Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_19P-43-2016.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/43/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti X. X., O.. XX.X.XXXX, M. X., O.. XX.X.XXX9, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, deti rodičov: matky L. H.W., O.. XX.X.XXXX, V. T.. G.. F. Č.. X, XXX XX V. Š.Z., štátnej občianky SR, a otca U. X.Z., O.. XX.X.XXXX, Z.. V. F. XXX, Y. XXX XX, štátneho občana SR, o návrhu matky mal. detí na udelenie súhlasu na zmenu priezviska mal. detí, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e súhlas matke mal. detí L. H., O.. XX.X.XXXX, prechodne bytom T.. G.. F. X, XXX XX V. Š., na podanie žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska u mal. X. X., O.. XX.X.XXXX R. U.. M. X., O.. XX.X.XXXX na priezvisko H..
odôvodnenie:
1.Návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa 5.9.2016 sa matka mal. detí domáhala, aby jej súd udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. detí z doterajšieho priezviska „X.“ na priezvisko „H.“. V návrhu poukázala na to, že manželstvo rodičov mal. detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 8P 47/2012-41 zo dňa 29.1.2013, pričom obe mal. deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. V čase rozvodu manželstva mala mal. X. 1,5 roka a mal. M. 3,5 roka. Otec mal. detí opustil spoločnú domácnosť ešte pred rozvodom manželstva, a to v septembri 2012, kedy odišiel ku svojim rodičom. Od toho času sa o mal. deti nezaujíma. Po rozvode manželstva sa otec s mal. deťmi stretol iba párkrát. Naposledy mal. deti videli svojho otca v r. 2015, kedy otec mal. detí podal žiadosť na DNA testy, nakoľko tvrdil, že deti nie sú jeho. Mal. X. ho pri určovaní otcovstva vôbec nepoznala, otec sa nimi nekomunikoval. Od toho času napriek potvrdeniu otcovstvu, sa otec o mal. deti nezaujíma a výživné na mal. deti platí nepravidelne. Staršia dcéra M. sa na otca nepýta. Matka v závere svojho návrhu poukázala na to, že priezvisko mal. detí chce zmeniť aj z dôvodu posmešností druhých detí a vypytovania sa ich prečo majú iné priezvisko ako ich matka. Otec jej súhlas na zmenu priezviska mal. deti neudelil, preto sa obrátila so svojim návrhom na súd.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. detí, otca mal. detí, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, správou základnej školy, správou materskej školy, rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8P 40/2012, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
3. Manželstvo rodičov mal. detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8P 47/2012-41 zo dňa 29.1.2013, pričom súd súčasne schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva tak, že mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 60,-€ na mal. M. a 40,-€ na mal. X.. Súd styk otca s mal. deťmi neurčil.
4. Matka v konaní pred súdom poukázala na to, že návrh podávala hlavne kvôli tomu, že deti sa v škôlke dcéram vysmievajú, že sa volajú inak ako ich matka. Otec nie je s mal. deťmi v kontakte, naposledy ich videl v čase, keď si dal robiť testy DNA. Dovtedy sa s nimi stretával len sporadicky, deti ho nepoznajú. Otec si nehradí vyživovaciu povinnosť k mal. deťom riadne a včas, vždy výživné doplatí až na základe trestného oznámenia. Po skončení trestného konania opakovane výživné nehradí, preto je vždy nútená podať nové trestné oznámenie. Otec sa s deťmi nestretáva, nekomunikoval s nimi dokonca ani v čase, keď sa stretli u lekárky za účelom odberu biologických vzoriek na určenie otcovstva.
5. Otec s návrhom matky nesúhlasil. V konaní poukázal na to, že aj on mal problém s jeho priezviskom, avšak nikdy si ho nezmenil. Uviedol, že so zmenou priezviska bude súhlasiť iba v tom prípade, pokiaľ matka nebude žiadať od neho výživné. Rozporoval skutočnosť, že matke nehradí výživné na mal. dcéry, pripustil, že nezaplatil výživné za osem mesiacov, nakoľko mal problémy v zamestnaní. Uviedol, že si je vedomý svojich dlžôb na výživnom, ktoré chce postupne uhradiť. Taktiež si chce podať návrh na úpravu styku s mal. deťmi, nakoľko mu matka tento kontakt neumožňuje. O stretávanie s mal. deťmi má záujem, nerealizoval ho doposiaľ z toho dôvodu, že na matku nemá telefónne číslo, ani nevie kde býva.
6. Kolízny opatrovník mal. detí navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky a udelil jej súhlas na zmenu priezviska mal. detí. Poukázal na to, že vykonali pohovor s mal. deťmi, ktoré pri rozhovore uviedli, že sa im deti v škole vysmievajú za priezvisko ako aj za skutočnosť, že deti si toto priezvisko nespájajú s osobou otca, nakoľko ho riadne nepoznajú. Deti pri rozhovore uviedli, že by sa chceli volať ako matka. V ďalšom kolízny opatrovník poukázal na to, že otec o deti nejaví riadny záujem, nestretáva sa s nimi, a neplní si riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ aj nemá financie, mohol by deti kontaktovať aj iným spôsobom, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zrejme o deti nemá záujem.
7. Zo správy triednej učiteľky mal. M. X. súd zistil, že mal. je tichej povahy, veľmi málo v škole komunikuje, otca nespomína. Otec školské zariadenie zatiaľ nekontaktoval. Počas výchovno-vzdelávacieho procesu nedochádza čo sa týka používania priezviska mal. dieťaťa k žiadnym problémom.
8. Zo správy materskej školy, ktorú navštevuje mal. X. X., súd zistil, že dieťa navštevuje materskú školu 3. školský rok pravidelne bez neodôvodnených absencií. Zo strany matky je o dieťa po hmotnej stránke dobre postarané, dieťa chodí čisté a upravené. Dieťa je na dobrej inteligenčnej úrovni, medzi deťmi nemá žiadny problém ohľadom svojho terajšieho priezviska. Dieťa svojho biologického otca vôbec nespomína. Otec materskú školu nikdy nekontaktoval, o dcéru sa nikdy nezaujímal osobne ani telefonicky.
9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
10. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 8 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
12. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
13. Každý z rodičov môže svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach ako aj rozhodovať o otázkach výchovy. Avšak v iných než bežných veciach je potrebné, aby sa rodičia dohodli. O podstatnú vec ide vždy v prípadoch, ktoré sú uvedené v § 35, pričom výpočet je len demonštratívny, súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je explicitne v tomto ustanovení uvedená. Zmena priezviska mal. dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov ale aj do práv detí. Pokiaľ sa rodičia o zmene priezviska detí nedohodnú, môže dať súd jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že medzi dôležité dôvody na takéto opatrenie patrí predovšetkým nezáujem rodičia o životné osudy dieťaťa, o to v akom výchovnom prostredí sa nachádza, ako prospieva, či je o dieťa postarané tak po stráne jeho zdravého psychického vývinu ako aj po materiálnej stránke. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, a to nielen na základe skutočností uvádzaných matkou mal. detí, avšak aj z postoja otca v konaní pred súdom, že otec nemá o mal. deti opravdivý záujem, s mal. deťmi sa už dlhšiu dobu nestretáva, neplní si dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči nim. Aj keď otec v konaní pred súdom poukazoval na to, že vyživovaciu povinnosť si platí nepravidelne z toho dôvodu, že mu nebola riadne vyplatená mzda za vykonanú prácu, že nemá dostatok pracovných príležitosti v obvode bydliska a pod., súčasne v konaní bolo preukázané, že vyživovaciu povinnosť si vždy splní len na základe podaného trestného oznámenia zo strany matky, pričom následne zameškané výživné uhradí. Z uvedeného konania otca je zrejmé, že pokiaľ by mu osud mal. detí nebol ľahostajný, určite by svoju vyživovaciu povinnosť voči nim plnil pravidelne, zaujímal by sa o ich potreby ako aj o to akým spôsobom je o mal. deti zo strany matky postarané, či nie sú v materiálnej núdzi a podobne. Uvedené konanie otca, ktoré ako potvrdila v konaní pred súdom matka mal. detí, zodpovedá skôr jeho ľahkovážnemu prístupu ku svojej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom. Súd je pritom tohto názoru, že bolo v schopnostiach otca, pokiaľ by mal o to skutočný záujem, nájsť si zodpovedajúce zamestnanie a hradiť si svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnej výške. Nie je možno ospravedlniť nečinnosť otca pri hľadaní zamestnania, ktorá trvá už niekoľko rokov. A nakoniec, súdu je zo samotného postoja otca v konaní pred súdom keď uviedol, že zmenu priezviska povolí, pokiaľ nebude musieť uhrádzať výživné, zrejmé, že o deti nemá skutočný záujem. Taktiež, pokiaľ otec v konaní pred súdom uvádzal, že má záujem o stretávanie sa s mal. deťmi, uvedené tvrdenie vyvracia ten fakt, že sa mal. deťmi od rozvodu manželstva nestretáva, nijakým spôsobom ich nekontaktuje a pokiaľ mu aj matka neumožňuje styk s mal. deťmi, nevyvinul za túto dlhú dobu ( štyri roky) žiadnu iniciatívu na úpravu styku s mal. deťmi. Námietky otca v tom smere, že si návrh na úpravu styku s mal. deťmi nepodal, z toho dôvodu, že nemá peniaze na platenie súdnych poplatkov, nemôže obstáť, nakoľko takéto konanie nie je spoplatnené. Taktiež zo správ základnej školy ako aj materskej školy, ktoré mal. deti navštevujú, vyplynulo, že otec sa o mal. deti žiadnym spôsobom nezaujíma a ani deti otca nespomínajú. V neposlednom rade, výsluchom mal. detí pred kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že mal. deti otca nepoznajú, priezvisko „ X.“ si nespájajú s osobou otca, nakoľko otec o ne nejaví už dlhšiu dobu žiadny záujem. Preto súd dospel na základe všetkých vyššie uvedených skutočností k záveru, že zmena priezviska nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, ani s právnym poriadkom nášho štátu či vžitých tradícií, naopak, súd má za to, že boli naplnené zákonné predpoklady na udelenie súhlasu matke mal. detí, na podanie žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska mal. detí, preto súd matke takýto súhlas udelil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.