Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-116-2019.pdf
PDF · 216.34 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/116/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., zast. JUDr. Martinou Čelkovou, advokátka, so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné o zaplatenie sumy 2 040,26 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca VÚB Leasing, a. s. podal dňa XX.XX.XXXX návrh na začatie súdneho konania tunajšiemu súdu a žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 2 040,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 040,26 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti. K uplatnenému nároku uviedol, že dňa XX.XX.XXXX žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu 3 260,50 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 22,38 %, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov 20,09 % na zakúpenie osobného motorového vozidla ŠKODA Fabia 1.2 Elegance za podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaná sa zaviazala predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 48 mesiacov v sume 99,85 eur, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň XX.XX.XXXX. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol aj splátkový kalendár a Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh - motorové vozidlo ŠKODA Fabia. Súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj kúpna zmluva, v ktorej je uvedená presná špecifikácia osobného motorového vozidla, ktoré žalovaná za pôžičku nadobudla spolu s protokolom o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla.
V ďalšom uviedol, že žalovaná nerešpektovala dohodnuté podmienky splácania a neuhrádzala splátky riadne a včas čím porušila zmluvné podmienky. Na základe tejto skutočnosti pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa XX.XX.XXXX. Vo vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanej umožnené v lehote 30 dní odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv uhradiť dlžnú čiastku, čo však žalovaná nevyužila.
Žalobca pristúpil k realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe. Listom zo dňa XX.XX.XXXX - Oznámenie o realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 2 040,26 eur do XX.XX.XXXX. Súčasťou Oznámenia o realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe bola faktúra č. XXXXXXXXXXX, ktorou boli vyúčtované náklady spojené s realizáciou dražby MOV vo výške 320,35 eur a náklady na registráciu Oznámenia o dražbe vo výške 10,60 eur, čo spolu predstavuje sumu 330,95 eur. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila.
Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 2 040,26 eur s prísl., ktorá pozostáva zo sumy 5 725,06 eur (stĺpec „splátky“ v prehľade splátok a úhrad), pričom súčasťou tejto sumy sú nasledovné položky: náklady za odobratie motorového vozidla vo výške 312,- eur (služby spoločnosti Evol s. r. o. - faktúra XXXXXX, ktorá bola uhradená dňa 28.06.2017), náklady za odťah motorového vozidla vo výške 225,60 eur (služby spoločnosti Orim Extra Plus s. r. o. - faktúra XX/XXXX, ktorá bola uhradená dňa XX.XX.XXXX), náklady spojené s realizáciou dražby motorového vozidla vo výške 320,35 eur, náklady na registráciu výkonu zál. práva MOV vo výške 29,52 eur, finančné vysporiadanie - nákl. na reg. vo výške 10,60 eur, náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 288,- eur, úhrady spolu vo výške 3 684,80 eur, preto zo sumy 5 725,06 eur boli odpočítané úhrady vo výške 3 684,80 eur = dlžná suma 2 040,26 eur.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že nepopiera uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu motorového vozidla, namieta však nesplnenie podmienok pre zosplatnenie úveru, ako aj započítanie platby vo výške 288,- eur na náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky. Ďalej žalovaná namietala, že výkon záložného práva žalobca učinil v rozpore so zákonom a preto mu nemohol vzniknúť nárok na náklady s jeho výkonom. Ďalej považovala za neplatné a neprijateľné ustanovenie zmluvy o zriadení záložného práva, kde bola hodnota zálohu stanovená na sumu 2 495,00 eur a zároveň v ten istý deň mala súhlasiť s kúpnou cenou vozidla 3 260,00 eur, teda žalovaná namieta, že spôsob ako bola cena zálohu určená jej nie je známy, keďže zmluva bola predložená na podpis s určenou cenou zálohu a podpis zmluvy bol podmienkou na poskytnutie úveru, takže žalovaná nemala možnosť odmietnuť. Žalobkyňa tiež namietla, že veriteľ si nesplnil svoju povinnosť a neskúmal jej bonitu, keďže v predajni bola so svojimi štyrmi maloletými deťmi, avšak veriteľ túto skutočnosť do zmluvy neuviedol z dôvodu, že žalobkyňa by nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru a preto aj s odkazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka považuje zmluvu za neplatnú.
3. Tunajší súd vo veci rozhodol dňa XX.XX.XXXX rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č.k. XXCsp/XXX/ XXXX-XXX. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o podanej žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, vzhľadom na to, že boli splnené všetky procesné podmienky, ktoré vyžaduje zákonná úprava pre vydanie takéhoto rozsudku. V danom prípade išlo o žalobu, ktorou sa žalobca domáhal splnenia povinnosti - zaplatenia sumy 2 040,26 eur s prísl., predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu s dostatočným časovým predstihom riadne a včas doručené dňa XX.XX.XXXX, žalobca bol poučený v upovedomení o odročenie pojednávania o následku nedostavenia sa vrátane možnosti rozsudku pre zmeškanie, žalobca neospravedlnil svoju neúčasť včas ani vážnymi okolnosťami a právna zástupkyňa žalovaného navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, nakoľko neboli splnené procesné podmienky na postup súdu podľa § 278C.s.p.. Poukázal na to, že neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň XX.XX.XXXX z dôvodu zásady hospodárnosti konania a nenavyšovania trov riadne a včas ospravedlnil kvalifikovaným elektronickým podaním zaslaným do elektronickej schránky súdu dňa XX.XX.XXXX, teda procesná lehota jeho elektronického podania zaslaného pred pojednávaním bola zachovaná, k čomu odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že proces overovania podpisu a nezabezpečenie doručenia jeho podania do spisu včas do termínu pojednávania nemôže ísť na jeho ťarchu, pričom podporne poukázal na záver vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Q. pod č.k. XXCo/XX/XXXX-XX. Rovnako záver o kumulatívnom splnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu považuje za nesprávny a je nepochopením podstaty inštitútu kontumačného rozsudku. Nejedná sa o jeho pasivitu, ktorá mala byť potrestaná kontumačným rozsudkom. Formalistický výklad ustanovení o kontumačnom rozsudku v jeho neprospech nebol žiaduci. Podporne poukázal aj na
závery vyjadrené v uznesení Ústavného súdu SR. Nakoľko neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, je napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že súdom vydaný rozsudok je zákonný a správny a na jeho vydanie boli v čase vydania splnené zákonné predpoklady. Mala za to, že tvrdenia uvádzané žalobcom v odôvodní nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu, žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie v dostatočnom časovom predstihu, viac ako dva mesiace pred konaním pojednávania, ktorý mu umožňoval oznámiť súdu, že súhlasí s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti, a to aby toto oznámenie bolo doručené súdu riadne do termínu pojednávania. Poukázala na to, že súd na nariadenom pojednávaní konštatoval, že v spise sa ospravedlnenie žalobcu nenachádza a do začatia pojednávania mu doručené nebolo a rovnako aj z elektronického súdneho spisu vyplýva doručenie podania a jeho zaevidovanie až dňa XX.XX.XXXX, teda bolo doručené do podateľne súdu až po pojednávaní vo veci samej. Uviedla, že podľa jej názoru žalobca nepreukázal doručenie ospravedlnenia riadne a včas, napriek tomu, že mu v tom čase nebránili žiadne okolnosti. Rovnako poukázala na to, že neobstojí ani poukazovanie na rozhodnutie Krajského súdu v Q.. V predmetnej veci žalobca svoje podanie zaslal v neskoré poobedie dňa predchádzajúceho bezprostredne dňu, v ktorom malo byť pojednávanie vykonané, pričom uvedenú skutočnosť nepreukázal. Súd sa s uvedeným podaním nemohol objektívne oboznámiť, pretože podanie bolo doručené elektronickými prostriedkami, ktoré nemohol ovplyvniť, čo nemôže byť vyhodnotené na neprospech jej ako spotrebiteľky. Mala za to, že podanie žalobcu nie je možné považovať za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, keďže toto strana nedoručila súdu najneskôr do začiatku pojednávania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
5. Krajský súd v Q. uznesením č.k. XXCoCsp/XX/XXXXXXX- zo dňa XX.XX.XXXX prvoinštančné rozhodnutie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu vplýva, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu nebola splnená minimálne podmienka včasného neospravedlnenia jeho neprítomnosti na nariadenom pojednávaní. V spise sa nachádza Upovedomenie o odročení pojednávania a vytýčení nového termínu pojednávania na deň XX.XX.XXXX o XX:XX hod. (č.l. XXX), ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené do elektronickej schránky dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. (doručenka za č.l. XXX). Z Potvrdenia o odoslaní podania (č.l. XXX) vyplýva, že ospravedlnenie žalobcu neúčasti na pojednávaní bolo zo strany jeho právneho zástupcu odoslané dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. a z doručenky (č.l. XXX) vyplýva, že súdu bolo doručené dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod., avšak v spise je toto podanie zažurnalizované za Zápisnicou o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX). V spise sa taktiež nachádza aj Úradný záznam spísaný zákonnou sudkyňou (č.l. XXX), z ktorého vyplýva, že po pojednávaní bolo zistené, že do súdneho registra bolo priradené podanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, a to až po pojednávaní, teda na pojednávaní nemal vedomosť o doručovaní podania súdu. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX včas, a to už dňa XX.XX.XXXX, teda nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že ani skutočnosť, že priradenie podania do súdneho registra bolo uskutočnené prípadne až po pojednávaní nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil včas.
Uložil súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, predovšetkým s ohľadom na zmysel Civilného súdneho konania, pretože súdy sú v prvom rade povolané k tomu, aby zákonom stanoveným spôsobom poskytovali túto ochranu práv.
6. Súd riadiac sa pokynmi odvolacieho a jeho vysloveným názorom vec opätovne prejednal a posúdil. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a jej prílohami, zmluvou o zriadení záložného práva, kúpnou zmluvou, výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, faktúrami, prípisom zo dňa XX.XX.XXXX, preberacím a odovzdávacím protokolom, výpisom z účtu žalovanej, písomnými vyjadreniami strán konania a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Medzi pôvodným veriteľom, Consumer Finance Holding a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX za účelom kúpy motorového vozidla od spoločnosti Autocentrum AAA Auto, a.s. Bratislava, jednalo sa o motorové vozidlo Škoda Fabia. Cena tohto motorového vozidla bola v zmluve uvedená 2 495,- eur, doplnkový tovar a služby boli vo výške 1 015,- eur, výška úveru bola 3 260,50 eur a tento úver sa žalovaná zaviazala splatiť 48 splátkami pri výške splátky 99,85 eur mesačne. Prvá splátka bola splatná dňa XX.XX.XXXX, konečná splatnosť úveru bola XX/XXXX. Celková suma k zaplateniu bola 4 792,80 eur. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 22,38 %, odplata 22,38 %, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov, priemerná hodnota RPMN 20,09 %. Výška poskytnutého úveru predstavovala doplatok kúpnej ceny vo výške 2 245,50 eur plus cenu doplnkových služieb tovaru vo výške 1 015,- eur, teda celkovo sumu 3 260,50 eur.
V zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - časť: Omeškanie s úhradou splátok, v prípade ak sa klient dostane do omeškania s úhradou jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, spoločnosť klienta vyzve k úhrade dlžnej sumy. Ak klient nereaguje na výzvy spoločnosti a nesplní s svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, poverí spoločnosť zmluvného partnera mimosúdnym vymožením svojej pohľadávky. Prípade vymoženia pohľadávky spoločnosti je klient povinný uhradiť náklady spojené s mimosúdnym vymožením pohľadávky spoločnosti vo výške 295,20 eur s DPH. V prípade ak sa spoločnosti nepodarí vymôcť svoju pohľadávku mimosúdne, dôjde k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a k vyúčtovaniu zmluvného vzťahu. Spoločnosť vyzve klienta k dobrovoľnému pristaveniu predmetu financovania. Ak klient nereaguje na výzvy spoločnosti a nesplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, spoločnosť ako záložný veriteľ je oprávnená odobrať klientovi predmet financovania. Za tým účelom je klient povinný umožniť zástupcovi spoločnosti prehliadku všetkých priestorov, v ktorých sa predmet financovania nachádza. Všetky náklady spojené s odobratím predmetu financovania vo výške 312,- eur s DPH znáša klient. Ak je potrebný odťah predmetu financovania, spoločnosť zabezpečí odťah predmetu financovania. Náklady spojené s odťahom predmetu financovania znáša klient. Ak je odťah predmetu financovania realizovaný na území Slovenskej republiky, náklady na odťah predstavujú sumu 225,60 eur s DPH.
V dokumente - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere divízie QuatroCar, časť 3. Dotazník, bod 4. je zaškrtnuté políčko áno ako odpoveď žalovanej na k nasledujúcemu vyjadreniu: ,,Moja finančná situácia je dostačujúca na uhradenie záväzkov zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby.“
8. Medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX, a to motorovému vozidlu Škoda Fabia, hodnota zálohu bola 2 495,- eur.
Podľa čl. 8.3 Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX, zmluvné strany vyhlasujú, že táto Zmluva nebola uzatváraná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že si Zmluvu pred podpisom prečítali, porozumeli jej obsahu, s ktorým súhlasia a na dôkaz toho pripájajú svoje podpisy.
9. Medzi žalovanou ako kupujúcou a spoločnosťou Autocentrum AAA Auto bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená kúpna zmluva. Predmetom kúpy bolo motorové vozidlo Škoda Fabia, cena bola 2 495,- eur, kde v rámci tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala v hotovosti, resp. zaplatila v hotovosti pri kúpe a podpise zmluvy akontáciu vo výške 249,50 eur a predmet financovania vo výške 2 245,50 eur, resp. zvyšná kúpna cena mala byť financovaná práve zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a žalovanou dňa XX.XX.XXXX. Faktúrou č. D. zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou Autocentrum AAA Auto žalovanej vyúčtovala kúpnu cenu s príslušenstvom vo výške 3 510,- eur. Z faktúry vyplýva, že suma 249,50 eur je hradená zákazníkom a suma 3 260,50 eur je hradená úverom. Faktúra je podpísaná žalovanou.
10. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ žalovanú informoval o tom, že výška nedoplatku splátok je 299,55 eur a vyzval ju na úhradu dlhu v lehote 5 dní a zároveň ju upovedomil, že ak dlh neuhradí, tak pristúpi k výkonu záložného práva. V konaní nebolo sporné, že žalobca nedisponuje žiadnym dokladom o doručení tejto výzvy žalovanej. Toto potvrdil vo svojich písomných vyjadreniach.
11. Pôvodný veriteľ oznámením zo dňa XX.XX.XXXX informoval žalovanú o tom, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 3 059,31 eur.
12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanej náklady predčasného ukončenia úverovej zmluvy ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 3 059,31 eur. Táto suma pozostávala zo zostatku istiny vo výške 2 074,01 eur, predpísaných splátok vo výške 2 215,86 eur, nákladov na odobratie motorového vozidla vo výške 312,- eur, nákladov na odťah motorového vozidla vo výške 225,60 eur, nákladov na registráciu výkonu záložného práva vo výške 29,52 eur, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 288,- eur. Z tejto sumy následne bola odpočítaná suma 2 085,30 eur, jednalo sa o úhrady žalovanej realizované v prospech pôvodného veriteľa.
13. Z prehľadu splácania úveru žalovanou vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX a dovtedy úver riadne a včas splácala. Dňa XX.XX.XXXX bola zo strany žalovanej realizovaná úhrada vo výške 687,40 eur a túto pôvodný veriteľ zaúčtoval na splátky splatné dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Sumu 288,- eur nezaúčtoval na ďalšie splátky úveru, ale túto sumu zaúčtoval ako úhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky ktorá ním bola predpísaná dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná tak podľa tohto výpisu bola v omeškaní so splátkou splatnou dňa XX.XX.XXXX.
14. Pôvodný veriteľ žalovanú prípisom zo dňa XX.XX.XXXX informoval o tom, že bude vykonaná realizácia výkonu záložného predajom predmetu zálohu, a to na dražbe, pričom táto dražba prebehla a výťažok z dražby bol 1 350,- eur. Zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie celkového dlhu a takisto na úhradu nákladov dražby vo výške 330,95 eur.
15. Z protokolu o prevzatí a odovzdaní predmetu financovania zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaná odovzdala spol. EVOL, s.r.o. motorové vozidlo Škoda Fabia. V protokole je zaškrtnuté, že bude vykonaný odťah vozidla z dôvodu trhania motorom. Protokol je podpísaný žalovanou.
16. Spoločnosť EVOL, s.r.o faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyúčtovala spoločnosti Consumer Finance Holding náklady za odobratie motorového vozidla p. F. v sume 312,- eur a táto faktúra bola zo strany pôvodného veriteľa uhradená dňa XX.XX.XXXX.
Z protokolu o prevzatí alebo odovzdaní predmetu financovania zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že spoločnosť Evol, s.r.o. prevzala motorové vozidlo Škodu Fabia od žalovanej za účelom jeho odťahu.
17. Spoločnosť Orim Extra Plus, s.r.o. faktúrou č. XX/XXXX vyúčtovala spoločnosti Consumer Finance Holding cenu za odťah motorových vozidiel vo výške 1 353,60 eur, jednalo sa o sumu 6x sumu 188,- eur bez DPH, s DPH táto suma činí 225,60 eur. Táto faktúra bola zo strany Consumer Finance Holding uhradená dňa XX.XX.XXXX.
18. Žalobca v svojich písomných vyjadreniach uviedol, že zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3 260,50 eur za podmienok bližšie špecifikovaných v spôsobe financovania v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Splátky podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli splatné k 22. dňu v mesiaci. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX bolo zriadené záložné právo na záloh, ktorým bolo motorové vozidlo Skoda Fabia 1.2 Elegance. V čl. 8.3 Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX je uvedené: „Zmluvné strany vyhlasujú, že táto Zmluva nebola uzatváraná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že si Zmluvu pred podpisom prečítali, porozumeli jej obsahu, s ktorým súhlasia a na dôkaz toho pripájajú svoje podpisy.“ K podpisu zmlúv nebola žalovaná nijakým spôsobom donútená, v prípade, že s nimi nesúhlasila nemusela ich podpísať a rovnako na Kúpnej zmluve, kde žalovaná poukazuje na údajný poplatok čo však je časť kúpnej ceny tak v čl. II Záverečná ustanovenia bod 3 je uvedené, že: „Zmluvné strany prehlasujú, že si zmluvu prečítali, že s jej obsahom súhlasia, že je výrazom ich slobodnej a vážnej vôle a že nie je uzatváraná v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.“ Všetky tieto dokumenty boli žalovanou vlastnoručne podpísané.
V ďalšom uviedol, že dňa XX.XX.XXXX žalovaná uhradila sumu 687,40 eur čím, ale dorovnala omeškanie za predchádzajúce mesiace. Za toto vymáhanie pohľadávky jej bol naúčtovaný poplatok vo výške 288,- eur a to v zmysle čl. Omeškanie s úhradou Splátok podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe, ktorého bol poverený zmluvný partner mimosúdnym vymožením pohľadávky. Tento poplatok sa účtuje práve vtedy, keď klient doplatí omeškané splátky. Ohľadom zaúčtovania tohto poplatku bola
žalovaná oboznámená okrem Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj faktúrou č. XXXXXXXXXXX, ktorá je súčasťou žalobného návrhu.
K dobrovoľnému pristaveniu vozidla tak ako právna zástupkyňa žalovanej uvádza v písomnom vyjadrení, že žalovaná nebola dobrovoľne vyzvaná uviedol, že k takémuto dobrovoľnému pristaveniu motorového vozidla žalovaná bola vyzvaná a to výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX, kde bolo uvedené aj sídlo spoločnosti, kde treba motorové vozidlo pristaviť v prípade neuhradenia omeškaných splátok. Dôkazom o doručení uvedenej písomnosti nedisponuje. Teda motorové vozidlo bolo odobraté po predchádzajúcej výzve na dobrovoľné pristavenie vozidla a v predmetnej výzve bola žalovaná upozornená, že veriteľovi vzniká právo na začatie výkonu záložného práva ak neuhradí omeškané splátky a automaticky dôjde k vyhláseniu splatnosti úveru. Žalovaná bola oboznámená, že veriteľovi vzniká právo na odobratie motorového vozidla a tým k začatiu výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách s cieľom uspokojiť pohľadávku veriteľa. Ku skutočnosti, že žalovanej bolo odobraté vozidlo okrem Správy k IP č.: XXXX, zasiela aj Protokol o prevzatí a odovzdaní predmetu financovania, na ktorom je vlastnoručný podpis žalovanej.
Poukázal, že v časti „Omeškanie s úhradou Splátok“ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že všetky náklady spojené s odobratím Predmetu financovania vo výške 312,- eur s DPH znáša klient. Ak je odťah realizovaný na území Slovenskej republiky náklady za odťah predstavujú sumu 225,60 eur s DPH. Nakoľko k doplateniu nedoplatku zo strany žalovanej nedošlo tak veriteľ vyhlásil splatnosť úveru listom zo dňa XX.XX.XXXX.
Čo sa týka stanovenia ceny predmetu financovania tak uviedol, že táto vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako Predmet financovania A vo výške 2 495,- eur a predmet Financovania B ako doplnkový tovar a služby (bližšie špecifikované v zmluve) vo výške 1 015 eur. Klient podpisom Zmluvy berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny Predmetu financovania A vo výške 2 245,50 eur (2 495,- eur - 249,50 eur = 2 245,50 eur), Kúpnu cenu Predmetu financovania B vo výške 1 015,- eur (2 244,50 eur + 1 015,- eur = 3 260,50 eur - poskytnutý úver). Zároveň kúpna cena vyplýva aj z Faktúry D. a ktorú žalovaná aj podpísala. To že časť kúpnej ceny vo výške 249,50 eur bola uhradená predávajúcemu je uvedené v Kúpnej zmluve. To, že sa jedná o akontáciu tak žalovaná o tom opäť mala vedomosť čo potvrdila aj vlastnoručným podpisom na doklade Štandardné Európske informáciu o spotrebiteľskom úvere divízia QuatroCar a hneď na prvej strane bod 2 „Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru“ - políčko 8 - „Názov tovaru alebo služby Predajná cena Predmetu financovania A názov doplnkového tovaru služby“ je uvedená akontácia 249,50 eur.
K prevereniu finančnej situácie žalovanej poukázal na ňou podpísaný dotazník, na ktorom je zaškrtnuté, že jej finančná situácia je dostatočná na uhradenie záväzkov zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby.
19. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že žalobca potvrdil skutočnosť, že uhradila XX.XX.XXXX sumu 687,40 eur, ktorou ale dorovnala omeškanie za predchádzajúce mesiace. Ďalej žalobca ale bez ďalšieho konštatuje, že za toto vymáhanie pohľadávky jej bol naúčtovaný poplatok 288,- eur, a to v zmysle čl. Omeškanie s úhradou splátok. Tento poplatok sa účtuje údajne práve vtedy, keď klient doplatí splátky. Ohľadom zaúčtovania tohto poplatku bola oboznámená- okrem zmluvy aj faktúrou, XXXXXXXXXXXX. Má za to že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že k úhrade sumy 687,40 eur došlo v dôsledku vymáhania pohľadávky Zmluvným partnerom žalobcu. Z ustanovenia zmluvy Omeškanie s úhradou splátok nevyplýva, že by poplatok 288,- eur, ktorý jej bol zaúčtovaný, mal byť účtovaný spotrebiteľovi práve pre prípad, keď tento doplatí omeškané splátky. Takéto tvrdenie žalobcu nevyplýva zo žiadneho zmluvného ustanovenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ona o tomto nemala a nemohla mať vedomosť, teda nemala a nemohla mať vedomosť ani o tom, že preplatok nebude použitý na úhradu ďalších splátok. Pokiaľ by sa malo jednať o poplatok v zmysle Zmluvy - mal by byť tento 295,20 eur ako vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Omeškanie s úhradou splátok a nie 288,- eur. Išlo podľa jej názoru iba o započítanie preplatku vo výške, ktorý mal žalobca platbou od žalovanej k dispozícii.
V ďalšom uviedla, že žalobcom spomínaná faktúra XXXXXXXXXXXX bola vystavená až pri vyúčtovaní predčasného ukončenia zmluvy, a teda v období od poukázania sumy 687,40 eur v 02/2017 až do zaslania faktúry v 06/2017 ( keďže uvedené zaúčtovanie poplatku pri doplatení omeškaných splátok nevyplýva zo zmluvy) nemala o spôsobe zaúčtovania jej platby vedomosť. Zotrváva preto na tvrdení, že
preplatok zo sumy 687,40 eur mal byť použitý na úhradu ďalších splátok a ona by sa tak nedostala do omeškania, ktoré viedlo k zosplatneniu úveru a k odobratiu vozidla.
Pokiaľ ide vyzvanie na pristavenie vozidla výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, kde bolo uvedené aj sídlo spoločnosti, k tomu uviedla, že s poukazom na vyššie uvedené, by v prípade riadneho zaúčtovania jej platby na úhradu ďalších splátok, vznikol nedoplatok najskôr v 04/2017, ale iba vo výške 11,55 eur. Na pristavenie vozidla ani na jeho odťah a na úhradu žalobcom požadovanú úhradu, v mesiaci 04/2017 tak žalobcovi nevznikol nárok, keďže ona nebola v omeškaní so žiadnou splátkou viac ako 3mesiace. Zotrváva preto na tvrdení, že žalobcovi ani dňa 08/06/2017 nevznikol nárok na vyhlásenie okamžitej splatnosti.
Pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu financovania, a to že časť bude poskytnutá predávajúcemu a nie jej, skutočne nemala vedomosť. Z kúpnej zmluvy predloženej na podpis predávajúcim vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 249,50 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť 2 245,50 eur bude zaplatená prostredníctvom úveru. Ona však v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy nič neuhrádzala a tomu nasvedčujú aj samotné Štandardné európske informácie, kde už je uvedené že predajná cena je 2 495,- eur, akontácia 249,50 eur. Okrem toho je tam uvedený ako doplnkový zákaznícky servis vo výške 299,- eur, čo je tiež nejasná položka s obsahom ktorej nebola oboznámená a jej výšku preto namieta, ako aj povinnosť na jej úhradu a teda započítanie do poskytnutého úveru. Údaje o akontácii sú tak pre ňu nezrozumiteľné, zmluvy a listiny jej boli iba predkladané na podpis, termín akontácia jej nebol vysvetlený ani to čo obnáša. V zmysle kúpnej zmluvy údajne tento poplatok -akontáciu, uhradila v hotovosti pri podpise zmluvy, a preto jej započítanie - požadovanie žalobou ako časti úveru je neodôvodnené.
K otázke preverovania finančnej situácie dotazníkom, z ktorého je zrejmé, že zaškrtnutie - ÁNO bolo vykonané počítačom predajcom, považuje za nedostatočné. Súvisiace listiny jej boli predkladané na podpis. Samotný predajca pri podpise Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( bez uvedenia miesta podpisu), napriek prítomnosti 4 maloletých detí, ktoré boli s ňou v prevádzke uviedol v zmluve - počet vyživovaných osôb 0. Aj z uvedeného vyplýva záujem predajcu vyplniť listinné podklady tak, aby ona spĺňala podmienky na poskytnutie úveru na kúpu vozidla. Predloženie dotazníka na podpis tak nenasvedčuje dostatočnej obozretnosti a starostlivosti žalobcu pri skúmaní jej možnosti uhrádzať úver. Ani samotné uvedenie všeobecných vetných konštrukcií o tom, že zmluva nie je podpísaná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a je podpísaná dobrovoľne, nepreukazuje dostatočné oboznámenie so všetkými ustanoveniami zmluvy, napr. údajné porušenie ktorých viedlo v danom konkrétnom prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti - zaúčtovanie poplatkov pri omeškaní, odoberanie vozidla atď...
V ďalšom uviedla, že žalobca poskytol spotrebiteľovi úver a bolo jeho povinnosťou skúmať jej schopnosť poskytnutý úver splácať, pričom tak neučinil a zmluvu uzatvoril bez predloženia dokladov o jej príjme a výdajoch. Údaje uvedené v zmluve sa nezakladajú na pravde, pravdivé údaje žalobcovi poskytla, avšak tento vstupné údaje v zmluve upravil tak, aby jej nárok na uzavretie kúpnej zmluvy a zmluvy o poskytnutí úveru vôbec vznikol, keďže predaj auta a poskytnutie úveru ako poskytovateľovi finančných produktov, čo je jeho podnikateľskou činnosťou, bolo v jeho záujme. Žalobca mal možnosť a aj povinnosť využiť existujúce databázy, alebo registre, z obsahu ktorých by v tom čase vyplynulo viacero existujúcich úverov jej poskytnutých žalovanej, ako aj problémy s ich splácaním. Žalobca v zmluve uviedol 0 vyživovaných osôb, aj keď priamo v prevádzke AAA AUTO s ňou boli maloleté deti. Ďalej je zrejmé, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že údajný údaj - mesačné výdavky na bývanie, telefón a iné .. vo výške 20,- eur nemôže byť reálny. Rovnako zo zmluvy nevyplýva, čo je považované za „príjem domácnosti“. Má zato, že uviedla okrem príjmu zo zamestnania iba rodinné prídavky, kde však ich uvedenie by bolo v rozpore s uvedením 0 vyživovaných osôb. Žalobca porušil ustanovenia zákona § 7 ods. 19 až 42 (limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľsky uver - DSTI a posudzovať limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu - DTI). Žalobca mal možnosť zistiť pri skutočnom jej príjme ( skutočne cca 330,- eur splátky), iných pôžičiek, a náklady na 4 maloleté deti, z čoho by musel pri odbornej starostlivosti vyvodiť neschopnosť žalovanej poskytnutú pôžičku riadne splácať. Žalobca nemal vychádzať iba zo zaškrtnutia kolonky v dotazníku- vykonaného pracovníkom AAA AUTO, že finančná situácia je dobrá. Poukázala na existujúce súdne spory vedené voči nej, napr. žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. o zaplatenie 2 113,16 eur s príslušenstvom, ktorá je vedená na OS HE pod XCsp/XX/XXXX, či žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.-pôvodne OTP, a.s. o zaplatenie 7 569,75 eur s prísl., ktorá bola vedená na OS HE pod XXCsp/XX/XXXX, kde mala rovnako problémy so splácaním úveru, čo
by z registra žalobca pri vynaložení odbornej starostlivosti zistil. Ďalej by žalobca z registra zistil v čase poskytovania pôžičky problémy so splácaním úverov od Provident finance s.r.o. Z uvedených dôvodov má za to, že žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, a teda nebol a nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a zároveň z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver žalovanej považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 21. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( ďalej len ,,Zákon“) platného a účinného v rozhodnom období, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
26. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3 260,80,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou pravidelných mesačných splátok pri počte splátok 48 a výške splátky 99,85 eur. Žalovaná v prospech pôvodného veriteľa uhradila finančné prostriedky vo výške 2 339,80 eur a z titulu odpredaja motorového vozidla pôvodný veriteľ získal finančné prostriedky vo výške 1 350,- eur, teda celkovo žalovaná uhradila sumu 3 689,80 eur.
Medzi pôvodným veriteľom a žalovanou za účelom zabezpečenia splnenia povinností žalovanou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zároveň Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci - predmetu kúpy motorovému vozidlu, ktorého kúpa mala byť financovaná poskytnutým spotrebiteľským úverom.
Súd mal tiež za preukázané, že medzi žalovanou a spol. Autocentrum AAA Auto bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená kúpna zmluva - predmet kúpy motorové vozidlo Škoda Fábia, kúpna cena 2 495,- eur. Časť kúpnej ceny vo výške 249,50 eur bola zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 2 245,50 eur bola financovaná prostredníctvom spotrebiteľského úveru a tiež prostredníctvom spotrebiteľského úveru bol financovaný doplnkový tovar a služby vo výške 1 015,- eur.
27. V danom prípade žalovaná v konaní namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky, nakoľko podľa jej tvrdenia nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a tiež nakoľko sa jedná o bankovú pohľadávku, táto bola postúpená v rozpore so zákonom o bankách.
Súd vzhľadom na tvrdené skutočnosti žalovanou sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v tomto súdnom konaní.
28. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).
29. V tomto kontexte potom súd skúmal, či zo strany pôvodného veriteľa došlo k účinnému zosplatneniu ním poskytnutého úveru.
Na splnenie predpokladov zosplatnenia úveru bolo nevyhnutné splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je možné predčasne zosplatniť úver až po 3-mesačnom omeškaní s úhradou niektorej splátky, pričom práve táto splátka je tou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá.
Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužil najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.
30. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva majúci spotrebiteľský charakter, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
31. V danej právnej veci v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátky úveru boli splatné k 22. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Výška splátky bola 99,85 eur. Pôvodný veriteľ výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 299,55 eur. Žalobca v konaní nepreukázal, aby táto výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej.
Následne pôvodný veriteľ ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
32. Súd poukazuje, že zákonnou podmienkou, ktorú veriteľ pre účinné a platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru, musí preukázať je aj to, že písomná výzva na zaplatenie adresovaná dlžníkovi pred zosplatnením úveru, sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačí teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, je potrebné dodať, že nebolo preukázané jej doručenie do dispozičnej sféry žalovanej zo strany pôvodného veriteľa. Bez preukázania výzvy žalovanému na zaplatenie dlhu nemôže byť zosplatnenie platné v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda obligatórnym predpokladom zosplatnenia úveru vyplývajúcim z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je i upozornenie spotrebiteľa na úmysel veriteľa dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením.
Pôvodný veriteľ síce výzvou zo dňa XX.XX.XXXX upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, avšak žiaden doklad potvrdzujúci zaslanie a následné doručenie tejto výzvy žalovanej žalobca nepredložil. Nebolo teda preukázané, aby výzva zo dňa XX.XX.XXXX sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovanej. Nestačilo teda len písomne výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi.
Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok zosplatnenia vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho nedošlo ani k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (zosplatnenie) je právnym úkonom, ktorým účinným a preukázateľným spôsobom dochádza k zmene záväzku, keď sa spôsob úhrady záväzku mení na povinnosť uhradenia pohľadávky veriteľa v celom rozsahu.
Súd dospel preto k záveru, že nedošlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k účinnému zosplatneniu úveru, nakoľko neboli dodržané zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v M. M. sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v Q. sp. zn. XXCoCsp/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. X/XXXX Krajského súdu v Q. sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
35. Súd je tiež toho názoru, že pôvodný veriteľ v rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhradu žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 684,40 eur započítal aj na náklady vymáhania pohľadávky vo výške 288,- eur. Táto suma mala byť započítaná na dlžné splátky úveru a ak by tak pôvodný veriteľ učinil, v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu XX.XX.XXXX, by bola žalovaná v omeškaní iba s časťou splátky vo výške 11,55 eur splatnou dňa XX.XX.XXXX a so splátkou splatnou dňa XX.XX.XXXX, teda so žiadnou splátkou by nebola v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace, teda by nebola naplnená dikcia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je možné predčasne zosplatniť úver až po 3-mesačnom omeškaní s úhradou niektorej splátky.
36. Aj keď súd je toho názoru, že zo strany pôvodného veriteľa nebol úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so žalovanou účinne predčasne zosplatnený, celková splatnosť úveru nastala dňa XX.XX.XXXX, t.j. splatnosťou poslednej splátky.
37. Súd v ďalšom vychádzal z toho, že pôvodný žalobca VÚB Leasing, a.s. bol právnym nástupcom pôvodného veriteľa, t.j. spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá zanikla z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s pôvodným žalobcom ku dňu XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť je uvedená vo výpise z OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vl.č. XXX/B.
Žaloba v danej právnej veci bola podaná na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX a žaloba spolu s prílohami bola žalovanej doručená dňa XX.XX.XXXX. Doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.
Pôvodný žalobca VÚB Leasing, a.s. postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanej na žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. dňa XX.XX.XXXX, ako to vyplýva zo žiadosti o postúpenie a prevod v nadväznosti na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX.
38. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere upravuje aj § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a
b) prechádza alebo sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
39. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.
40. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.
41. Základným právnym problémom v danej veci teda bola otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania, prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je to, že ide o spotrebiteľský spor vyplývajúci z pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru. Ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi a následné dlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko úver zo zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou sa stal splatným v celom rozsahu dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, dňa XX.XX.XXXX bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu, súd dospel k záveru, že na žalobcu bola platne postúpená pohľadávka voči žalovanej a teda v konaní je daná jeho aktívna vecná legitimácia.
43. V ďalšom žalovaná namietala neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre jej rozpor s § 39a Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd považoval obranu žalovanej za nedôvodnú.
Žalovaná v konaní nepreukázala, aby pôvodný veriteľ zneužil jej tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť.
44. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu bol právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
45. Žalovaná v ďalšom v rámci obrany uviedla, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko pôvodný veriteľ náležite neskúmal jej bonitu.
Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že nie je možné v danej veci riadne posúdiť skutočnosť, či právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovanou sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalovanej, keďže uvedené zo Zmluvy o úvere nevyplýva. Nebolo preukázané, či jej príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by jej umožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t. j. splácať ho pravidelnými mesačnými splátkami. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je iba uvedené, že žalovaná je zamestnaná na dobu neurčitú, výška jeho mesačného príjmu je uvedená 330,- eur, príjem domácnosti je 120,- eur, výška mesačných finančných výdavkov ( napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) je uvedená 175,- eur, výška iných mesačných výdavkov ( napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) je uvedená 20,- eur, počet vyživovacích povinností 0.
Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Podľa rozsudku KS v Q. sp. zn. XXCo/XX/XXXX - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.Z. v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver
vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 € a výdavky 0,00 € ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“
Krajský súd v Q. vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,, Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu, avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných, ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“
Súd v danej právnej veci nemal za preukázané, žeby pôvodný veriteľ skúmal bonitu žalovanej tak ako ukladá zákon, t.j. aby vyžadoval od žalovanej preukázanie skutočností týkajúcich sa jej schopností predmetný úver splácať dohodnutými pravidelnými mesačnými splátkami, resp. žeby skúmal jeho bonitu tak ako jeho oprávnenie vyplýva z § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by veriteľ zisťoval výdavky či iné záväzky žalovanej pri komplexnom posúdení schopnosti splácať predmetný úver, teda konal v rozpore s prístupom starostlivého hospodára. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Q. sp. zn. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v M. M. sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
46. ,,Povinnost soudu zkoumat, zda úvěrující prověřil úvěruschopnost budoucího dlužníka (sp. zn. III. ÚS 4129/18 ze dne 26. února 2019). Nezkoumá-li obecný soud, zda úvěrující při poskytnutí spotřebitelského úvěru prověřil schopnost úvěrovaného plánovaný úvěr splatit, zasáhne tím do základního práva spotřebitele na soudní ochranu zaručeného v čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod.“
47. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať
ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný.
48. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
49. V ďalšom žalovaná namietala tiež neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti dojednanej výšky úroku z úveru 22,38 % ročne.
Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná a to pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.
Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov v auguste 2015, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,24 % ročne. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi veriteľom a žalovanou bola 22,38 % ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM G. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
50. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanej, tak ako to súd vyššie konštatoval, žalovaná bola tak na istine úveru povinná zaplatiť sumu 3 260,50 eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany veriteľa reálne poskytnutá. Žalovaná úver splatila vo výške 3 689,80 eur a teda na istine už nie je povinná zaplatiť žiadne finančné prostriedky.
51. Pokiaľ sa jedná o náklady ktoré pôvodnému veriteľovi vznikli v súvislosti s odobratím predmetu financovania a to za odobratie vozidla vo výške 312,- eur s DPH, odťah vozidla vo výške 225,60 eur s DPH, náklady spojené s vymáhaním pohľadávok vo výške 288,- eur, tak sa jedná o paušálne poplatky ktoré boli medzi stranami konania dojednané v časti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Omeškanie a úhrada splátok, a nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere tak ako súd vyššie konštatoval je zmluvou bezúročnou a bez poplatkov, tak žalovanej povinnosť tieto poplatky zaplatiť nevznikla.
Okrem toho, súd už vyššie konštatoval, že neboli splnené zmluvné a ani zákonné podmienky k tomu, aby pôvodný veriteľ ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Teda neboli splnené ani zmluvné podmienky na postup pôvodného veriteľa odobrať motorové vozidlo žalovanej a následne ho odpredať. Ak v súvislosti s takýmto postupom pôvodného veriteľa mu vznikli náklady, je povinný ich znášať sám.
Súd tiež poukazuje, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.
Za neprijateľnú považuje súd zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaný je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
Súd je toho názoru, že každý poplatok musí korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné aby sa týmto poplatkom plnilo za skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Zmluvná podmienka, ktorá núti spotrebiteľa platiť veriteľovi poplatky za služby bez ohľadu na to, či sú spotrebiteľovi po materiálnej stránke aj skutočne dodané, či ich spotrebiteľ skutočne využije, sú neprijateľné.
Občiansky zákonník obsahuje iba demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd tiež toho názoru, že vyššie poplatky, ktorých nárok žalobcu na zaplatenie bol dojednaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak sa jedná aj o neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda žalovanej.
52. Pokiaľ sa jedná o náklady v súvislosti s registráciou záložného práva MOV vo výške 29,52 eur vzhľadom na skutočnosť, že oproti sume poskytnutého úveru žalovaná zaplatila navyše finančné prostriedky vo výške 429,30 eur, nie je povinná uhradiť ani tieto náklady.
53. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a v zmysle vyššie uvedených skutočností preto považoval žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.
54. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.