Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/135/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s. so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČO: 00001350, zastúpený J.. R. K., usadeným euroadvokátom so sídlom v U., J. XX, proti žalovaným: 1. F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. M., t. č. O., T. XXX, K. X., A. republika, 2. S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. na K. XXX, t.č. O., T. XXX, K. X., A. republika, o zaplatenie 483.627,95 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 328 348,66 Kč spolu s vyčísleným úrokom vo výške 94 816,81 Kč, spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 60 462,48 Kč, spolu s 10,90 % úrokom ročne zo sumy 326 458,66 Kč od 20.09.2012 do zaplatenia, spolu so 7,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 328 348,66 Kč od 20.09.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2012 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 328.348,66 Kč spolu s vyčísleným úrokom vo výške 94 816,81 Kč, spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 60 462,48 Kč, spolu s 10,90 % úrokom ročne zo sumy 326 458,66 Kč od 20.09.2012 do zaplatenia, spolu so 7,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 328 348,66 Kč od 20.09.2012 do zaplatenia, spoločne a nerozdielne a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovanými vyplývajúcimi im zo Zmluvy o úvere zo dňa 24.07.2007. Súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k. 5Ro/363/2012-39 zo dňa 10.03.2014, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo doručiť žalovanej v 1. rade do vlastných rúk a uznesením zo dňa 27.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.06.2014 bol platobný rozkaz zrušený.

2. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade podľa §180 CSP. Žalovaná v 1. rade mala doručenie predvolania riadne vykázané dňom 24.10.2016. Mailovou správou zo dňa 02.11.2016 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pretože je t.č. PN od 12.08.2015 a zároveň predložila rozhodnutie o dočasnej PN O z ktorého mal súd preukázané, že žalovaná je PN od XX.XX.XXXX a vychádzky od XX.XX.XXXX má od XX.-tej do XX.-tej hodiny. Pojednávanie odročiť nežiadala, avšak žiadala o možnosť výsluchu blízko bývania. Žalovaný v 2. rade mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 14.11.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. V mailovej správe zo dňa 02.11.2016 oznámil súdu, že nemá finančné prostriedky na cestovanie na pojednávanie, a preto by chcel byť vypočutý na OS v X.. Súd poznamenáva, že žalovanému v 2. rade bola žaloba riadne doručená dňa 14.11.2016, na ktorú však nijakým spôsobom nereagoval a nevyjadril sa s tým, že v podstate súdu neoznámil riadne adresu svojho pobytu a v centrálnom registri obyvateľov

mal uvádzanú adresu na území SR, kde mu súd doručoval listiny, ktoré preberal podľa jeho vyjadrenia jeho otec a informoval ho o tom, že prebieha konanie. Adresu pobytu v A. republike rovnako súdu nepredložil a súd vykonával ohľadne adresy žalovaných šetrenia.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej v 1.rade a oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalovaná v 1. rade bola vypočutá dožiadaným súdom v X. dňa XX.XX.XXXX a vo svojej výpovedi uviedla, že je si vedomá toho, že so žalovaným v 2. rade uzavreli úverovú zmluvu s úverovým limitom 450.000,- Kč v A. republike v pobočke v X.. Žalobu uznáva a od žalobcu žiadala povolenie v splátkach na čo žalobca nereagoval. Bola poučená o povinnostiach dlžníka, boli jej vysvetlené zmluvné podmienky v obchodných podmienkach ju žalobca neoboznámil. Nevie či ich čítala. Dodatok č. 1 k zmluve o úvere bol uzatvorený na jej podnet z toho dôvodu, že začala krachovať firma, v ktorej pracovala a požiadala o posunutie dňa splatnosti na 20.deň v mesiaci s tým, že posledná splátka bude 20.07.2014 vo výške 8.557,96 Kč. Úver na začiatku riadne splácala cez inkaso a potom ako skrachoval jej zamestnávateľ a dostala odstupné nosila mesačne peniaze do banky žalobcu do pobočky v X.. Úver splácala dovtedy kým pracovala, avšak potom sa jej prácu nepodarilo nájsť. Žalobcovi oznámila zmenu adresy pobytu, kde býva v A. republike. Po oboznámení sa so zápisnicou z pojednávania zo dňa 28.01.2015 žalovaná vyslovene uviedla, že pohľadávku a tvrdenia žalobcu uznáva, nemá však peniaze na zaplatenie celej čiastky naraz a preto žiada o povolenie splátok vo výške maximálne 2.000, Kč mesačne. V súčasnej dobe poberá nemocenské dávky vo výške 8.000,- Kč mesačne a žiadny iný príjem nemá. Býva v rodinnom dome u žalovaného v 2.rade a spolu platia náklady spojené s bývaním. Nemocenské dávky poberá, pretože utrpela pred rokom pracovný úraz v oblasti pravej ruky pri práci na ručnej brúske. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Danú situáciu sa snažila riešiť oddĺžením. Naletela podvodníkom, ktorým platili mesačne 3.500,- Kč.

5. Žalobca vo svojej výpovedi upresnil, že žalovaní v 1. a 2.rade uzavreli so žalobcom Zmluvu o úvere dňa 24.07.2007, v zmysle ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 450.000,- Kč. Zmluvné úroky boli dohodnuté vo výške 10,9 % ročne podľa bodu 4 zmluvy a úroky z omeškania vo výške 15% ročne podľa bodu VI zmluvy. Žalobca si uplatnil len zákonné úroky. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v splátkach vo výške 7.664,- Kč mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci po dobu 84 mesiacov. Poplatok za vedenie účtu bol 30,- Kč mesačne. Žalovaní si svoje povinnosti v zmysle zmluvy splnili len čiastočne, z poskytnutého úveru zaplatili splátky vo výške 100.000,- Kč. Žalobca ich viackrát vyzýval na zaplatenie úveru avšak bezvýsledne. Následkom toho žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňom 20.05.2010. Žalobca s návrhom žalovanej v 1.rade ohľadne výšky splátok nesúhlasil vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky a uviedol, že by súhlasil s mesačnou splátkou vo výške 500,- eur, pretože nižšie splátky sú pre neho neakceptovateľné. Žalovaní uhradili na svoj dlh poslednú splátku dňa 20.01.2010 vo výške 7.694,- Kč a odvtedy žiadnu splátku nerealizovali. Žalobca upresnil, že adresa žalovanej v 1. rade v dodatku ku zmluve o úvere bola overovaná z občianskeho preukazu. Žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a 2.rade Zmluvu o A. Spotrebiteľskom úvere dňa 24.07.2007. Žalovaným bol poskytnutý úverový limit 450.000,-Kč, ktorý mohli čerpať do 24.07.2007. Jednalo sa o bezúčelový úver s tým, že peňažné prostriedky budú prevedené na účet žalovanej v 1.rade. Podľa článku IV Zmluvy sa nesplatený úver úročí pevnou úrokovou sadzbou 10,90 % ročne a RPMN je 11,89 % ročne. Podľa čl. VI. Zmluvy úroky z omeškania vo výške 15 % ročne. Žalovaní boli povinní úver splácať v mesačných splátkach vo výške 7.664,- Kč vždy do 15.dňa v mesiaci a s tým, že prvá splátka je splatná 15.08.2007 a posledná splátka 15.07.2014 podľa článku V Zmluvy. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky a všeobecné podmienky. Dňa 18.03.2009 strany sporu uzatvorili dodatok ku zmluve, v zmysle ktorého došlo k zmene dojednania ohľadne článku V Zmluvy, kedy bola dohodnutá splatnosť splátky na 20.deň v mesiaci. Žalovaní riadne úver nesplácali, a preto ich žalobca viackrát vyzýval k zaplateniu dlžnej čiastky a to výzvami zo dňa 24.03.2010, 22.04.2010. Keďže žalovaní na výzvy žalobcu nereagovali, žalobca pristúpil k zosplatneniu zostávajúcej čiastky úveru oznámením zo dňa 20.05.2010 a zároveň vyzval žalovaných k zaplateniu zostávajúcej časti vo výške 340.665,25 Kč spolu s príslušenstvom do 31.05.2010.

7. Podľa § 261 ods. 1 Obchodního zákoníka tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti.

8. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákoníka ve vztazích podle § 261 podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku. 9. Podľa § 497 Obchodního zákoníka smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

10. Podľa § 498 Obchodního zákoníka strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.

11. Podľa § 504 Obchodního zákoníka dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občanského zákoníka spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

13. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom, t.j. žalovaným úver vo výške 450.000,- Kč, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v splátkach po dobu 84 mesiacov vo výške 7.664,- Kč s tým, že posledná splátka úveru v zmysle dodatku č. 1 bola splatná dňa 20.07.2014 vo výške 8.557,96 Kč. V zmysle zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 10,90 % a úroky z omeškania vo výške 15% ročne, ktoré si však žalobca neuplatňuje. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je absolutným obchodom, ktorá sa spravuje Obchodným zákoníkem. Zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa českej právnej úpravy, Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľské úvery sú upravené zákonom č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávaní spotřebitelského úvěru v čase uzavretia zmluvy. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona, pričom súd mal za to, že predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Žalovaní porušili zmluvné povinnosti tým, že úver riadne a včas nesplácali, následkom čoho žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 20.05.2010. Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky i s poukazom na vyjadrenie žalovanej v 1.rade, ktorá v podstate žalovanú pohľadávku čo do výšky a právneho základu uznala a nenamietala súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd priznal žalobcovi zaplatenie nesplatnej istiny vyčerpaného úveru vo výške 326458,66 Kč, nesplatených úrokov vo výške 10,90 % ročne z nesplatenej istiny, t.j. 94816,81 Kč, úroky z omeškania ku dňu kapitalizácie, t.j. 19.09.2012 vo výške 60462,48 Kč a nesplatené poplatky vo výške 1890 Kč spolu s 10,90 % úrokom z nesplatenej istiny 326458,66 Kč od 20.09.2012 do zaplatenia. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníka a NV č. 142/1994 Sb. súd priznal žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania vo výške 7,75 % ročne z nesplatenej časti istiny od 20.09.2012, t. j. nasledujúci deň po kapitalizácii. Súd nevypočul žalovaného v 2.rade cestou dožiadaného súdu v X. vzhľadom na to, že žalovaný mal vedomosť o prebiehajúcom konaní, mal možnosť sa k žalobe vyjadriť najneskôr od 14.11.2016, kedy mu bola žaloba spolu i s ostatnými listinnými dôkazmi opätovne doručená na adresu, ktorú sa podarilo súdu zistiť v A. republike. Súd poznamenáva, že platobný rozkaz z (č.l. 39) prevzal za žalovaného v

2.rade splnomocnenec dňa 07.04.2014. Túto skutočnosť mal súd potvrdenú i z podania žalovanej zo dňa 13.05.2014, ktorej však platobný rozkaz doručený nebol, z čoho vyplýva, že už v tomto období museli mať žalovaní vedomosť o predmetnom spore a boli v kontakte so splnomocnencom žalovaného v 2.rade. Sám žalovaný v 2.rade vo svojom ospravedlnení uviedol, že nemá finančné prostriedky ani na cestovné. Žalovaní od 20.01.2010 žiadnu splátku nerealizovali. V zmysle § 232 ods. 3 vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť ju splniť do 3 dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie platí zákonná domnienka, že táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k výške príjmov žalovanej v 1. rade, ako aj výške pohľadávky žalobcu nie je možné povoliť splácať priznanú sumu s príslušenstvom v navrhovaných splátkach vo výške 2.000,- Kč mesačne, pretože by sa lehota na splatenie pohľadávky predĺžila do takej miery, že by sa poprel samotný účel súdneho konania a neviedlo by k odstráneniu právnej neistoty. Výška navrhovanej splátky nezodpovedala ani výške mesačnej splátky v zmysle zmluvy o úvere. Z týchto dôvodov súd neumožnil žalovanej v 1. rade žalovanú pohľadávku splácať v splátkach i s dôrazom na vyjadrenie žalobcu po preskúmaní finančných možností žalovanej.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).