Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cbi/324/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci žalobcu: Ďurišová Mária, nar. 20.12.1944, Jas 932, Galanta, právne zastúpeného: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, o určení pravosti pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 8.530,95 € vyhlásenom na majetok úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, pod sp.zn. 3K/95/2010, je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava (ďalej len „PDSI“) určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky každej pohľadávky žalobcu v rozsahu prihlásenom žalobcom do konkurzu vyhlásenom Okresným súdom Bratislava I na majetok úpadcu, sp.zn. 3K/95/2010. Ako dôvod uviedol, že uznesením zo dňa 11.4.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu PDSI, pričom vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011. Žalobca si riadnym spôsobom prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej sume 8.530,95 EUR, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky. Správca dňa 22.8.2011, bez individuálneho skúmania, v celom rozsahu poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol odporca schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok. Žalobca namietal, že správca sa mal prihláškou zaoberať jednotlivo, s odbornou starostlivosťou, uskutočniť aj vlastné šetrenie za účelom zistenia pohľadávky žalobcu a to aspoň z dokladov nachádzajúcich sa v trestnom vyšetrovacom spise Úradu boja proti korupcii prezídia PZ SR, ČVS: PPZ-153/BPK-B-2010, ako i zisťovať nespornosť pohľadávky z predložených dokladov žalobcu. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.2.2016 oznámil súdu, že žalobca si v konkurznom konaní uplatnil 2 pohľadávky: v sume 7.883,47 € titulom nároku na vyrovnací podiel z dôvodu zániku členstva v družstve k 30.3.2011 a v sume 647,48 € titulom vyrovnacieho podielu na základe zániku členstva k 30.3.2011. V zmysle čl. 10 Stanov úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy") je členský podiel majetkovou účasťou člena v družstve a je tvorený základným členským vkladom a ďalším členským vkladom. Podľa čl. 14 stanov členstvo zaniká: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrt'ou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby. Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká

nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH. Predstavenstvo úpadcu pred vyhlásením konkurzu vydávalo jednotlivým členom potvrdenia o zániku členstva a vzniku nároku na vyrovnací podiel, pričom tam uvedená suma vyrovnacieho podielu nezodpovedala správne určenému vyrovnaciemu podielu podľa citovaných ustanovení stanov úpadcu. Žalovaný poukázal na výpoveď V.. F. N., X.. ako predsedu predstavenstva úpadcu v konaní sp.zn. 9Cbi/1/2011, ktorý uviedol, že koeficient AH bol určený na hodnotu 1,00 rozhodnutím predstavenstva úpadcu. S takýmto určením sa žalovaný nestotožnil, nakoľko v zmysle čl. 11 ods. 11 stanov predstavenstvo nebolo oprávnené určiť hodnotu koeficientu, ale tento vyplýval priamo z hospodárskych výsledkov úpadcu. Žalovaný pri konkrétnom výpočte koeficientu AH v zmysle čl. 11 ods. 11 stanov vo výške - 0,3037 vychádzal z nasledovných údajov: Nedeliteľný fond = 331.939,19 EUR, Vlastné imanie v roku 2011 = - 5.426.397 EUR, Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.962.742,11 EUR. S poukazom na uvedený výpočet žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel len v teoretickej rovine, keďže jeho výška je 0 €. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil dôkazy: stanovy úpadcu, súvahu za obdobie 1.1.2011-18.4.2011. 3. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.1.2016 žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 kde sa uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Žalobca poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol." Žalovaný svoju povinnosť individuálne preskúmavať každú prihlásenú pohľadávku preniesol na súd , ktorý by nemal nahrádzať činnosť správcu. Nadväzné skúmanie pohľadávky súdom automaticky, bez ďalšieho by bolo možné považovať za arbitrárne a nezodpovedajúce požiadavkám práva na súdnu ochranu v zmysle čl . 46 ods. 1 Ústavy SR. 4. Napriek uvedeným názorom súdov žalobca odôvodnil i právny základ/dôvod vzniku pohľadávky, ktorý tvoril nárok na vyrovnací podiel z dôvodu zániku členstva v úpadcovi. V zmysle stanov úpadcu zaniklo členstvo navrhovateľa v úpadcovi a vznikol nárok na vyrovnací podiel, ktorý je určený podľa čl. 21 ods. 3 stanov úpadcu, v zmysle ktorého „výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH". K výpočtu koeficientu AH žalobca dospel s poukazom na čl. 11 ods. 11 stanov. Žalobca mal za to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu, avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). Preto je nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovení § 233 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. , v zmysle ktorého sa ustanovenia odsekov 2 až 4 použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ustanovenie § 233 ods. 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí, že, „pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo". Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ustanovenia § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc z údajov za účtovné obdobie 01.2010-12.2010, vznikol žalobcovi minimálne nárok na vyrovnací podiel ako násobok členského vkladu vo výške 7.883,47 EUR a koeficientu AH (0,8716) = 6.871,23 EUR. 5. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.11.2016 požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorým žiadal aby súd rozhodol tak ako je uvedené v prvom odseku výroku rozsudku ako i priznal žalobcovi náhradu trov konania. 6. Podaním doručeným súdu dňa 18.11.2016 žalovaný poukázal na ust. § 32 a uviedol, že žiadne z ustanovení neobsahuje povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky. kladie za úlohu správcovi preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takúto pohľadávku poprieť, nakoľko cieľom konkurzu je, aby boli uspokojované iba oprávnené pohľadávky. V prípade popretia je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou v zákonnej lehote. Z praxe súdov, ako i z procesných predpisov vyplýva, že v incidenčnom konaní leží dôkazné bremeno na veriteľovi ako žalobcovi, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. Z konečného zoznamu pohľadávok je rozsah popretia pohľadávky jasný a že dôvod popretia

nie je viazaný výlučne na účtovníctvo úpadcu, ale na nepreskúmateľnosť pohľadávky a pochybnosť o existencii tak ako je uplatnená. K prihláškam boli v čase ich podania priložené doklady v obmedzenej miere v podobe zmenky alebo potvrdenia predstavenstva o výške vyrovnacieho podielu. Z uvedených dokladov správca nemohol preskúmať existenciu pohľadávok, keďže už v tom čase z poznatkov jeho činnosti vyplynuli pochybnosti o existencii pohľadávok, ktoré tieto doklady nemohli odstrániť. Dokumenty úpadcu boli odovzdané poverenému vyšetrovateľovi a boli spracované do znaleckého posudku v rámci preverovania činnosti úpadcu ako aj spriaznených spoločností v trestnom konaní ČVS: PPZ-284/NKA- PKJ-BA-2012 pre podozrenia z obohatenia neznámych subjektov. Je podozrivé, že v konkurze je prihlásených približne 2.000 veriteľov (ktorí boli členmi družstva) s celkovou sumou pohľadávok 32,5 mil. EUR, pričom celkový počet členov družstva má byť 3.200 so súhrnom zverených finančných prostriedkov cca 24,6 mil. EUR (vrátane zmenkových vkladov vo výške necelých 5 mil. EUR). Ak aj by do sumy prihlásených pohľadávok nebola započítaná dubiózna pohľadávka veriteľa CI Holding, akciová spoločnosť v sume 10,5 mil. EUR, je suma súhrnu prihlásených pohľadávok vo výške 22 mil. EUR. To znamená, že približne 62,5% všetkých členov má prihlásené pohľadávky vo výške až 89,4% všetkých vkladov.

7. Žalovaný vo vyjadrení doplnil a poukázal na pojednávanie vo veci sp.zn. 2Cbi/525/2011 zo dňa 21.3.2016, na ktorom svedkyňa V.. N. N., konateľka JURA audit, s.r.o. uviedla pochybnosť, či zmenky existovali, nakoľko úpadca ani žiadna z prepojených spoločností ich neboli schopné predložiť (v hodnote asi 22 mil.). Ako audítor preto nemohla vydať záverečné stanovisko. Dohodla sa preto s úpadcom, že stanovisko bude môcť vydať až po preverení reálnej hodnoty investícií. Svedkyňa uviedla, že hodnota finančných investícií bola v účtovnej závierke úpadcu zaúčtovaná v plnej (nominálnej) hodnote ale ich skutočná hodnota sa blížila nule. Opravné položky by mohli dosahovať až do 100% investícií. Na základe výpovede svedkyne boli spracované nové účtovné závierky, ktoré rešpektovali otáznu hodnotu investícií a tieto sú zaúčtované tak, ako to uviedla svedkyňa na pojednávaní. Nová účtovná závierka bola vypracovaná dňa 27.5.2016. Z novej súvahy podľa žalovaného vyplýva, že už za rok 2009 mal úpadca správne vykázať stratu a prepad vlastného imania do zápornej hodnoty, čo však účelovo neurobil. Koeficient AH predstavoval -0,2976, z čoho vyplýva, že vyrovnací podiel je vo výške 0 €. Správca poukázal na to, že v popretí jednoznačne vyjadril pochybnosť o skutočnej výške pohľadávky, ktorá vyplýva z nesprávnych účtovných záznamov úpadcu a dôvod nevedel formulovať konkrétnejšie, nakoľko tieto skutočnosti neboli v tom čase známe. Avšak v popretí jednoznačne vyjadril pochybnosť o skutočnej výške, ktorá vyplýva z (v tom čase nesprávnych) účtovných záznamov úpadcu. K pohľadávke v sume 647,48 € uviedol, že úpadca uzavrel hospodársky rok 2009 so ziskom, pričom v marci 2010 sa konala členská schôdza, ktorá schválila tieto výsledky hospodárenia a návrh na rozdelenie zisku (8%p.a. z členského vkladu). Dňa 30.6.2010 úpadca zmenil hospodárske výsledky prostredníctvom dodatočného daňového priznania, podľa ktorého uzavrel rok 2009 so stratou. Z uvedeného dôvodu nárok na zisk za rok 2009 žiadnemu z členov nevznikol. Ako dôkaz žalovaný predložil zápisnicu z pojednávania 2Cbi/525/2011, dodatočné daňové priznanie za rok 2009 a novú súvahu za obdobie roka 2010.

8. Uznesením na pojednávaní dňa 30.11.2016 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa v konaní bude domáhať určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky vo výške 8.530,95 € a náhrady trov konania od žalovaného. 9. Na pojednávanie dňa 30.11.2016 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil mailovým podaním s tým, že súhlasil aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. 10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškami pohľadávok doručenými súdu 27.05.2011 a správcovi dňa 3.6.2011, žiadosťou o zrušenie členského vkladu, potvrdením o zániku členstva v družstve zo dňa 30.3.2011, potvrdením o nároku na vyplatení podiel na zisku za rok 2009, súvahou k 18.4.2011 a k 31.12.2010, dodatočným daňovým priznaním za rok 2009, stanovami, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné: 11. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 a bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a ustanovil do funkcie správcu Mgr. Mareka Letkovského. Účinky uznesenia v zmysle § 199 ods. 9 tak nastali dňa 19.04.2011. 12. Prihláškami pohľadávok doručenými súdu dňa 27.05.2011 a správcovi dňa 3.6.2011 si žalobca v konkurze uplatnil 2 pohľadávky spolu vo výške istiny 8.530,95 EUR titulom vyrovnacieho podielu.

Prílohami prihlášok doručených súdu bola žiadosť o zrušenie členského podielu z 30.3.2011, potvrdenie o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel z 30.3.2011, potvrdenie o nároku na vyplatený podiel na zisku za rok 2009 z 10.1.2011. 13. Zo žiadosti o zrušenie členského podielu zo dňa 30.3.2011 je zrejmé, že žalobca žiadal úpadcu o zrušenie členstva v družstve s požadovaným nárokom na vyrovnací podiel vo výške 7.883,47 €. 14. Z potvrdenia zo dňa 30.3.2011 je zrejmé, že úpadca uviedol, že členstvo žalobcu v družstve zaniklo dňa 30.03.2011 a to na základe rozhodnutia predstavenstva družstva PDSI zo dňa 30.03.2011 podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva PDSI, čím zároveň bývalému členovi vznikol nárok voči družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 7.883,47 €, ktoré je podľa čl. 21 ods. 2 Stanov družstva splatné do 6 mesiacov odo dňa zániku účasti člena v družstve, t.j. splatné do 30.09.2011. 15. Z potvrdenia nároku z 10.1.2011 je zrejmé, že úpadca týmto dňom uznal čo do dôvodu, výšky nárok žalobcu titulom podielu na zisku za rok 2009 vo výške 630,68 €. 16. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel každú pohľadávku z dôvodu, že ,,vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky.“ 17. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.6.2011 (ďalej len „ZKR“): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. 18. Podľa § 199 ods. 9 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. 19. Podľa § 28 ods. 5 ZKR: Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. 20. Podľa § 29 ods. 1, 6 pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. 21. Podľa § 31 ods. 1 prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. 22. Podľa § 32 ods. 4 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. 23. Podľa § 32 ods. 6 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 24. V zmysle § 31 ods. 2 v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov. 25. Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 19.04.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu a na súde bol deň 3.6.2011. Navrhovateľ prihlášku podal na súde dňa 27.05.2011 a správca ju poprel dňa 22.8.2011. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol pôvodne deň 03.07.2011, ale nakoľko bola nedeľa, lehota na popretie pohľadávok v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 196 uplynula 04.07.2011 (pondelok, riadny pracovný deň). Súd uznesením zo dňa 30.05.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2011 predlžil na

návrh správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 30 dní. Súd uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2011 predĺžil na návrh správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 20 dní. V dôsledku uvedeného predĺženia lehoty na vyhotovenie konečného zoznamu najprv o 30 dní a následne o 20 dní, sa týmto v zmysle § 31 ods. 2 predĺžila lehota na popieranie pohľadávok (najprv do 03.08.2011, potom) do 23.08.2011. 30- dňová lehota na podanie určovacej žaloby tak v zmysle § 32 ods. 6 uplynula dňom 22.09.2011 (štvrtok). Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 22.09.2011, a tak je možné konštatovať, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty, vrátane lehoty na podanie incidenčnej žaloby. 26. Podľa § 32 ods. 1 každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. 27. Podľa § 32 ods. 3,4 ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. 28. Podľa § 233 ods. 1, 2,3, 4 Obchodného zákonníka: (1) Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. (2) Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. (3) Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. (4) Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. (5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. 29. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. 30. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávky žalobcu z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou a nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu správca považoval pohľadávku za spornú. 31. Súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že tak ako veriteľ v prihláške je povinný uviesť právny dôvod prihlásenej pohľadávky, tak i správca je pri popretí povinný uviesť právny dôvod popretia tohto právneho dôvodu, t.j. na základe akého právneho dôvodu popiera prihlásenú pohľadávku podopretú priloženými dôkazmi. Skutočnosť, že sa určitá pohľadávka nenachádza v účtovníctve, resp. nemožno preveriť vzhľadom na stav účtovníctva jej evidenciu nie je právnym dôvodom popretia pohľadávky. Za stav účtovníctva nenesie zodpovednosť veriteľ úpadcu, ale úpadca. Zároveň zákon o konkurze nepripúšťa v takomto prípade (neoslobodzuje správcu) možnosť neuvedenia dôvodu popretia pohľadávky. Takýto paušálny dôvod by bolo možné použiť v akomkoľvek konkurznom konaní na akúkoľvek pohľadávku veriteľa, čo by popieralo účel samotného zákona o konkurze a najmä povinnosti zakotvenej v § 32 ods. 4 ZKR. Uvedeným spôsobom by správca bezdôvodne mohol využiť neobmedzené časové obdobie (do rozhodnutia incidenčného konania) na uvedenie popieracích dôvodov. Správca mal možnosť preskúmať prílohy prihlášky a namietať nesprávny výpočet vyrovnacieho podielu s poukazom napr. na rozpor so stanovami, ktoré k dispozícii mal, prípadne pre rozpor so súvahou, ktorú sám nechal zostaviť ku dňu vyhlásenia konkurzu. Taktiež v prípade pochybností mal

možnosť opätovne požiadať o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok a vyžiadať si účtovné doklady z daňového úradu, alebo vykonať samostatný audit, prípadne namietať platnosť jednotlivých úkonov. Pohľadávku titulom nároku na podiel zo zisku mal možnosť namietať s poukazom na dodatočné daňové priznanie za rok 2009. 32. v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky, ich prílohy a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Keďže správca ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, resp. skutočnú existenciu pohľadávky, nesplnil tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu, keďže uvedené nevylučuje pohľadávku z jej uspokojenia. Popretie je nejasné vo formulácii, k čomu sa popierací dôvod viaže, nakoľko je v konečnom zozname uvedené len k výške popretej pohľadávky. Správca konkurznej podstaty je osobou odborne spôsobilou na túto funkciu do ktorej bol ustanovený, bolo preto jeho povinnosťou prihlášku a oprávnenosť pohľadávky skúmať i s poukazom na predložené listinné dôkazy. Stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, resp. vymáhateľnosti s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. V opačnej prípade by dochádzalo k absurdnej situácii, kedy by správca i bez uvedenia dôvodu mohol popierať pohľadávky, čím by jeho funkcia nemala zmysel a opodstatnenie, nakoľko by bolo preskúmavanie pohľadávky dané výlučne súdu. Uvedené popiera zmysel incidenčného konania. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 , ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky žalobcu správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 nemalo byť účinné. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky žalobcu ako konkurzného veriteľa. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho, t.j. bez skúmania právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 32. Nad rámec súd uvádza, že žalobca ako člen družstva mal pri zániku jeho členstva v zmysle § 233 ods. 1 nárok na vyrovnací podiel (nepopretý právny dôvod vzniku pohľadávky). Jedinou spornou skutočnosťou by mohol byť výpočet vyrovnacieho podielu (ktorý nebol v popretí uvedený). Keďže stanovy neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, bolo by v takom prípade potrebné vychádzať z ust. § 233 Obch.Z. Podľa § 233 ods.3 Obch.Z. pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo- tj. účtovná závierka za celý rok. V predmetnej veci bola zo strany žalovaného ako základ pre výpočet

vyrovnávacieho podielu použitá najprv mimoriadna účtovná závierka za štyri mesiace roku 2011 zostavená pre účely konkurzu, čo je porušením citovaného ust. Obch. Z. Následne žalovaný v konaní predložil súvahu ktorá nie je nikým podpísaná, absentuje podpis osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva, osoby zodpovednej za zostavenie účtovnej závierky, prípadne osoby konajúcej za účtovnú jednotku. Taktiež absentuje dátum schválenia závierky, resp. nie je evidentné, že by bola predložená daňovému úradu. Takto predložený dôkaz, ktorý nespĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (§ 17 a nasl.) a nie je overený audítorom, nemôže súd považovať za vierohodný dôkaz, z ktorého by vychádzal. Taktiež nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa stal splatný vyhlásením konkurzu - 19.4.2011 ( nesporná vymáhateľnosť pohľadávky). Zároveň súd považuje uvedený dôvod za neprípustné rozširovanie popieracích dôvodov, ktoré mali a mohli byť uplatnené v lehote na popieranie, nakoľko prílohy prihlášky boli predložené správcovi už pri podaní prihlášky a bolo možné namietať ich nesprávnosť. Správca síce uviedol nepreskúmateľnosť pohľadávky, resp. vyjadril pochybnosť o jej existencii, avšak neuviedol z akého dôvodu je nepreskúmateľná, resp. z akého dôvodu má pochybnosť o jej existencii. Svoje dôvody nekonkretizoval, urobil tak až v jednotlivých vyjadreniach vo vzťahu k súdu. Správca nenamietal ani neplatnosť, prípadne neúčinnosť ktoréhokoľvek potvrdenia o zániku členstva v družstve, prípadne uzavretej dohody úpadcu s veriteľmi. Správca mal možnosť namietať (popierať) bez číselného upresnenia prípadný nesúlad výpočtu vyrovnacieho podielu s poukazom na znenie § 233 Obchodného zákonníka a stanov, uvedené však neučinil. Takýto všeobecný dôvod popretia by mohol byť použitý na akúkoľvek pohľadávku uplatnenú akýmkoľvek právnym dôvodom, čo je s poukazom na vyššie uvedené neprípustné, resp. neúčinné. 33. Čo sa týka druhej pohľadávky prihlásenej titulom nároku na podiel zo zisku, súd poukazuje na písomné uznanie záväzku zo strany úpadcu zo dňa 10.1.2011, ktoré uznanie, resp. ani výpočet nároku na podiel zo zisku správca v popieracom prejave nenamietal. Zároveň dodatočné daňové priznanie úpadcu vypracované dňa 30.6.2010 (doručené daňovému úradu 30.6.2010) za rok 2009 bolo možné z daňového úradu získať a preskúmať v rámci lehoty na popieranie pohľadávok. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.. 35. Súd záverom poukazuje na § 100 ods. 2 písm. a) v zmysle ktorého, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. To však nebráni tomu, aby súd o takomto nároku rozhodol (keďže citované ustanovenie nepredstavuje špeciálnu úpravu o trovách konania vo vzťahu k OSP) a tento uznal, pokiaľ zistí jeho hmotnoprávny základ. Ak má byť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia z uspokojenia v konkurze niečo vylúčené, musí to najprv existovať, t.j. musí to súd priznať. Dôsledkom tohto zákonného ustanovenia je, že k uspokojeniu takejto pohľadávky (trov konania), či to už formou dobrovoľného uspokojenia (splnenia) alebo formou exekúcie môže dôjsť až po skončení konkurzu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky pro-cesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.