Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-131-2016.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: Q. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX O., o zaplatenie 3 835,29 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 04. 2014 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 3 835,29 EUR s úrokom z omeškania splátok za obdobie od 21. 11. 2012 do 11. 08. 2013 vo výške 21,05 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3 835,29 EUR od 12. 08. 2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovanou dňa 20. 03. 2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 631243922 ( ďalej len „ Zmluva “ ), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 150 000,00 Sk, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 2 185,00 Sk, splatných do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc 20. 04. 2007, končiac 20. 03. 2017. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal nezaplatených 53 splátok v celkovej výške 3 835,29 EUR, splatných od 20. 11. 2012 do 20. 03. 2017, ktoré sa podľa žalobcu stali splatnými dňa 11. 08. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľ. Žalobný nárok žalobca preukazoval zmluvou o splátkovom úvere č. 631243922 zo dňa 20. 03. 2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 07. 2013 adresovaným žalovanej, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 s prílohou, pokusom o zmier zo dňa 24. 03. 2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20. 05. 2013 a výzvou zo dňa 22. 12. 2010.
2.
Súd vydal dňa 16. 07. 2014 platobný rozkaz, ktorým žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 15. 04. 2016, právoplatným dňa 11. 05. 2016 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Dňa 17. 05. 2016 súd doručil žalovanej žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 01. 12. 2016, pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila dňa 01. 12. 2016 zo zdravotných dôvodov, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala, pojednávanie nežiadala odročiť, súd pojednával v jej neprítomnosti podľa ust. § 180 CSP. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, zmluvou o splátkovom úvere č. 631243922 zo dňa 20. 03. 2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 07. 2013 adresovaným žalovanej, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 s prílohou, pokusom o zmier zo dňa 24. 03. 2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20. 05. 2013 ako aj ďalším spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 631243922 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 20. 03. 2007 súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 150 000,- Sk s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou v deň podpisu zmluvy vo výške 11,60%, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 2 185,00 Sk, splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc 20. 04. 2007, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20. 03. 2017, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne. Podľa zmluvy bolo RPMN 13,77 %. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 27. 06. 2013 a jej prílohy súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil žalovanú pohľadávku voči žalovanej žalobcovi a oznámil uvedenú skutočnosť žalovanej listom zo dňa 09. 07. 2013. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 súd zistil, že ku dňu postúpenia pohľadávky istina pohľadávky predstavovala sumu 3 381,54 EUR, úroky sumu 565,74 EUR. V zmluve o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu vyhlásil, že je oprávnený previesť pohľadávky na postupníka a že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a žalobca potvrdil, že odovzdaním originálov zmluvnej dokumentácie žalobcovi dôjde k splneniu povinnosti právneho predchodcu žalobcu podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd v konaní vyzval žalobcu, aby súdu predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu ako postupcu na splnenie omeškaného dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pred úkonom postúpenia pohľadávky, adresovanej žalovanej. Žalobca na výzvu súdu doložil do spisu výzvu zo dňa 20. 05. 2013, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 17. 05. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval žalovanú k splateniu pohľadávky vo výške 3 996,20 EUR do 15 dní od prevzatia oznámenia. Zásielka s oznámením sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 18. 06. 2013 ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca zároveň predložil výzvu zo dňa 22. 12. 2010 adresovanú žalovanej, ktorou žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky evidovanej voči žalovanej ku dňu 30. 11. 2010. Žalobca v konaní uviedol, že v prejednávanom prípade boli splnené požiadavky podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, žalovanej bola doručená písomná výzva, pričom žalovaná bola v omeškaní viac ako 90 dní, keď poslednú úhradu vykonala 20. 03. 2012 a k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 27. 06. 2013. Žalobca zároveň poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktorý pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov. Podľa Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, bodu 18.14, klient súhlasí s postúpením pohľadávky, čo žalobca považuje za naplnenie ustanovenia § 89 ods. 1 Zákona o bankách, takže sa s klientkou dohodol inak a pri postúpení pohľadávky inému subjektu sa nevyžadovalo naplnenie predpokladov ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
4.
Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva však bola uzavretá 20. 03. 2007 preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
5.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
6.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
7.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 01. 04. 2015, článok II, článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
8.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú riešené v § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z . Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem iných náležitostí musí obsahovať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 9.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov, keď za jej trvania nastáva zmena v osobe veriteľa. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie doterajšieho veriteľa. K uzavretiu zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka. V prípade, kde postupcom pohľadávky je banka, je pre jej platné postúpenie nutné dodržať podmienky určené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave úkonu postúpenia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníku jeho špeciálnou úpravou. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, môže banka postúpiť bankovú pohľadávku, alebo jej časť, ktoré sa stali splatnými, ak pred úkonom postúpenia pohľadávky napriek predchádzajúcej výzve banky je dlžník v nepretržitom omeškaní s úhradou splatného záväzku viac ako 90 dní. Výzva banky musí byť konkrétna, vecná, musí z nej vyplývať, ktoré splátky neboli uhradené, v akej výške, kedy sa tieto splátky stali splatnými, pričom doručenie takejto výzvy je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky na inú osobu. Predloženie takejto písomnej výzvy predchádzajúcej úkonu postúpenia súd od žalobcu žiadal. Žalobca súdu predložil písomnú výzvu zo dňa 20. 05. 2013 adresovanú žalovanej, v ktorej žalovanej oznámil vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 17. 05. 2013 a zároveň žalovanú vyzval na úhradu úverovej pohľadávky vo výške 3 996,20 EUR do 15 dní od prevzatia oznámenia. Súd konštatoval, že predložená výzva neobsahovala údaje, ktoré splátky neboli uhradené, v akej výške, kedy sa tieto splátky stali splatnými, výzva teda nebola konkrétna a predovšetkým, od zaslania, resp. doručenia predmetnej výzvy žalovanej do uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 27. 06. 2013 medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom neubehla lehota viac ako 90 dní, keď výzva bola žalovanej doručená dňa 18. 06. 2013 a zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 27. 06. 2013. Keďže v prejednávanom prípade bol predmetom postúpenia záväzok žalovanej, na úhradu ktorého ju banka pred úkonom postúpenia nevyzvala ( predložená výzva nespĺňa podmienky ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ), nemohol súd žalobe žalobcu vyhovieť. Právo banky postúpiť pohľadávku bolo obmedzené podmienkami uloženými jej v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách a pokiaľ banka niektorú z týchto podmienok nesplnila, konala v rozpore so zákonom ( zákon č. 483/2001 Z.z. ) a takýto právny úkon nie je platný ( § 39 OZ ). Z neplatného konania banky nemohol žalobca platne nadobudnúť aktívnu legitimáciu pre vymáhanie žalovaného dlhu a preto žalobný návrh v prejednávanej veci súd v celom rozsahu zamietol.
10.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11.
O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej súd rozhodol súlade s Čl. 4 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Žalovaná ako procesne úspešný účastník má právo na náhradu trov konania. Keďže však, vychádzajúc zo súdneho spisu, žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súdu sa javí ako nehospodárne vydávať ďalšie rozhodnutie o výške trov konania, keď v uvedenom rozhodnutí by súd nemal aké trovy žalovanej priznať.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).