Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Csp/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom kancelárie Nám. Martina Benku č. 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. T. č. XXXX/XX, XXX XX I. - I., o zaplatenie sumy 917,93 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 685,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 685,93 eur od 11.04.2015 až do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 10,-eur splatných vždy do každého 20-ho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku, a to pod stratou výhody splátok pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,80 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.09.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 917,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 917,93 eur od 07.03.2015 až do zaplatenia a súčasne, aby mu nahradila trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a z trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.07.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K420142440, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezhotovostný úver v sume 800,-eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej úverovej istiny, t.j. 160,-eur. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanej servisný poplatok vo výške 9 % z úverovej sumy, t.j. 72,-eur. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaná zaviazala celkovú sumu vo výške 1.032,- eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške po 4,-eurá a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátok vo výške po 102,-eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaná nesplácala predmetný úver riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej v predžalobnej upomienke zo dňa 04.03.2015 oznámil možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 08.04.2015 písomne oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 06.03.2015. Ku dňu vypracovania žaloby uhradila žalovaná žalobcovi celkovo sumu 114,07 eur, keď dlžná suma predstavuje sumu 917,93 eur a predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaná zmluvou zaviazala žalobcovi zaplatiť v celkovej sume 1.032,-eur a sumou vo výške 114,07 eur, ktorá bola uhradená žalovanou.

2. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, keď právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a tak svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti. 3. Na pojednávaní zo dňa 30.11.2016 žalovaná potvrdila, že skutočnosti uvedené v žalobe sa v celom rozsahu zakladajú na pravde, keď ona uzatvorila predmetnú zmluvu ako spotrebiteľka a poskytnutý úver použila na úhradu elektrickej energie, keďže v prípade nezaplatenia nedoplatku na elektrickej energii by bola od dodávky elektrickej energie odpojená. Žalovaná súčasne nesporovala, že ona titulom predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uhradila žalobcovi sumu 114,07 eur. Pokiaľ ide o jej finančnú situáciu, táto je zlá. Je vlastníčkou bytu, kde platí za služby spojené s užívaním bytu sumu 57,-eur mesačne a okrem toho platí zálohovú platbu za elektrinu vo výške 120,-eur mesačne. V predmetnom byte býva spolu so svojou dcérou a 2 vnúčatami, z ktorých jedno vnúča je v jej náhradnej osobnej starostlivosti. Ona v súčasnosti poberá dôchodok vo výške 101,90 eur a okrem toho poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 41,-eur mesačne. Výživné na svojho vnuka, ktorý je v jej náhradnej osobnej starostlivosti, poberá vo výške 27,13 eur mesačne. Jej dcéra je v súčasnosti na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,-eur a prídavky na jedno dieťa vo výške 23,50 eur. Celkový príjem žalovanej dosahuje výšku 170 - 180,-eur mesačne. Okrem toho ona má viacero dlhov, ktoré si zobrala v súvislosti s tým, že nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu základných životných potrieb, a ktoré spláca exekútorom v pravidelných mesačných splátkach neprevyšujúcich 5,-eur mesačne, t.j. celkovo sumu 60,-eur mesačne. Taktiež má dlh na byte vo výške 600,-eur. Z dôvodu zlej finančnej situácie požiadala o povolenie splátok predmetného dlhu, keď ona nie je schopná platiť vyššie splátky ako splátky po 10,- eur mesačne. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, a to fotokópiou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K 420142440 zo dňa 17.07.2014, fotokópiou predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 04.03.2015 spolu s fotokópiou podacieho hárku č. EPH 004122058, fotokópiou oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 08.04.2015 spolu s fotokópiou podacieho hárku č. EPH 004337102 a fotokópiou amortizačnej tabuľky pre zmluvu č. K420142440 a listinnými dôkazmi predloženými žalovanou, a to potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2015 a rok 2016, keď na základe takto vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní nijakým spôsobom nespochybnila dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam. Dňa 17.07.2014 uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovanou v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K420142440, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800,-eur, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi splatiť celkovo v 13-tich mesačných splátkach z toho prvých 3 splátkach po 4,-eurá a zvyšných 10-tich splátkach po 102,-eur s tým, že úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, pričom žalobca si za poskytnutie úveru vyúčtoval celkový servisný poplatok vo výške 9 % z istiny, t.j. 72,-eur. Celková odplata v zmysle Nariadenia vlády č. 141/2014 Z.z. predstavovala 26,77 % z istiny za rok, keď priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) ku dňu podpisu zmluvy predstavovala sumu 49,67 %, keď údaj o RPMN v zmluve výslovne uvedený nie je. Pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých splátok v zmysle predmetnej zmluvy sa prvá splátka stala splatnou 10. deň po uzatvorení predmetnej zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná z predmetného úveru uhradila celkovo sumu 114,07 eur. Zo samotnej zmluvy, ako aj z výpovede žalovanej mal súd jednoznačne preukázané, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzavretí ovplyvniť. Na základe uvedeného súd posúdil spor z predmetnej zmluvy za spotrebiteľský spor v zmysle § 290 a nasl. CSP. Súd potom preskúmal obsah predmetnej zmluvy z hľadiska ich súladu s normami spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že v predmetnej zmluve výslovne absentuje údaj o RPMN, ktorý musela v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovať, a s neuvedením ktorého sa podľa § 11 ods. 1 písm. c) považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného súd potom posúdiac predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov, priznal žalobcovi voči žalovanej iba nárok na výšku reálne poskytnutých finančných prostriedkov po odpočítaní čiastkových úhrad vykonaných zo strany žalovanej, t.j. sumu 685,93 eur (t.j. 800,-eur - 114,07 eur). 5. Vzhľadom k zlej finančnej situácii žalovanej, ktorá v súčasnosti poberá dôchodok vo výške 101,90 eur a dávku v hmotnej núdzi vo výške 41,-eur, keď menovaná má zverené v náhradnej osobnej

starostlivosti maloleté dieťa, na ktoré poberá výživné vo výške 27,13 eur mesačne a žije s dcérou, ktorá má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 226,-eur, pri zohľadnení výdavkov žalovanej spočívajúcich v úhrade služieb spojených s užívaním bytu vo výške 57,-eur mesačne a zálohovej platby za elektrinu vo výške 120,-eur mesačne, ako aj úhradou exekučných dlhov v celkovej výške 60,-eur mesačne, súd dospel k záveru, že nie je v schopnostiach a možnostiach žalovanej splácať predmetný dlh v pravidelných mesačných splátkach vyšších ako 10,-eur. Súd však podmienil výhodu splátok poskytnutú žalovanej stratou výhody splátok pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky. 6. Súd súčasne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy priznanej istiny, t.j. zo sumy 685,93 eur od 11.04.2015 až do zaplatenia. Pokiaľ sa žalobca domáhal v súdenej veci úrokov z omeškania od 07.03.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý uviedol ako deň mimoriadnej splatnosti celého úveru v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 08.04.2015, súd poukazuje na to, že tento dátum predchádza samotnému vypracovaniu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súd potom priznal žalobcovi úroky z omeškania až odo dňa 11.04.2015, keď mal v konaní preukázané, že oznámenie o zosplatnení záväzku datované dňom 08.04.2015 bolo dané na poštovú prepravu dňa 09.04.2015, a teda sa dostalo do sféry dispozície žalovanej dňa 10.04.2015. Žalobcovi potom vznikol nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa predmetná zásielka dostala do sféry dispozície žalovanej, t.j. od 11.04.2015. Ku dňu 11.04.2015 predstavovala zákonná výška úrokov z omeškania výšku o 5 %-tuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 11.04.2015 predstavovala výšku 0,05 % ročne a potom zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala súčet 5 + 0,05 % ročne). V časti, v ktorej prevyšoval uplatnený úrok z omeškania súdom priznaný úrok z omeškania, súd žalobu v časti úroku z omeškania zamietol. 7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech (žalobca mal vo veci úspech v časti čo do zaplatenia sumy 685,93 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 685,93 eur od 11.04.2015 až do zaplatenia), nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá mala v spore úspech v pomerne menšej časti (žalovaná mala v spore úspech v časti nepriznaného zmluvného úroku vo výške 160,-eur, servisného poplatku vo výške 72,-eur, v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 917,93 eur od 07.03.2015 do 10.04.2015 a zo sumy 232,-eur od 11.04.2015 až do zaplatenia). Keďže žalobca bol v konaní vo vzťahu k žalovanej úspešný v rozsahu 74,4 % predmetu konania (pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny a úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia vo veci samej a priznanej istiny a úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia vo veci samej) a neúspešný v rozsahu 25,60 % (pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny a úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia vo veci samej a časti istiny, v ktorej bola žaloba zamietnutá ku dňu rozhodnutia vo veci samej), súd priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 48,80 % (čo predstavuje rozdiel úspechu žalobcu v spore v rozsahu 74,40 % a jeho neúspechu v spore v rozsahu 25,60 %).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.