Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/350/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného R., zastúpeného G. proti povinnému W., prechodne bytom S., o vymoženie 1.010,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. mája 2016, č.k. 5Er/274/2012 - 55, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 6 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 1.010,87 Eur s príslušenstvom na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 11940/10 zo dňa 31. októbra 2011, právoplatného dňa 21.11.2011 a vykonateľného dňa 24.11.2011. Súdnemu exekútorovi bolo 21.01.2016 doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, exekučnému súdu postúpené na rozhodnutie 21.03.2016. Oprávnený v doplnení uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť známa súdnemu exekútorovi i súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti už uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Záverom oprávnený zdôraznil, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu, a tým pádom sú exekučnému súdu známe. Exekučný súd sa pred rozhodnutím o zastavení alebo pokračovaní exekúcie oboznámil opätovne s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo 29.01.2010 (ďalej len "zmluva o úvere") vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmenkou č. XXXXXXXXX vystavenou v R. 29.01.2010, doplnením návrhu na vykonanie exekúcie, výpisom z obchodného registra na oprávneného, výpisom zo živnostenského registra na povinného. Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým sa oprávnenému priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorá je fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca vychádzal z tohto, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Svoju právomoc si založil na podklade rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený v ňom opísal aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným, pričom poukázal na to, že právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. Podľa oprávneného nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského a právny vzťah nie je možné podkladať ani za spotrebiteľský úver, nakoľko to vyplýva z obsahu samotnej zmluvy o úvere a z

výpisu zo živnostenského registra povinného. Zo zmluvy o úvere exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá 29.01.2010 medzi oprávneným a povinným. V nadväznosti na zmluvu o úvere oprávnený vyplnil zmenku z 29.01.2010, v ktorej je povinný označený podnikateľským menom a IČO-om. Z výpisu zo živnostenského registra exekučný súd zistil, že povinný v čase uzavretia zmluvy s oprávneným vykonával podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 EP zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. Po oboznámení sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi dospel exekučný súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Naopak, exekučný súd má za to, že zmluva o úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. O tom, že oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, t. j. že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti niet pochybností. Na druhej strane však exekučný súd nemohol súhlasiť s tvrdením oprávneného, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne podstavenie podnikateľa a nie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom, ešte nemôže a u oprávneného ani nemohla zakladať presvedčenie, že povinný konal pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere má charakter vopred predtlačeného formulára. Jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rubovej strane zmluvy o úvere. Povinný nemohol obsah zmluvy o úvere ovplyvniť, nakoľko takto formulovaná zmluva je pripravená pre veľký počet spotrebiteľov a zamestnanci oprávneného do nej dopisujú len údaje o dlžníkovi, sume poskytnutia úveru, dátume a času podpisu zmluvy a zaškrknú príslušné políčko týkajúce sa účelu poskytnutia úveru. Dlžník nemá možnosť vyjednávať o obsahu zmluvy, buď ju prijme ako celok alebo ako celok odmietne. Na základe uvedeného, keďže oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy, s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by rozhodcovský súd aplikoval nejaké príslušné kogentné vnútroštátne či európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a tieto logicky ani nemohol aplikovať, keď dôvodil, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd má za to, že v rozhodcovskom konaní preto nemohlo byť prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP (§ 243f ods. 4 EP), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom; súd nesprávne právne vec posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko povinnému bol poskytnutý úver na účely podnikania a skutočnosť, na čo konkrétne povinný poskytnutý úver použil, oprávnený neskúma. Oprávnený vychádzal z vyhlásenia povinného, že ide o úver poskytnutý za účelom výkonu podnikania; zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri a oprávnený konal v dobrej viere, že povinný nie je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov prvej inštancie, podľa ktorej súdy v exekúcii pokračujú. Ďalej uviedol, že pokiaľ by aj napriek vyššie uvedenému súd považoval vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, namietal, že súd prvej inštancie prihliadal ex offo na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, na čo od 01.01.2011 do 30.04.2014 nebolo možné z úradnej povinnosti prihliadnuť. Má za to, že dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ako je stanovená od 01.01.2016, je vo vzťahu k už právoplatným rozhodnutiam nepochybne pravou retroaktivitou. Takýto postup nemožno oprieť ani o extenzívny výklad a uplatnenie

priameho účinku smernice Rady č. 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej nesúhlasil s tvrdením súdu o tom, že rozhodcovská doložka je výlučnou rozhodcovskou doložkou, ktorá nebola osobitne dojednaná. Dôvodil, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania a uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil .

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 z nasledovných dôvodov:

5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme notárskej zápisnice súdnym exekútorom H.. N. X., so sídlom Exekútorského úradu v U. dňa 21.03.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 1.010,87 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 11940/10 zo dňa 31.10.2011, právoplatný dňa 21.11.2011 a vykonateľný dňa 24.11.2011, vydaný na podklade originálu predloženej zmenky.

6. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 21.01.2016. Z rozhodcovského rozsudku a z doplneného návrhu na vykonanie exekúcie mal súd prvej inštancie za preukázané, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd prvej inštancie preto podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Súd prvej inštancie správne uviedol, že Zmluvu o úvere zo dňa 29.01.2010, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným, je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou.

11. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 11940/10 zo dňa 31.10.2011, právoplatného dňa 21.11.2011 a vykonateľného dňa 24.11.2011. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

12. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku s tým, že oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok pokračovanie v konaní.

13. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Na základe dôkazov predložených oprávneným dospel k správnemu záveru, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.

15. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že napriek tomu, že určitému exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, je proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, za podmienok podľa Civilného sporového poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (čl. I § 3 zák.č. 125/2015 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .