Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-114-2024.pdf
PDF · 103.52 KB
Case nature
Subarea
14CoP/114/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: D. E., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. XXXX/X, G. - H., a otca: I. I. C., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. XX. XXXXXXX XXXX/X, G. – B. K., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 23P/45/2024-16 zo dňa 06.05.2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bol otec zaviazaný uhrádzať výživné na maloleté dieťa vo výške 250,- Eur mesačne a aby bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý týždeň v stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny týždeň v piatok od 16:30 hod. do 18:30 hod..
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 1, § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 5, § 28 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
4. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom matky a k nemu pripojených listinných dôkazov, s obsahom súvisiaceho spisu sp. zn. 23P/76/2023, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že v danom prípade nevzhliadol naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhovanom matkou.
5. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že výživné aktuálne hradené otcom, nie je postačujúce. V návrhu vo veci samej vyčíslila mesačné výdavky na maloleté dieťa vo výške 470,- Eur (100,- Eur strava, 80,- Eur drogéria, 40,- Eur lieky, 70,- Eur oblečenie, 100,- Eur plávanie, babybalans, 40,- Eur hračky, knihy a iné, 40,- Eur vstupné do kútika, kúpaliská, ZOO, aquaparky) + spoločné výdavky na bývanie vo výške 240,- Eur + jednorazové výdavky na maloleté dieťa vo výške 275,- Eur (150,- Eur autosedačka, 100,- Eur športový kočík, 25,- Eur odrážadlo). Uviedla, že jej mesačný
príjem je 530,- Eur. Dňa 23.04.2024 sa na súde prvej inštancie uskutočnilo stretnutie rodičov pred koordinátorkou pre rodinné záležitosti za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody. Rodičia sa na stretnutí dohodli na realizácií styku na skúšku, v trvaní dva mesiace, a to tak, že otec sa bude s maloletým dieťaťom stretávať každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do soboty do 19:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 19:00 hod. a každú stredu od 17:00 hod. do 19:30 hod. Rodičia sa dohodli na výške vyživovacej povinnosti v sume 190,- Eur mesačne, s tým že otec doplatí výživné od mesiaca január 2024.
6. Vecne súd prvej inštancie argumentoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je odôvodnený, možná hroziaca ujma, ktorá by mala dôvodiť nariadenie neodkladného opatrenia nie je preukázaná, pretože matka neosvedčila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté dieťa neodkladným opatrením. Poukázal na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s ust. § 366 CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle CSP je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Mal za to, že úprava nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k výživnému je koncipovaná tak, že takéto neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je preukázateľne ohrozená výživa maloletého dieťaťa a aj v takom prípade sa výživné určuje len v nevyhnutnej miere. Matka v návrhu uviedla, že otec na dieťa prispieva výživným v sume 100,- Eur mesačne, čím je bezpochyby pokryté výživné na maloleté dieťa v nevyhnutnej miere, tak ako je koncipované pre prípad jeho nariadenia neodkladným opatrením, teda výživa maloletého dieťaťa je zabezpečená. Poukázal aj na to, že rodičia sa na informatívnom výsluchu pred koordinátorkou pre rodinné záležitosti dohodli na uhrádzaní výživného vo výške 190,- Eur mesačne. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného. Vo veci samej je už vytýčený termín pojednávania, pričom v tomto konaní je daný priestor na riadne preukázanie či už odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj majetkových pomerov povinného rodiča (otca).
7. Vo vzťahu k matkou navrhovanej úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie uviedol, že matka nijakým spôsobom neosvedčila, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov v tomto smere, hoci aj spôsobom ňou navrhnutým. Matka v návrhu uvádzala, že otec sa s maloletým dieťaťom stretáva na pravidelnej báze. Súd poukázal na stretnutie na informatívnom výsluchu, kde si rodičia dohodli styk na skúšku na dva mesiace v širšom rozsahu, ako prebieha aktuálne. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasná úprava, prichádzajúca do úvahy v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, resp. už hroziacich zásahov do záujmov maloletého dieťaťa. Súd z podaného návrhu matky, ani z pripojených listinných dôkazov nemal za preukázané, že v prejednávanej veci takáto ujma hrozí, teda na vydanie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku maloletého dieťaťa s otcom neboli splnené podmienky.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, že súd uloží otcovi povinnosť prispievať výživným na maloleté dieťa sumou 250,- Eur, ktorú je povinný zasielať vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám. Na informatívnom výsluchu pred koordinátorkou uviedla, že trvá na výživnom na maloleté dieťa vo výške 250,- Eur mesačne, čoho dôkazom je zvukový záznam. Koordinátorka bola jasne upozornená, že suma 190,- Eur mesačne je len návrh zo strany otca a že k dohode rodičov nedošlo. Žiadala doplatiť rozdiel vo výške 150,- Eur od 01.07.2023, kedy bola podaná žaloba vo veci samej, keďže otec v čase prejednania platil 100,- Eur. Napriek tomu bolo v zápisnici uvedené, že prišlo k dohode rodičov na výške 190,- Eur a že otec od januára 2024 doplatí rozdiel 90,- Eur. Namietala, že zápisnica z výsluchu je nepravdivá. Poprela, že by k dohode rodičov došlo.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
11. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne a upravil jeho styk s maloletým dieťaťom, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré konanie je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 23P/76/2023.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa určenia výživného na maloleté dieťa a úpravy jeho styku s otcom.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
21. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
22. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
23. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal (vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia) postačujúce dokazovanie, ktorého výsledky správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne právne posúdil, preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne pochybenia a ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Nie preto možné dať za pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
24. Matka v odvolaní argumentovala tým, že na informatívnom výsluchu bolo z jej strany verbalizované, že trvá na výživnom na maloleté dieťa vo výške 250,- Eur mesačne, pričom sumu 190,- Eur mesačne navrhol otec, teda nedošlo k žiadnej dohode rodičov. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci i napriek nesprávnej formulácii odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, že rodičia sa dohodli na výške vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa v sume 190,- Eur mesačne s tým, že otec doplatí výživné od januára 2024, i keď takáto dohoda rodičov nevyplýva ani zo zápisnice z informatívneho výsluchu zo dňa 23.04.2024, v ktorej bolo uvedené, že otec bude posielať výživné od apríla v sume 190,- Eur a doplatí výživné od januára 2024 na výšku 190,- Eur, keďže matka trvala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uvedenej sume, táto okolnosť nemá vplyv na správnosť odvolaním napadnutého uznesenia. Nie je sporné, že otec v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd platil výživné na maloleté dieťa v sume 100,- Eur mesačne, ktorú sumu matka považovala za nedostatočnú, avšak neosvedčila, že by výživa maloletého dieťaťa bola aktuálne ohrozená, preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré z návrhu a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. „V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého ..., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa
dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.
25. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva záver, že nie je preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, teda nie je v jeho najlepšom záujme.
26. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich partnerského vzťahu. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
27. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.
28. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
29. V konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenom pod sp. zn. 23P/76/2023 súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie (zamerané aj na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov), na základe ktorého rozhodne o starostlivosti o maloleté dieťa, styku a výške výživného. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).