Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-16-2016.pdf
PDF · 73.56 KB
Case nature
Subarea
27Co/16/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky G. G. U., rod. U., bytom X. XXXX/X, W., zastúpenej JUDr. J. T., advokátkou so sídlom H. XX, W. a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné G. B. H. G., bytom T. X/A, W., zastúpenej JUDr. Ing. T. X., advokátkou so sídlom Q.. Sv. G. XXXX/XX A, W., o určenie výživného manželky na odvolanie osoby povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra 2016 č.k. 26C/31/2011-468 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil, vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vo výroku III. uložil navrhovateľke zaplatiť Okresnému súdu Trenčín trovy štátu vo výške 11,50 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uviedol, že navrhovateľka svojim podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2016 zobrala svoj návrh na začatie konania o určenie výživného manželky v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky súd konanie zastavil. Vo vzťahu k výroku II. o náhrade trov konania uviedol, že osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, si uplatnila v tejto veci náhradu trov konania v súlade s § 256 Civilného sporového poriadku. Súd v danom prípade poukazuje na to, že konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednáva a rozhoduje podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. CMP vymedzuje okruh konaní, v ktorých sa prioritne v civilnom procese poskytuje ochrana okruhu práv pod režimom verejného záujmu, t.j. takých práv, ktoré nemajú len individuálny rozmer, ale z hľadiska ich postavenia v spoločnosti rozmer širší. Z uvedeného dôvodu nemôžu byť v okruhu vecí, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú v režime CMP, vnímané trovy ako forma sankcie za vyvolanie a vedenie konania pred súdom. Táto zásada je vyjadrená v tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Jednu z výnimiek z tejto zásady vymedzuje § 55 CMP, podľa ktorého môže súd náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, nejde však o princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. Súčasne súd poukazuje na to, že náhradu trov mimosporového konania môže súd priznať iba na návrh. Na základe citovaných zákonných ustanovení a zistených skutočností, kedy osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, nežiadala náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP, pričom neuviedla, ani nepreukázala okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé priznať jej náhradu trov konania v tomto konaní a ani súd takéto okolnosti nezistil, o náhrade trov účastníkov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie do výroku II. o trovách konania v zákonom stanovenej lehote napadla odvolaním osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP; teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania a jeho rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ upozorňoval, že súd je povinný individuálne posudzovať každý jeden prípad prejednávaný podľa CMP, kde bol vznesený návrh na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie a výklad § 55 CMP na danú vec. On ako osoba povinná platiť výživné si náhradu trov konania uplatnil, a to viackrát o.i. i podaním zo dňa 20.05.2016, kedy on i jeho zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní dňa 01.06.2016 a súhlasili s rozhodnutím vo veci aj bez ich účasti. Rovnako boli trovy uplatnené v podaní zo dňa 18.07.2016, ktoré boli aj riadne vyčíslené. Namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že nepreukázal okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé priznať mu náhradu trov konania v tomto konaní, pretože zákon túto povinnosť osobe povinnej výživným neukladá. Súd viackrát upozornil, že v rozhodnom období, ktorého sa návrh navrhovateľky týkal, mala navrhovateľka možnosť disponovať s finančnými prostriedkami vo výške 19.300 Eur, jej životná úroveň bola vyššia, ako jeho životná úroveň. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľka vyvolala konanie, pričom v závere konania - po 5 rokoch dokazovania bolo zistené, že neboli splnené žiadne podmienky na jeho priznanie, čo bolo aj právnym dôvodom späťvzatia návrhu. Rozhodnutie o trovách konania tak podľa jeho názoru nie je v súlade so zákonom. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že mu, vzhľadom na korektív spravodlivosti v zmysle ust. § 55 CMP, prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku II.) v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 52 a 53 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
6. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
7. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh (§ 57 CMP) .
8. Odvolací súd súhlasí s námietkou osoby povinnej platiť výživné, že súd prvej inštancie pochybil, keď uviedol, že nežiadal priznať náhradu trov konania. Je skutočne pravdou a z obsahu spisu vyplynulo, že odvolateľ podaniami zo dňa 20.05.2016 a 18.07.2016, žiadal priznať riadne vyčíslené trovy konania. Samotná táto skutočnosť však pre priznanie náhrady trov konania v mimosporovom konaní nepostačuje. Rozhodujúca je aplikácia § 52 a 55 CMP. 9. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Z ustanovenia § 55 CMP vyplýva výnimka z uvedenej zásady, a ponecháva na zváženie súdu, či vzhľadom na konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, ako aj celkový postoj účastníkov možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné uložiť povinnosť procesne neúspešnému účastníkovi znášať trovy procesne úspešného účastníka.
11. V konkrétnej veci súd prvej inštancie nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle novej právnej úpravy nezistil okolnosti, v dôsledku ktorých by bolo možno spravodlivo požadovať nahradiť trovy konania odvolateľovi.
12. Odvolací súd z tohto pohľadu nepovažuje odvolacie námietky odvolateľa za dôvodné, pretože nezistil v úvahách súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o neexistencii práva na náhradu trov konania na strane žiadneho z účastníkov konania, nedostatky alebo vady. Uvedený záver súdu považuje
odvolací súd za spravodlivý. S odôvodnením napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 CSP a preto naň odkazuje.
13. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) .
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) .
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP) .