Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-114-2016.pdf
PDF · 92.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a prísediacich sudcov Oľgy Navarčíkovej a JUDr. Branislava Záhradníka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.novembra 2016 v Bratislave
rozhodol:
R. Q. K. U. F. M. : K.. XX.XX.XXXX B. S., I. O. V. X, Q.É. R., V. O. T. U., Ľ.. E. X, O.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
si v presne nezistenom čase za sumu 100,- Euro zadovážil striekačku s obsahom metamfetamínu, ktorú u seba neoprávnene prechovával až do 01:10 hod. dňa 18.apríla 2016, kedy v Bratislave na T. Ľ..E. X túto vydal príslušníkom OO PZ Karlova Ves, pričom následnou analýzou bolo zistené, že striekačka obsahuje 1,78 g metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 42,7 % hmotnostného obsahujúce 760 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 17 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom Metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona č. 139/1998 Zb. do II. skupiny psychotropných látok. T e d a neoprávnene si zadovážil a prechovával psychotropnú látku, č í m s p á c h a l
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 172 ods.1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“). Obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Predsedníčka senátu formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8 Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovaného o jeho vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
K právnej kvalifikácii:
Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1písm. c/, d/ Trestného zákona (ďalej Tr. zák.). Obžalovaný neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku. Objektom tohto žalovaného trestného činu - zločinu je záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov. Zadováženie vyjadruje zadováženie predmetných látok (v danom prípade metamfetamín akýmkoľvek iným spôsobom - pričom môže ísť o zadováženie pre seba alebo pre inú osobu.
V danom prípade obžalovaný si obžalovaný v presne nezistenom čase za sumu 100,- Euro zadovážil striekačku s obsahom metamfetamínu a túto u seba prechovával.
Prechovávanie sa rozumie akýkoľvek spôsob neoprávneného držania v danom prípade omamnej látky. Obžalovaný predmetnú striekačku s obsahom metamfetamínu prechovával u seba do dňa 18.apríla 2016 - do 01:10 hod. - t.j. do času kedy ju vydal príslušníkom polície.
Podľa znaleckého posudku Odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ- KEU-BA-EXP-2016/5595 zo dňa 25. Augusta 2016 v danom prípade išlo o striekačku obsahujúcu 1,78 g metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 42,7 % hmotnostného obsahujúce 760 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 17 obvykle jednorazovým dávkam drogy. Metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona č. 139/1998 Zb. do II. skupiny psychotropných látok
K druhu trestu a výroku o treste:
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný si predmetnú omamnú látku zadovážil a prechovával pre seba.
Vo vzťahu k obžalovanému boli zistené dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.). Obžalovaný sa v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. priznal k spáchaniu trestného činu a spáchanie tohto trestného činu v celom rozsahu úprimne oľutoval, a to v predsúdnom i súdnom konaní.
Táto ľútosť nebola podľa názoru súdu len formálna, ale bola jeho skutočným vnútorným postojom k spáchanému skutku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu (§ 36 písm. n/ Tr.zák.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ (obžalovaný) napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Obžalovaný v danom prípade urobil vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr.por. - súd na základe takéhoto vyhlásenia na hlavnom pojednávanie dokazovanie vo veci viny nevykonal. Práve v súvislosti s riešením predmetnej otázky nemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa § 257 ods. 5 Tr.por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa ustanovení § 333 ods. 3 i písm. h/ Tr.por. , t. j., že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr.por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu, za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“ čím - pri kladnej odpovedi - aj de iure napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr.zák.
Obžalovaný svojím vyhlásením - že je vinný pred súdom urýchlil celé súdne konanie, čím výrok o jeho vine a právnom posúdení skutku sa stali, bez zbytočných prieťahov v súdneho konania právoplatným. Práve i z tohto dôvodu sa v praxi transformovalo predmetné ustanovenie - predmetná poľahčujúca okolnosť - ktorá počíta práve s takouto situáciou, ktorá môže nastať pred súdom (nevykonanie dokazovania v súvislosti s výrokom o vine - výsluchy svedkov, znalcov, oboznamovanie listinných dôkazov ...). Nemožno preto súhlasiť s tým, že toto vyhlásenie samo osebe nič nevypovedá o pomoci pri objasňovaní trestnej činnosti. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. - spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným trestnom konaní ako i súdu. To však neznamená, že páchateľ musí postupne napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ napomáhal príslušným orgánompri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Keďže konanie na súde je kontradiktórnym konaním - a práve i samotné ustanovenie § 257 Tr.por. - je zásadnou zmenou týkajúcou sa priebehu hlavného pojednávania (na rozdiel od úpravy Trestného poriadku do 31.decembra 2004) - práve vyhlásenie obžalovaného má vždy zásadný dosah na rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní v otázke viny. Práve vyhlásenie, že je vinný - ako to bolo i v danom prípade - je už neodvolateľné - a v tom rozsahu ani nemožno obžalovaným napádať výrok o vine urobený na podklade takého vyhlásenia ani odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Preto súd zastáva názor - že keďže ide o vysoký prelom (v ponímaní, že obžalovaný si je vedomý vážnosti - dôležitosti a následného dopadu takéhoto vyhlásenia pre ďalšie dokazovanie) - v prípade jeho vyhlásenia - i keď pred súdom musí súd akceptovať túto skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (a to i vzhľadom práve na kontradiktórnosť konania). Predmetnú poľahčujúcu okolnosť nemožno preto podmieňovať tým, že musia byť splnené aj iné formy napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti napr. poskytnutie relevantných a verifikovaných informácií o trestnom čine a okolnostiach jeho spáchania, o dôkazoch a podobne.
Súd vo veci zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. Podľa § 37 písm. m/ Tr.zák.- priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadnuť. Súd v predmetnej veci poukazuje na odpis registra trestov a rozsudok Okresního soudu Klatovy (Česká republika) v spojení s rozsudkom Krajského soudu Plzeň (Česká republika).
Rozsudkom Okresného soudu Klatovy, pod sp.zn. 3 T/14/2014 bol dňa 26.júna 2014 obžalovaný uznaný vinným zo zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí podľa § 199 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. a uložený mu bol súhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky so zaradením pre výkon
uloženého trestu do väznice s dozorom. Zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku Krajského súdu Plzeň, sp.zn. 9To/85/2014, zo dňa 20.marca 2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Žalovaný skutok bol páchaný v časovom období od začiatku roku 2007 do 3.novembra 2013. Rozsudkom Krajského soudu Plzen, č. k. 9To/270/2014-473, zo dňa 21.augusta 2014 obžalovaný uznaný vinným zo zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí podľa § 199 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. a uložený mu bol súhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky so zaradením pre výkon uloženého trestu do väznice s dozorom. Zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresního soudu v Klatovech, zo dňa 18.februára 2014, sp.zn. 3 T/14/2014 v spojení s rozsudkom Krajského soudu Plzeň, sp.zn. 9To/85/2014, zo dňa 20.marca 2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Z odpisu registra trestov ako i z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že dňa 13.októbra 2015 bol uznesením Okresního soudu Karlovy Vary (Česká republika) pod sp.zn. 40 PP 598/2015 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu uložená skúšobná doba do 13.októbra 2017. Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 18.apríla 2016 - t. j. v lehote podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 7b ods. 2 Tr.zák. - právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Predmetná novela Trestného zákona v tejto časti nadobudla účinnosť 1.januárom 2013. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona nie je v danom prípade potrebné uznávacie konanie. Uznanie cudzieho rozhodnutia sa vždy spája aj s jeho výkonom a to v takomto prípade neprichádza do úvahy. Znenie ustanovenia § 7b ods. 2 Tr.zák. vymedzuje základné podmienky na základe, ktorých možno vykonať priznať účinky rozhodnutia súdu iného štátu v trestnej veci - prípadne ho vykonať na území Slovenskej republiky. Základným predpokladom takýchto dôsledkov môžu byť relevantné ustanovenia zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Obsah predmetného ustanovenia bol pre svoj hmotnoprávny charakter vyňatý z ustanovenia § 515 ods. 1 Tr.por. a systematicky zaradený v úvodných ustanoveniach Trestného zákona ako zákonný predpoklad, na ktorý priamo nadväzuje tretia hlava piatej časti Trestného poriadku (výkon rozhodnutí vo vzťahu k cudzine). Predmetná požiadavka ustanovenia § 7b ods. 2 Tr.zák. vyplynula z požiadavky stanovenej v článku 3 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV zo dňa 24.júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Predmetné ustanovenie pri stanovení podmienky obojstrannej trestnosti spáchaného skutku vytvára predpoklad pre procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov uvedený v § 488a Tr.por. v čl. III v bode 2.
Z lustrácie v Registri priestupkov súd zistil, že obžalovaný mal evidovaný jeden priestupok proti majetku.
- za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- Euro. Z lustrácie vedenej u Sociálnej poisťovni súd zistil, že obžalovaný je v riadnom pracovnom pomere s pravidelným príjmom od 23.novembra 2016 u spoločnosti GLOBBIZ, s.r.o., so sídlom Námestovo. K tejto okolnosti obžalovaný vypovedal, že v predmetnej spoločnosti je zamestnaný dlhší čas ako bolo uvedené v lustrácii Sociálnej poisťovni - zamestnaný tu bol brigádnou formou. V danom prípade išlo o stavebnú firmu.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktorý v mene štátu,
na základe a v medziach zákona ukladá v predpísanom konaní na to povolaný súd páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom protiprávneho konania páchateľa (spáchaného trestného činu). Trest má páchateľa postihnúť a obmedziť, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti, čím zároveň chráni spoločnosť. Trest súčasne pôsobí preventívne (odrádza od páchania ďalšej trestnej činnosti), a to vo vzťahu k páchateľovi, ako aj vo vzťahu k celej spoločnosti. Trest by taktiež mal vytvoriť podmienky na prevýchovu páchateľa a jeho opätovné zaradenie do spoločnosti. Ukladaný trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, jeho následkom a závažnosti (princíp proporcionality). Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a individualizovať je potrebné aj následne ukladaný trest (princíp individualizácie), a to v medziach stanovených v § 34 Tr. zák. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že trest je nielen následnou represiou, ale rovnako má pôsobiť preventívne (či už na páchateľa alebo vo vzťahu k celej spoločnosti) a na páchateľa aj výchovne. Represiu je potrebné používať rozumne, t. j. len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestu, musí sa pritom prihliadať na osobnosť páchateľa a možnosť jeho nápravy. Trest nesmie páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a mal by mať čo možno najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad dospel súd k záveru, že v danom prípade do úvahy prichádzalo však do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody. Základná trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine je tri roky - desať rokov - vzhľadom však na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. - je horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížená o jednu tretinu (t.j. tri roky - sedem rokov a osem mesiacov). Súd obžalovanému preto uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky. Takto uložená výmera trestu splní svoj preventívny ako i represívny účel a je plne so zásadou proporcionality trestu.
Pre výkon trestu odňatia slobody bola obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.