takto uvažovanej rýchlosti by po náraze na vozidlo obžalovaného, po páde na kapotu, by telo poškodeného pokračovalo v pohybe na strechu vozidla až za vozidlo. V tomto konkrétnom prípade skončilo telo nebohého poškodeného po dopravnej nehode na vozovke pred vozidlom. Podľa názoru súdu, tieto skutočnosti výrazným spôsobom znehodnocujú znalecký posudok ústavu súdneho inžinierstva prezentovaný inžinierom Kollom PhD.. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa znalca MUDr. V. zranenia zistené na tele nebohého poškodeného môžu vzniknúť aj pri rýchlosti okolo 40 - 50 kilometrov za hodinu. Toto uvádza aj odborná literatúra z tejto oblasti. Podľa znalca J.. W., prekročenie povolenej rýchlosti vozidlom obžalovaného nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody je nesprávne prechádzanie vozovky poškodeným. V tejto súvislosti je opäť potrebné zdôrazniť závery znaleckého posudku prezentovaného na hlavnom pojednávaní MUDr. V., ktorý zdôraznil, že nebohý poškodený prechádzalo cez vozovku za situácie, že bol v ťažkom stupni opilosti, plynovou chromatografie bolo zistené, že v čase dopravnej nehody mal v krvi 2,42 promile alkoholu. Podľa znalca pod takýmto vplyvom alkoholu sú ovplyvnené nielen motorické schopnosti osoby, osoba sa môže vykláňať horizontálne dopredu a dozadu, doľava a doprava, sú ovplyvnené aj pozorovacie schopnosti, schopnosť vôbec si všimnúť prichádzajúce vozidlo. V súvislosti s pohybom nebohého poškodeného cez vozovku treba poukázať aj na to, že jednak z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ale najmä z výpovedí svedka Bielika v prípravnom konaní vyplýva, že krátko pred stretom vozidla obžalovaného s nebohým poškodeným sa v protismernom jazdnom pruhu, z pohľadu vozidla obžalovaného, pohybovalo vozidlo Fabia bielej farby, svedok Bielik opakovane v oboch výpovediach v prípravnom konaní potvrdil, že takéto vozidlo sa pred dopravnou nehodou pohybovalo v smere od Prievidze do Zemianskych Kostolian, dokonca po dopravnej nehode sa vrátilo na miesto dopravnej nehody. Vieryhodnosť tohto svedka v prípade tohto tvrdenia nie je možné spochybniť, tento svedok v ďalšej časti z výpovede uvádzal, že podľa neho príčinou dopravnej nehody je vysoká rýchlosť vozidla obžalovaného. K tomuto vozidlu obžalovaný uviedol, že tesne pred zrážkou s poškodeným míňal toto vozidlo a vzápätí sa mu zjavil niekde v priestore stredovej čiary poškodený. Tu je potrebné podotknúť, že zo zabezpečených dôkazov v konaní vyplýva, že vozidlo obžalovaného pred miestom stretu nebrzdilo, podľa niektorých výpovedí urobilo len vlnovku. Táto skutočnosť podľa názoru súdu nasvedčuje tomu, že obžalovaný sa snažil na poslednú chvíľu vyhnúť na vozovke poškodenému, nestihol už brzdiť, snažil sa ho obísť, čo sa mu už nepodarilo a krátko nato došlo k stretu medzi vozidlom obžalovaného a poškodeným. Podľa voľnej úvahy súdu v prípade, že by videl poškodeného, obžalovaný v prípade, že by mal nato dostatok času, bol by použil brzdy, čo sa nestalo. Tento priebeh nehodového deja podľa názoru súdu môže nasvedčovať tomu, že poškodený vyšiel po prejdení vozidla Fabia spoza toho vozidla, do protismerného jazdného pruhu kde v tom momente prichádzalo vozidlo obžalovaného a mohol vytvoriť obžalovanému "náhlu" prekážku. Je potrebné ešte sa vrátiť k záverom znaleckého posudku ústavu súdneho inžinierstva a k niektorým jeho záverom. Podľa názoru súdu závery tohto posudku sú dosť výrazne ovplyvnené subjektívnym vyjadrením svedka E. pri rekonštrukcii dopravnej nehody, podľa ktorého vozidlo obžalovaného malo byť vzdialené 69,3 metra od miesta stretu v čase, keď sa mal nebohý poškodený nachádzať pri stredovej čiare ešte v ľavom jazdnom pruhu. Z tohto údaju následne vychádzal ústav súdneho inžinierstva pri vypracovaní doplnkov znaleckého posudku. Jedná sa pritom o subjektívny údaj uvedený svedkom, ktorý podľa vyjadrenia svedka V. po dopravnej nehode javil známky požitého alkoholu, tackal sa. Taktiež sa jedná o svedka, ktorý uviedol, že vozidlo obžalovaného sa pohybovalo rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu, toto nikto z ďalších svedkov neuviedol. Je pravdou, že viacerí svedkovia, vrátane svedka E., uvádzali, že vozidlo obžalovaného pred miestom dopravnej nehody sa pohybovalo vysokou rýchlosťou, rýchlosťou prekračujúcou rýchlosť povolenú v obci, avšak v súvislosti s tým treba poukázať na to, že títo svedkovia potvrdili, že sú buď
nevodiči, prípadne vodiči dlhé roky neriadiaci motorové vozidlo. Vieryhodnosť ich tvrdení o rýchlosti vozidla obžalovaného, výrazne spochybňuje vyjadrenie znalca MUDr. V. o neexistencii predpokladaných zlomenín dolných končatín v prípade takejto rýchlosti. Treba tiež zdôrazniť vyjadrenie znalca Ing. W. na hlavnom pojednávaní, že vzhľadom na zabezpečené dôkazy, vzhľadom na dopravnú situáciu na mieste dopravnej nehody, by vozidlo obžalovaného zastalo pred poškodeným za situácie, že pred dopravnou nehodou by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 36 - 46 kilometrov za hodinu, čo je rýchlosť nižšia ako je povolená rýchlosť v obci. Vzhľadom na všetky konštatované skutočnosti, po vykonanom rozsiahlom dokazovaní, má súd pochybnosti o zavinení obžalovaného na dopravnej nehode, a preto aj s prihliadnutím na procesnú zásadu "in dubio pro reo", súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, súd v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodené subjekty, poškodenú ĽL. P., Union zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.