Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-251-2005.pdf
PDF · 93.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/251/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu: S. K., X.. XX.XX.XXXX, X. L. K. XX, L., V.. Č.. L. R. X..S.., Y. X. G. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Miroslav Kučera, AK Krajinská 30, Bratislava, proti žalovanému: J. P., X.. XX.XX.XXXX, L. L. X, L. právne zastúpenému, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva sporových strán každému v podiele 1 nehnuteľnosť vedenú na LV č. 4417 pre k.ú. Podunajské Biskupice, byt č. 30, nachádzajúci sa na 8. Poschodí, na Baltskej ulici č. 7 v Bratislave, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 6744/311480, postavený na pozemku parcela č. 5314 o výmere 354 m2 /k pozemku je zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu/.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 1.231,50 € a trovy konania za znalecký posudok v sume 112,28 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 1.231,50 € a trovy konania za znalecký posudok v sume 112,28 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
V. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.11.2005, sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode manželstva. V návrhu žalobca uviedol, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 12C/399/2001 zo dňa 25.05.2004, k dohode ohľadne vyporiadania BSM medzi sporovými stranami po rozvode nedošlo, lebo dohoda nie je možná. Za trvania manželstva účastníci nadobudli do BSM nehnuteľný majetok a to: a/ byt č. XX, na X. Poschodí bytového domu na L. X Y. L., ktorý je vedený na Z. Č.. XXXX, Y. F..Ú.. J. L. a b/ nehnuteľnosti vedené na Z. Č.. XXX Y. F..Ú.. P., J.. Č.. XXX/X - B. J. S. Y. XXX H., J.. Č.. XXX/X - B. S. Y. XXX H., J.. Č.. XXX/X - B. J. S. Y. XX H., G. R.J. Č. X, R. na J. Č.. XXX/ X. V čase podania návrhu žalobca uviedol, že obe nehnuteľnosti užíva žalovaný, opotrebúva ich, preto nemá o ne záujem a chce výplatu svojho podielu za nehnuteľnosti v trhovej cene, ak žalovaný preukáže solventnosť, v prípade že nebude schopný vyplatiť žalobkyňu navrhla nehnuteľnosti predať a výťažok rozdeliť podľa podielov medzi účastníkov. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Súd prvého stupňa dňa 10.10.2012 vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 14C/251/2005-201, ktorým vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov tak, že každému z manželov prisúdil nehnuteľnosť - L. Č.. XX, nachádzajúci sa v BK. na L. N. Č.. X, na X. J. L. G., R. Č. XXXX, na J. Č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, zapísané v katastri nehnuteľností Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, na liste vlastníctva č. XXXX, S. L. A., S. L. - H.. Č.. J. L., katastrálne územie J. L., Y. J. X/X, vo všeobecnej hodnote podielu 41.050,- €. Každého z účastníkov zaviazal zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 1.231,50 € a trovy konania štátu vo výške 112,28 € na účet Okresného súdu Bratislava II.
3. Proti rozsudku podal odvolanie odporca pre neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/617/2012-217 zo dňa 31.01.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom o listinné dôkazy Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.1998, výpisom z účtu cenných papierov zo dňa 19.01.1996, rozhodnutím o pridelení podnikového bytu zo dňa 14.02.1978, dodatkom k pracovnej zmluve č. 113 zo dňa 21.02.1978, oboznámil sa s ostatným obsahom spisu.
5. Žalobkyňa sa na pojednávanie sa nedostavila z dôvodu, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje účasť na konaní pred súdom, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil jej právny zástupca, súd podľa § 180 ods. 1 Civilného sporového poriadku prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti.
6. Žalovaný k doteraz vykonanému dokazovaniu uviedol, že stále býva v byte na L. X, Y. L.. Čo sa týka hnuteľných vecí, väčšinu si z bytu odniesla žalovaná, osobné motorové vozidlo Ford Orion bolo predané za šrotovnú sumu so súhlasom žalobkyne, dostali šrotovné v sume 1.000,- € a sumu si rozdelili. Peniaze žalobkyni odovzdal z ruky do ruky bez potvrdenia. Rovnako bol zlikvidovaný príves za motorové vozidlo, bolo odovzdané do zberných surovín. Čo sa týka kúpnej ceny za nehnuteľnosti k.ú. Horša, ktoré boli predané po rozvode manželstva za 300.000 Sk tieto peniaze si s manželkou rozdelili. On dostal od kupujúcich na ruku 150.000 Sk, jeho bývalá manželka tiež. Žalovaný tiež opakovane v tomto konaní uviedol, že predmetom vyporiadania BSM má byť už len byt na L. X, Y. L. a nie hnuteľné veci ani nehnuteľnosti v k.ú. P., lebo hnuteľné veci si niektoré zobrala žalobkyňa, niektoré boli s jej súhlasom predané - auto, príves. Má za to, že ani byt nepatrí do BSM, lebo ho nadobudol pred uzavretím manželstva ako stabilizačný byt. Čo sa týka zmluvy o prevode vlastníctva k bytu z roku 1998 zmluvu podpísala jeho manželka aj za neho, on zmluvu nepodpísal, lebo v čase, keď mala byť spisovaná mal byť hospitalizovaný na chrbticu. Hospitalizovaný bol od 10.11.1998, operovali ho 25.11.1998 a z nemocnice ho prepustili 20.12.1998. Aj keď predávajúcim bytu bol Istrochem, ktorý byt spravoval, byt dostal od Slovnaftu, kde pracoval. Keď bola zmluva v tom čase zavkladovaná na katastri 30.08.2000 a videl, že na zmluve nie je jeho podpis, nenamietal neplatnosť tejto zmluvy, ani nepodal žalobu o určenie jej neplatnosti, akceptoval to, lebo to bolo vykonané jeho manželkou. Keby nebol v tom čase nemocnici vybavoval by to on, lebo byt chceli kúpiť a keď to nemohol vybavovať on, vybavila to jeho manželka.
7. Právny zástupca žalobkyne potvrdil, že nehnuteľnosti v k. ú. P. boli počas súdneho konania predané a bývalí manželia dostali každý od kupujúceho kúpnu cenu v 1, preto netrval na tom aby súd vyporiadal tieto nehnuteľnosti a v tejto časti vzal žalobu späť. Namietol premlčanie v časti tvrdenia žalovaného, že zmluva o prevode vlastníctva bytu z roku 1998 je neplatná, že na toto tvrdenia žalovaného nie je potrebné prihliadať, nakoľko žalovaný nenamietal platnosť zmluvy od roku 2000, kedy sa po jej zavkladovaní dozvedel, že je podpísaná jeho manželkou, ktorá ju podpísala namiesto neho. S poukazom na túto skutočnosť má za to, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
8. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.1998 súd zistil, že predávajúcim bol ISTROCHEM a.s. Bratislava, kupujúcimi J. P. C. S. K.. Podpisy na zmluve boli notársky overené len u štatutárov predávajúceho dňa 02.12.1998, podpisy kupujúcich overované byť nemuseli, na zmluve sú rukou napísané podpisy „. C. „.. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX J. Y.-XXXXX/ XX.
9. Z výpis z účtu cenných papierov zo dňa 19.01.1996 súd zistil, že na meno žalovaného bola vedená 1 akcia Fondu národného majetku v menovitej hodnote 1000,- Sk.
10. Z rozhodnutia o pridelení podnikového bytu zo dňa 14.02.1978 súd zistil, že spoločnosť Slovnaft, v tom čase národný podnik, Bratislava, pridelil žalovanému Pavlovi Hegedüsovi podnikový byt č. 30, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.
11. Z dodatku k pracovnej zmluve č. 113 zo dňa 21.02.1978 súd zistil, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zamestnaní do dňa 23.2.1993, po uplynutí tejto doby bez prerušenia bude pokračovať pracovný pomer s neurčitým časom trvania.
12. Pred meritórnym preskúmavaním veci sa súd s poukazom na odporcom vznesenú námietku premlčania v časti namietanej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu z roku 1998 sa najprv zaoberal jej dôvodnosťou.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
15. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci.
16. V danom prípade súd zistil, že žalovaný na pojednávaní namietal relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva k bytu z dôvodu, že ju osobne nepodpísal. V prípade, že by žalovaný skutočne nepodpísal zmluvu, tak by sa jednalo o relatívnu neplatnosť právneho úkonu a keďže sa neplatnosti v čase uzavretia zmluvy nedovolal, resp. v čase, keď sa o dôvode relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu dozvedel - rok 2000, jeho právo je premlčané a byt, ktorý touto zmluvou nadobudli účastníci konania ako manželia patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
17. Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
18. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v §150.
19. Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
20. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostal len byt č. 30 na L. X, Y. L.. Žalovaný na pojednávaní sám potvrdil, že nehnuteľnosť k. ú. P. bola spoločne predaná a finančné prostriedky si účastníci rozdelili, preto nenamietal späťvzatie návrhu týkajúce sa tejto nehnuteľnosti. Rovnako súd nevyporiadaval hnuteľné veci nadobudnuté počas trvania manželstva, nakoľko žalovaný uviedol, že ním označené hnuteľné veci už jednak boli predané, resp. zlikvidované. Súd vyporiadal byt účastníkov s poukazom na skutočnosť, že ani jeden z bývalých manželov nie je schopný vyplatiť druhého manžela tak, že prikázal do podielového
spoluvlastníctva účastníkov v podiele 1 tento byt spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu. Čo sa týka hodnoty predmetného bytu, vzhľadom k tomu, že v konaní už bola hodnota bytu zistená znaleckým posudkom v roku 2011 v sume 82.100 €, súd nenariadil na aktuálne zistenie ceny bytu nové znalecké dokazovanie z dôvodu, že v danom prípade sa nebudú podiely účastníkov medzi nimi vyplácať, nie je preto potrebné navyšovať sporovým stranám súdne výdavky za nové znalecké dokazovanie na určenie ceny nehnuteľnosti, ktorá vy mohla byť aj vyššia ako v roku 2011. Na vyčíslenie trov konania súd použije existujúci znalecký posudok znalca Ing. Ivana Izakoviča.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Súd v danom prípade nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, pretože sa vzájomne ukončil spor, ktorý je v záujme oboch účastníkov konania pri zachovaní rovnosti ich podielov, pri rovnakej úspešnosti v spore. Aj keď konanie o vyporiadanie BSM podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka je konaním sporovým, je súčasne konaním, v ktorom súd v otázke vypriadania nie je viazaný návrhmi účastníkov - bezpodielových spoluvlastníkov. Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal návrh na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní proti druhému, nevyhnutne v postavení žalovaného. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa ako spoluvlastníci o vyporiadaní BSM spolu nedokázali dohodnúť a preto jeden z nich využil v zákonom stanovenej lehote právo požiadať o rozhodnutie súd. Svojim špecifickým charakterom preto ide o konanie, v ktorom nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou, čím však nie sú dotknuté nároky štátu voči účastníkom za zákonom ustanovených podmienok na náhradu štátom vynaložených trov v konaní a ich poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM.
24. O povinnosti žalobkyne a žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo súdom ustálenej výšky hodnoty podielu, ktorý vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov každý z nich nadobudol súd rozhodol podľa § 8, ods. 4 Zákona č. 71/1991 Zb., podľa položky 6/b sadzobníka súdnych poplatkov.
25. O zastavení konania vo zvyšnej časti súd rozhodol podľa § 144, § 146 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého žalobca môže vziať žalobu späť. V danom prípade žalobkyňa pôvodne žiadala vyporiadať aj nehnuteľnosti v k. ú. Horsa, táto bola v priebehu súdneho konania účastníkmi predaná, preto v tejto časti súd konanie o vyporiadanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).