Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/97/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti toho času plnoletej: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, v konaní za nárok uplatnený za obdobie do dosiahnutia plnoletosti zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, otec E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W., t. č. F., I. XXXX, adresa na doručovanie písomností F., U. pošta, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

J. z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu XXNc/XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX v časti výšky výživného a to tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na T. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX eur (XXX,- Sk) na sumu XX,- eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX.

Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2015 domáhala zvýšenia výživného na vtedy maloletú T. T. na sumu 100,- eur mesačne a zaviazania otca na platenie štvrťročného príspevku v sume 90,- eur na športové aktivity dieťaťa. Poukázala na to, že maloletá navštevuje strednú školu, denne dochádzka do školy ju stojí 1,50 eur a mesačne obedy 33,- eur. Výživné žiadala zvýšiť počnúc dňom podania návrhu. V priebehu konania dňa 19.10.2016 dosiahla oprávnená T. T. plnoletosť a ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 01.12.2016 uviedla, že v plnom rozsahu sa pripája a stotožňuje s podaným návrhom, v súlade s ním žiada zvýšiť výživné na sumu 100,- eur mesačne.

2. Otec napriek riadnemu vykázanému doručeniu sa na pojednávania určené na deň 16.02.2016 (predvolanie prevzal 05.02.2016), ďalšie na deň 26.09.2016 (predvolanie prevzal 31.08.2016) a na deň 01.12.2016 (predvolanie prevzal 08.11.2016) bez ospravedlnenia z vážnych dôvodov nedostavil. Návrh na začatie konania otec prevzal 05.02.2016, písomné vyjadrenie vo veci nepredložil, dňa 22.09.2016 do úradného záznamu oznámil, že na pojednávanie dňa 26.09.2016 sa nedostaví, nakoľko sa nechce stretnúť s matkou svojej dcéry, zároveň dal súdu na vedomie, že posledné dva roky je nezamestnaný, nepoberá dávky, vyššie výživné ako doposiaľ platí v sume 25,- eur nevie svojej dcére Bianke poskytovať, pretože jeho ochorenie mu dlhšiu dobu neumožňuje sa zaradiť do normálneho života s prácou. Okrem dcéry T. má dve dcéry, na ktoré prispieva každý druhý mesiac 50,- eur.

3. Kolízna opatrovníčka, vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného nastala výrazná zmena pomerov na strane účastníkov, navrhla zvýšiť výživné v súlade s návrhom na sumu 100,- eur mesačne.

4. Súd v rámci dokazovania vypočul matku, navrhovateľku T. T., oboznámil sa s pripojeným spisom XXNc XXX/XX, ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Naposledy bolo výživné na oprávnenú T. T., nar. XX.XX.XXXX určené rozsudkom tunajšieho súdu XXNc XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola ako maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 700,- Sk t. j. 23,23 eur počnúc od 15.06.1999. V čase tejto úpravy bola jej matka na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostával z rodičovského príspevku 2.740,- Sk t. j. 90,95 eur a na dcéru poberala rodinné prídavky 648,- Sk t.j. 21,50 eur, bola bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Z uvedeného spisu vyplýva, že príjem otca mal. T. zistený nebol. Podľa tvrdenia matky v návrhu bol bez príjmu, vyradený z evidencie nezamestnaných. Podľa úradného záznamu zo dňa 02.07.1999 spísaného s P. T. (matka otca maloletej) otec dieťaťa žil a pracoval v E. (zamestnávateľ ani príjem v zázname nie je uvedený).

6. Čo sa týka súčasných majetkových pomerov rodičov z dokazovania v tejto veci mal súd preukázané, že matka T. T. je toho času na materskej dovolenke od 15.02.2016, jej príjem pozostával v období od februára 2016 do augusta 2016 z nemocenských dávok v priemere vo výške 246,- eur, do 09.10.2016 poberala materský príspevok a od 09.10.2016 poberá rodičovský príspevok 203,20 eur. V súčasnosti okrem toho poberá rodinné prídavky na 5 detí spolu vo výške 117,60 eur. Dňa 26.02.2000 uzavrela manželstvo s D. R., z ich manželstva pochádzajú 4 maloleté deti R.: P. nar. XX.XX.XXXX, R. nar. XX.XX.N., J. nar. XX.XX.XXXX a Emma nar. XX.XX.XXXX. Manžel matky u posledného zamestnávateľa mal priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 550,-eur, následne 6 mesiacov bol nezamestnaný, vedený v evidencii nezamestnaných, v súčasnosti nie je vedený v evidencii nezamestnaných. Matka ani jej manžel nie sú držiteľmi ani vlastníkmi motorového vozidla, posledných 6 rokov žijú v spoločnej domácnosti v 4-izbovom obecnom byte o rozlohe 85 m2, kde platia mesačne nájomné 132,78 eur, za elektrinu 34,-eur, plyn vo výške od 105,- do 184,- eur, ročný poplatok za vodné a stočné 148,22 eur. Otec T. T. v súčasnosti nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, dávky poberal naposledy od 01.02.2006 do 30.06.2007 a naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24.02.2006 do 29.05.2007. Podľa lustrácie v registri sociálnej poisťovni nie je poberateľom dôchodkového, nemocenského ani úrazového poistenia, nepoberá poistenie v nezamestnanosti, nemá v evidencii vedeného žiadneho zamestnávateľa. Toho času nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla. Podľa oznámenia obce Nesvady nie je v obci prihlásený k trvalému pobytu, bez prihlásenia sa s družkou a dvomi maloletými deťmi zdržuje na adrese Nesvady, I. XXXX. Z predložených rodných listov vyplýva, že otec T. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletej L. T., nar. XX.XX.XXXX a L. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorých matkou je E. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá podľa lustrácie v registri sociálnej poisťovni v súčasnosti nie je nikde v zamestnaneckom pomere, nepoberá dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. V období od 02.10.2012 do 06.01.2015 mala aktívnu živnosť, podľa oznámenia Daňového úradu Nitra za zdaňovacie obdobie 2014 nepodala daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby, podľa evidencie ORPZ v Komárno má v držbe dve osobné motorové vozidlá KN XXXEA S. B. a P P..

7. J. E. R. sa na pojednávanie určené na deň 01.12.2016 napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavila, v písomnom oznámení zo dňa 05.12.2016 uviedla, že sa nevie dostaviť zo zdravotných dôvodov a žiada, aby v danej veci viac nebola volaná, nakoľko k účastníkom konania nemá žiadny vzťah a nežije v spoločnej domácnosti s E. T.. Svoj príjem nezdokladovala, predložila čestné prehlásenie, v ktorom prehlásila, že E. T., nar. XX.XX.XXXX jej prispieva dobrovoľne sumou 25,- eur na maloletú L. a L.. Ňou vznesenou námietkou zaujatosti voči konajúcej sudkyni sa súd nezaoberal s poukazom na ustanovenie §2 a §49 a nasledujúce nakoľko túto môže uplatniť len účastník konania ktorým ona v prejednávanej veci nebola.

8. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v čase posledného rozhodnutia o určení výživného žila v partnerskom vzťahu s terajším manželom a bývala s ním v spoločnej domácnosti u jeho rodičov. C. T. v súčasnosti denne dochádza do školy, mesačne strava ju stojí 33,-eur, v škole na platené krúžky nechodí, venuje sa zdravému životnému štýlu a chodí pravidelne cvičiť do posilňovne, kde jeden vstup stojí 2,50 eur. Naposledy do školy potrebovala zakúpiť učebnice cudzieho jazyka, poplatok k maturitám spolu v sume 60,-eur. Začala sa jej poškodzovať zubná sklovina, a preto chodí pravidelne k zubárovi. Ďalej uviedla, že otec na výživu T. dlhuje nemalú sumu okolo 600,- eur, pričom je presvedčená, že netrpí núdzou, podniká s družkou v oblasti predaja áut a autosúčiastok.

9. Navrhovateľka T. T. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ jej zdravotný stav umožňuje chodí pravidelne do posilňovne najmenej 3 krát do týždňa, okrem toho je nútená pravidelne navštevovať zubára zhruba 3 až 4 krát do roka, pričom jeden výkon ju stojí v rozpätí 25,- až 27,- eur. Tento školský rok musela zakúpiť učebnicu nemeckého a anglického jazyka v sume 50, - eur. Okrem toho poukázala na to, že stužková ju bude stáť zhruba 250,- eur, na ktoré výdavky si musí postupne odkladať. V škole obedy nemá, kupuje si ich v meste, pričom jeden ju vyjde 3,- eurá. Naposledy sa so svojim otcom dva krát stretla v roku 2015 pri prvej príležitosti ho žiadala, aby jej prispel 20,- eur na ZRPŠ čo urobil, následne žiadala, aby jej prispel na nové topánky, povedal, že na to nemá. Na tieto stretnutia zakaždým prišiel na inom drahšom aute. Ďalej poukázala na to, že má v úmysle si spraviť vodičské oprávnenie s čím vzniknú nemalé výdavky.

10. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o rodine, je súd pri rozhodovaní o zmene výživného povinný posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúceho rozhodnutia, prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy o výživnom (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Ďalej súd musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky a navrhovateľky T. T. na zvýšenie výživného z doposiaľ určenej sumy 23,23 eur je v značnej časti dôvodný. Je nepochybné, že od času, kedy bolo naposledy výživné zo strany otca v prospech oprávnenej určené, kedy táto mala 9 mesiacov sa u nej výrazne zmenili pomery, nakoľko od toho času uplynula doba 17 rokov. Navrhovateľka v priebehu tohto konania dňa 19.10.2016 dosiahla plnoletosť, v čase podania návrhu navštevovala 2. ročník Strednej odbornej školy, B. 4, F. a v čase vynesenia rozsudku 3. ročník tej istej školy. Vzhľadom

na uvedené je zrejmé, že výživné poskytované zo strany otca bez ohľadu na jeho príjem a majetkové pomery, ktoré nedosahuje ani výšku minimálneho výživného určeného v ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nemôže postačovať na pokrytie ani najnevyhnutnejších základných potrieb navrhovateľky. Tieto v súčasnosti pozostávajú z nákladov spojených s návštevou strednej školy a to predovšetkým na zakúpenie učebných pomôcok, učebníc cudzieho jazyka naposledy spolu vo výške 50,-eur, dochádzkou do školy ktorá ju mesačne stojí do 30,- eur, ako aj mimoriadnymi výdavkami súvisiacimi s jej športovou aktivitou, ktorá ju v priemere mesačne stojí do 30,- eur a ošetrením chrupu čo ju stojí v priemere mesačne okolo 9,- eur. Je ďalej nepochybné, že za vyššie uvedené obdobie sa zmenili pomery aj na strane oboch rodičov. Matka sa vydala, žije s manželom v spoločnej domácnosti, pribudli ďalšie 4 vyživovacie povinnosti a jej príjem v súčasnosti pozostáva z rodičovského príspevku s tým, že náklady na domácnosť a poplatky súvisiace s bývaním uhrádza s manželom, ktorý naposledy u zamestnávateľa, kde dohodou rozviazal pracovný pomer dosahoval zárobok vo výške 550,- eur. Napriek tejto skutočnosti vzhľadom na príjem matky a ďalšie vyživovacie povinnosti je zrejmé, že táto nie je schopná ale ani povinná len sama pokrývať takmer všetky potreby svojej dcéry T.. K zmene pomerov došlo aj na strane otca v tom, že mu pribudli ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, pričom súdu napriek vykonanému šetreniu sa nepodaril zistiť aktuálny príjem otca a súčasné jeho majetkové pomery s tým, že otec svoje majetkové pomery súdu nezdokladoval. Je potrebné poukázať na celkový prístup otca v konaní, ktorému bol návrh doručený dňa 05.02.2016, odkedy mal vedomosť o prebiehajúcom konaní, no napriek tomu na výzvy súdu svoje majetkové pomery nezdokladoval, odignoroval predvolania na pojednávania, pričom mal snahu súd presvedčiť o tom, že žije bez akéhokoľvek príjmu. Súd napriek podaniu svedkyne E. R. v tom, že s otcom oprávnenej nežije v spoločnej domácnosti, nakoľko otec si na adrese jej trvalého bydliska zásielky preberal, ako aj s prihliadnutím na správu obce Nesvady, dospel k záveru že otec zrejme žije bez prihlásenia v spoločnej domácnosti s družkou a spoločne vychovávajú ich dve maloleté deti. Ďalej mal súd za to, že aj keď v súčasnosti otec nie je vedený ako nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky, musí mať pravidelný príjem či už z brigádnickej alebo inej činnosti a to najmenej vo výške zodpovedajúcej minimálnej mzde vo výške 405,-eur, nakoľko v opačnom prípade by nedokázal uhrádzaj svoje najzákladnejšie životné potreby na stravu, bývanie, zdravotnú starostlivosť či iné, ako aj výživné na svoje tri deti, pričom opak toho súdu v konaní nepreukázal. Otec v konaní súdu ďalej nepreukázal ani svoje tvrdenie v tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje sa zamestnať a preto pokiaľ by aj vyššie uvedený predpokladaný príjem nemal, nič mu nebráni zamestnať sa a najmenej túto sumu mesačne zarobiť. Vychádzajúc z týchto skutočností pri zohľadnení dĺžky obdobia ktorý uplynula od poslednej úpravy výživného a skutočne výraznú zmenu pomerov predovšetkým na strane navrhovateľky ako aj zmenu pomerov u oboch rodičov mal súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 23,23 eur na sumu 80,- eur mesačne je dôvodné a primerané. Po zaplatení tohto výživného od otca a pripočítaní alikvotnej časti rodinných prídavkov v sume 23,52 eur a výživného od matky najmenej vo výške 30,- eur bude mať oprávnená mesačne na svoju výživu sumu 133,52 eur (u matky oprávnenej je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že uhrádza v prospech nej náklady bývania, poskytuje stravu či iné služby). Pri porovnaní výšky sumy životného minima stanoveného pre nezaopatrené dieťa zákonom č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších zmien vo výške 90,42 eur, je potrebné mať za to, že suma 133,52 eur, ktorú bude mať oprávnená mesačne na svoju výživu, je primeraná. Matka návrhom doručeným 19.11.2015 sa domáhala zvýšenia výživného počnúc od podania návrhu, súd považoval za opodstatnené zvýšenie výživného od uvedeného času, kedy už bola odôvodnená zmena pomerov. Z týchto dôvodov súd výživné na navrhovateľku zvýšil od 19.11.2015 s tým, že otcovi za obdobie do 30.11.2016 vznikla zaostalosť v celkovej výške 702,05 eur (za mesiac november 2015 - 11 dní v sume 20,81 eur, ďalej za mesiace december 2015 až november 2016 za každý mesiac po 56,77 eur), na zaplatenie ktorej zaostalosti súd zaviazal otca do troch dní po právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na to, že aj doteraz určené výživné v prospech oprávnenej uhrádzal nepravidelne, a preto sa dá predpokladať, že súdom určené splátky by nedodržal. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 s poukazom na § 111 a nasl. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď pre daný druh konania zákon neustanovuje iný spôsob ich náhrady.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.