Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/43/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42174716, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, U., o vymoženie 62,41 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/259/2015-7 zo dňa 26.5.2015, takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. Ako dôvod uviedol, že oprávnený podal dňa 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVKSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn..: PC-A/0913/0600 zo 7.11.2014. K návrhu priložil ako prílohu fotokópiu rozhodcovského rozhodnutia, fotokópiu zmluvy o osobnom účte č. XXXXXXXX uzavretej dňa 10.7.2008 medzi oprávneným a povinným a jej neoddeliteľné súčasti. Konštatoval, že uvedená zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľských a preto ide o spotrebiteľskú zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli obchodné podmienky pre úver pôvodného oprávneného, ktoré oprávnený ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Opierajúc sa o ustanovenie § 53 ods. 1, 3 dospel k záveru, že neprijateľnou podmienkou je aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - článok 10.2.2.] všeobecných obchodných podmienok) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky oprel aj o stanovisko Súdneho dvora vo veci C-243/08, kde Súdny dvor konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice č. 93/13/ EHS, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho a dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá. V zmysle Smernice všetky podmienky „nekalosti“ spĺňa už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel prvoinštančný súd k záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je toho názoru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmame žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Tvrdí, že skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 45 odsek 1, 2 ZoRK a tým § čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Má za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 159 OSP. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Má teda za to, že je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalej poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových konaní, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Taktiež poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001, a to v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle § ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že a. podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Odvolací súd tak prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods. l bez nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením § 379 a § 380 podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku odôvodnil tým, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal oprávnenie vo veci rozhodnúť. Mal za to, že rozhodcovská doložka, od ktorej odvodzoval rozhodcovský súd svoju právomoc na rozhodnutie vo veci, je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je vizaný.

7. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a svoje tvrdenia zakladal nie na relevantných listinných dôkazoch, ale v prípade rozhodcovskej doložky vychádzal len z rozsudku rozhodcovského súdu. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia síce uvádza, že „Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - článok 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“, avšak všeobecné obchodné podmienky sa v spise nenachádzajú a v spisovom materiáli sa nenachádza ani listina o rozhodcovskej doložke, ktorú prvoinštančný súd vyhodnotil ako nekalú (neprijateľnú) zmluvnú podmienku.

8. V spise sa nachádza zmluva o osobnom účte, uzavretá medzi oprávneným a povinnou (vo fotokópii), z tejto však nie možné vyvodiť uzavretie rozhodcovskej doložky účastníkmi konania v znení tak, ako ho uvádza súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Pokiaľ sa uvedené listinné materiály v spise nenachádzajú, nie možné v odvolacom konaní preskúmať uzavretie rozhodcovskej doložky účastníkmi konania a posúdiť správnosť dôvodov napadnutého uznesenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné.

9. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako nepreskúmateľné zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní predísť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia vyššie uvedeným vadám v konaní. Len na základe zhromaždeného faktografického materiálu, nie na základe domnienok, možno posúdiť, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo je potrebné žiadosť zamietnuť.

11. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .