Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-82-2016.pdf
PDF · 234.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: SIXTY s.r.o., Rampova 5, Košice, práv. zast.: JUDr. Jozef Vaško, advokát, Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.06.2016 č. 1142159/2016, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 25.04.2016 č. XXXXXX/XXXX, ktorým tento podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume 3.300,- eur. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil nasledovne: „Finančné riaditeľstvo SR preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice v rozsahu stanovenom v ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Daňový subjekt SIXTY s. r. o., Rampová 5, 040 01 Košice IČO 46368671, DIČ 2023347513, IČ DPH SK2023347513 (ďalej len „daňový subjekt“) sa v zákonom stanovenej lehote podaním doručeným správcovi dane dňa 10.05.2016 (č. X/XXXXXXXX/XXXX) odvolal proti Rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. XXXXXX/XXXX zo dňa 25.04.2016. Odvolávajúci sa daňový subjekt v úvodnej časti odvolania uvádza, že podľa jeho názoru ide o duplicitné rozhodnutie, nakoľko v predmetnej veci už bolo vydané rozhodnutie č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 10.02.2016. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Vaškom dňa 29.02.2016. Správca dane toto odvolanie postúpil odvolaciemu orgánu, o čom upovedomil daňový subjekt dňa 10.03.2016. Daňový subjekt uvádza, že aj napriek takémuto pochybeniu podáva opätovne odvolanie proti Rozhodnutiu č. XXXXXX/XXXX v celom rozsahu a odvolacím dôvodom je to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, resp. zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Podľa názoru daňového subjektu, v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia boli porušené základné zásady správneho konania uvedené v § 3 Daňového poriadku, a to predovšetkým zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada oficiality (pri rozhodovaní sa vychádza z obsahu podaní, nie podľa názoru) a v neposlednom rade zásada rovnosti procesného postavenia subjektov v rámci daňového konania. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 28.12.2015 poukázal na skutočnosť, že celé daňové konanie bolo vedené nie s
cieľom preukázania zákonnosti nadmerného odpočtu na strane daňového subjektu, ale poukazovalo na skutočnosti, ktoré vznikli na strane dodávateľa O., A..P..U.., ktorý následne zanikol a pohľadávka z tohto obchodu, ktorého predmetom bola dodávka autosúčiastok a plošiny GENIE, bola daňovým subjektom uhradená. Odvolávajúci sa ďalej uvádza, že správca dane sa v protokole z daňovej kontroly nezaoberal ustanovením § 19 ods. 1, resp. ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.“) a bez toho, aby poukázal na porušenie právnych noriem v závere protokolu spochybňuje iba vierohodnosť faktúr, nakoľko nemohlo dôjsť k overeniu ich vystavenia, resp. k prevereniu účtovníctva, z dôvodu, že spoločnosť O., A..P..U.. zanikla. Daňový subjekt ďalej uvádza, že správca dane spochybnil čestné prehlásenie bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.., p. Š. E., ktorý v čestnom prehlásení poukázal, že došlo medzi spoločnosťou O., A..P..U.. a spoločnosťou SIXTY s. r. o. k dodaniu tovaru a následnému vystaveniu preverovaných faktúr a toto svoje vyhlásenie potvrdil v procesnom postavení svedka. Správca dane spochybnil oprávnenosť faktúr vystavených spoločnosťou O., A..P..U.. a vyhotovených dokladov v elektronickej registračnej pokladnici tejto spoločnosti. V neposlednom rade správca dane spochybnil aj zistenia, ktoré vykonal sám výsluchom dotknutých odberateľských subjektov, resp. miestnym zisťovaním. Podľa názoru daňového subjektu tieto zistenia preukazujú, že zo strany daňového subjektu došlo k následnému predaju dodaných súčiastok ďalším odberateľom. Daňový subjekt sa vo svojom odvolaní opiera o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/l/2011, v ktorom sa konštatuje, že žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. V tomto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je citovaný aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 5/Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Daňový subjekt uvádza, že dôvodom na meritórne rozhodnutie jednoznačne musí byť skutočnosť, že nevzniklo právo na strane daňového subjektu na odpočítanie dane. Správca dane má iba pochybnosti, naproti tomu zo strany daňového subjektu bolo jednoznačne preukázané, že toto právo vzniklo a daňový subjekt nezapríčinil to, že dodávateľ komodít, ktoré boli preukázateľne dodané, si nesplnil daňovú povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z“). V závere odvolania daňový subjekt uvádza, že odvolacím dôvodom sú všetky vyššie uvedené tvrdenia, ktoré mali za následok rozhodnutie správneho orgánu, ktoré vychádzalo z nesprávneho posúdenia vecí, t.j. že nesprávne bolo posúdené právo čo do odpočtu dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a skutkový stav, ktorý bol zistený v priebehu daňovej kontroly je v rozpore so spismi t.j., že správny orgán vychádzal iba z pochybností, zistení ktoré nie sú právne relevantné, čo do uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty na strane daňového subjektu. Na základe vyššie uvedených skutočností daňový subjekt navrhuje, aby odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie zmenil a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní predloženého spisového materiálu a v odvolaní uvádzaných skutočností zistilo tento skutkový stav : Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu SIXTY s. r. o., daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.12.2015. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa 28.12.2015 (č. výzvy XXXXXXXX/XXXX). Daňový subjekt podal e-mailom dňa 12.01.2016 vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane vyzval daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania (výzva č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.01.2016). Na základe uvedenej výzvy bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k protokolu v písomnej forme, t.j. nebolo podané v zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 9 Daňového poriadku správca dane považuje toto podanie za nepodané. Uvedenú skutočnosť správca dane oznámil daňovému subjektu Oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2016. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou, správca dane v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu SIXTY s. r. o. za zdaňovacie obdobie august 2014 rozdiel dane v sume 3 300 eur. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 a § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 3 300 eur z faktúr vystavených spoločnosťou O., A..P..U.., Q. X, C.Š., T. XXXXXXXX, V. XXXXXXXXXX, T. V. A. XXXXXXXXXX (ďalej len „O., A..P..U..“) : - faktúra č. XXXXXXXXXX (int. č. XXXXX), dátum dodania 01.08.2014, základ dane 2 550 eur, DPH 510 eur, spolu 3 060 eur, - faktúra č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 07.08.2014, základ dane 2 200 eur, DPH 440 eur, spolu 2640 eur, - faktúra č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 11.08.2014, základ dane 3 050 eur, DPH 610 eur, spolu 3 660 eur, - faktúra č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum
dodania 15.08.2014, základ dane 1 775 eur, DPH 355 eur, spolu 2 130 eur, - faktúra č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 17.08.2014, základ dane 2 235 eur, DPH 447 eur, spolu 2 682 eur, - faktúra č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 20.08.2014, základ dane 2 460 eur, DPH 492 eur, spolu 2 952 eur, - faktúra č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 25.08.2014, základ dane 2 230 eur, DPH 446 eur, spolu 2 676 eur. Správca dane zistil, že na uvedených faktúrach chýba údaj o tom, kto vyhotovil faktúry (nachádza sa tam len pečiatka spoločnosti O., A..P..U..), na faktúrach číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX chýba pečiatka spoločnosti a podpis konateľa spoločnosti O., A..P..U.., alebo podpis osoby, ktorá faktúry vystavila. Na všetkých faktúrach sa nachádza pečiatka spoločnosti SIXTY s. r. o. Daňový subjekt k uvedeným faktúram predložil doklady o úhrade, výdavkové pokladničné doklady - č. Z.-XXX zo dňa 15.8.2014 na sumu 3 768,00 eur, - č. Z.-XXX zo dňa 18.8.2014 na sumu 3 216,00 eur, - č. Z.-XXX zo dňa 19.8.2014 na sumu 3 134,40 eur, - č. Z.-XXX zo dňa 19.8.2014 na sumu 2 184,00 eur, - č. Z.-XXX zo dňa 20.8.2014 na sumu 4 104,00 eur, - č. Z.-XXX zo dňa 22.8.2014 na sumu 1 200,00 eur a príjmové pokladničné doklady z 18.8.2014, 19.8.2014, 20.8.2014, 22.8.2014 vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou s V. XXXXXXXXXXXXXXXXXX spoločnosti O. Konateľ spoločnosti SIXTY, s. r. o., pán E. B.Š.C. uviedol, že prevažujúcou činnosťou spoločnosti je pneuservis, miniservis, základné opravy motorových vozidiel, leštenie motorových vozidiel, na podnikanie používa priestory na adrese Rampová 5, Košice, tovar objednával na základe osobných kontaktov a dodávatelia dodali tovar priamo na prevádzku Rampová 5, Košice na ich náklady, pri nákupe tovaru prevažoval bezhotovostný platobný styk, za predaj tovaru a za poskytnutie služieb boli prijímané platby za servis v hotovosti cez ERP, ostatné väčšinou bezhotovostne. (Zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 29.01.2015). Dňa 04.11.2015 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie na adrese registrovaného sídla spoločnosti SIXTY, s. r. o. za účelom preverenia jej prevádzkových a skladovacích priestorov. V čase výkonu miestneho zisťovania bol na adrese Rampová 5, Košice prítomný konateľ spoločnosti SIXTY, s. r. o., p. E. B., ktorý zamestnancom správcu dane ukázal priestory spoločnosti : dielňu - pneuservis, autoumývarku a kancelárske priestory, (Zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.11.2015). Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval deklarovaného dodávateľa tovaru spoločnosť O., A..P..U.. a to vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovarov deklarovaných na faktúrach, ktorý je prvou podmienkou pri uplatnení práva odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Spoločnosť O., A..P..U.. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa XX.XX.XXXX, jej právny nástupca spoločnosť N. - Q., A..P..U.., so sídlom O. X, XXX XX C.T., T. XXXXXXXX zanikla v dôsledku zlúčenia dňa XX.XX.XXXX a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť P. A..P..U.., C. XX, XXX XX K., T. XXXXXXXX. Dňa 02.02.2015 zaslal správca dane na adresu spoločnosti P. výzvu na zapožičanie účtovných a daňových dokladov spoločnosti O.. Poštová zásielka sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou „adresát neznámy.“ (Výzva č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX/Dam). Výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dam zo dňa 18.02.2015, bol daňový subjekt SIXTY, s. r. o. vyzvaný, aby v stanovenej lehote predložil správcovi dane dôkazy, preukazujúce tvrdenia, že zdaniteľné obchody, ktoré sú v zdaňovacom období august 2014 deklarované faktúrami vystavenými spoločnosťou O., A..P..U.. boli reálne uskutočnené v deklarovanom množstve, čase a práve osobou, ktorá je uvedená na faktúrach. Správcovi dane bolo dňa 05.03.2015 doručené podanie splnomocneného zástupcu daňového subjektu advokáta JUDr. Jozefa Vaška, (ev. č. XXXXX/XX), v ktorom uvádza, že : - k vystaveniu daňových dokladov došlo v období, kedy spoločnosť O., A..P..U.. bola riadne zapísaná v obchodnom registri a bola platcom DPH, táto spoločnosť je toho času vymazaná z obchodného registra s tým, že k výmazu došlo ex offo, - predkladá daňovému úradu čestné prehlásenie bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.., ktorou jednoznačne deklaruje, že v zdaňovacom období august 2014 boli obchody so spoločnosťou SIXTY, s. r. o. riadne vykonané a spoločnosť SIXTY, s. r. o. si záväzky z týchto obchodných prípadov riadne splnila a dodaný tovar bol spoločnosťou prevzatý. Prílohou uvedenej písomnosti bolo čestné prehlásenie bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.. Š. E., dátum narodenia XX.XX.XXXX, v ktorom čestne prehlasuje, že obchody uvedené na faktúrach vystavených spoločnosťou O., A..P..U.. boli reálne uskutočnené v deklarovanom množstve, čase a práve osobou, ktorá je uvedená na faktúrach a fotodokumentáciu neoznačených tovarov. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane dňa 14.04.2015 vypočul ako svedka konateľa spoločnosti O., A..P..U.., p. Š. E., trvalé bytom A. G. M. XXX, (Zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX). Daňový subjekt bol o výsluchu svedka upovedomený, zásielku prevzal, ale výsluchu svedka sa nezúčastnil, (Upovedomenie č. XXXXX/ XXXX). P. Š. E., sa pri ústnom pojednávaní uviedol, že : -faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vystavila spoločnosť O., A..P..U.., - predmetné faktúry vystavil on osobne a pečiatka spoločnosti SIXTY, s. r. o. je tam vedená preto, že ich prevzal, - pečiatka O., A..P..U.. nie je uvedená na faktúrach z dôvodu, že pri ich vystavení nemal pri sebe pečiatku, - faktúry vystavoval doma, účtovníctvo viedol on osobne, požíval program
KROSS a.s., - účtovníctvo spoločnosti O., A..P..U.. nemôže predložiť, pretože doklady boli odovzdané p. C., Protokol o odovzdaní dokladov zo dňa 30.09.2014 predkladá. Doklady odovzdala splnomocnená zástupkyňa p. C. A.Á., trvalé bytom P. X, C., pretože p. E. bol v čase od 27.8.2014 do 17.12.2014 vo výkone trestu, - splnomocnenie p. A. na zastupovanie daňového subjektu bolo zaregistrované na daňovom úrade, - nevie predložiť údaje z počítača, na ktorom účtoval, pretože ho z dôvodu poruchy vyhodil, - spoločnosť O., A..P..U.. v r. 2014 nezamestnávala žiadnych zamestnancov, - na registrovanom sídle spoločnosti O., A..P..U.., Q. X, C. bola kancelária a schránka, potom kanceláriu zrušil z dôvodu neplatenia nájomného. Bolo to asi koncom roka 2013 alebo začiatkom roka 2014. Spoločnosť O., A..P..U.. prenajímala priestory od Zväzu potápačov, alebo obdobného zväzu, spoločnosť iné priestory nevyužívala, - k prevodu spoločnosti došlo z dôvodu, že p. E. bol vo výkone trestu, p. A. túto činnosť vykonávať nechcela, preto nakontaktovala p. C. a riešila prepis spoločnosti, - tovar nadobudol od spoločnosti N.-C. A..P..U.., - za dodávateľa jednal so splnomocneným zástupcom P. I., lebo konateľ je pravdepodobne občan Maďarskej republiky, - od dodávateľa preberal tovar tak, že ho prevzal od dodávateľa, preložil do svojho auta a odviezol na P. ul. v C., - všetky faktúry uhradil v hotovosti, vystavoval aj doklady z ERP, - nadobudnutie tovaru nemôže preukázať, pretože doklady boli odovzdané novému konateľovi spoločnosti, - prepravu všetkých fakturovaných tovarov zabezpečoval on sám osobným motorovým vozidlom značky Š. U., EČV: C. XXX W., ktoré mal v prenájme od známeho, - s autom chodil do servisu SIXTY, s. r. o., tam sa spoznal s p. B., ktorý ho oslovil, že potrebuje konkrétny tovar a on ho bol schopný zohnať. Podľa zistení správcu dane spoločnosť s názvom N.-C. A..P..U.., od ktorej mala spoločnosť O., A..P..U.. nadobudnúť tovar nikdy neexistovala. Existovali dve spoločnosti s podobným názvom : - N. C., A..P..U.., O. X, C., T. XXXXXXXX, ktorá bola XX.X.XXXX zrušená, teda v auguste 2014 tovar nemohla dodať, - N. - C. O. A..P..U.., I. XX, C., T. XXXXXXXX. Zamestnanci správcu dane v priebehu daňovej kontroly získali informácie zo spisu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 vykonanej u daňového subjektu N. - C. O. A..P..U.., (Úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX). Zo spisu správca dane zistil, že uvedená spoločnosť so správcom dane nespolupracovala, nepredložila účtovné a ostatné doklady, na adrese registrovaného sídla spoločnosti sa nenachádzalo označenie spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, správca dane prešiel do procesu určenia dane podľa pomôcok. Správca dane z údajov poskytnutých Okresným dopravným inšpektorátom v Spišskej Novej Vsi (Výzva č. XXXXXXXX/XXXX, Oznámenie č. XXXXXXX/XXXX) zistil, že vlastníkom motorového vozidla N. C. XXX W., ktorým mala byť zabezpečená preprava fakturovaných tovarov, je p. J. T., Č. XXXX/XX, C.. P. J.Á. T. bol správcom dane opakovane predvolaný ako svedok (Predvolania č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2015 a č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2015), predvolania prevzal, ale na pojednávania sa nedostavil. O konaní pojednávaní bol daňový subjekt v oboch prípadoch upovedomený, ale na pojednávania sa nedostavil (Upovedomenia č. XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXX/XXXX). V r. 03 a 04 daňového priznania uviedol daňový subjekt dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v základnej sadzbe dane v celkovej hodnote 24 884,16 eura, daň 4 976,81 eura. Podľa predložených dokladov - odberateľských faktúr a účtovníctva, daňový subjekt mal dodať služby a to čistenie motorových vozidiel najmä pre deklarovaných odberateľov M. R. C., A..P..U.. V. X, C., T.U. XXXXXXXX a tovar (ELDRO, stykače, hydr.valec atď.) pre odberateľov : M..O..L.. E. A..P..U.. A..P..U.., P. X, C., T.Č.U. XXXXXXXX a M. O., Č.. Q. X, XXX XX C., T. XXXXXXXX. Správca dane dňa 04.11.2015 vykonal u daňových subjektov M..O..L.. E. A..P..U.. a M. O. miestne zisťovania. Miestnym zisťovaním v spoločnosti M..O..L.. E. A..P..U.. (Zápisnica z miestneho zisťovania č. XXXXXXXX/XXXX) boli zistené nasledovné skutočnosti :
- platiteľ M..O..L.. E. A..P..U.. prijal faktúry vystavené daňovým subjektom, - za tovar bolo zaplatené bezhotovostne, čo preukázal konateľ spoločnosti p. O. výpismi z účtu Č. XXXXXXXXXX/XXXX, č. X/ XXXX a XX/XXXX, - fakturovaný tovar prevzal v priestoroch spoločnosti SIXTY s. r. o. osobne p. O. do osobného motorového vozidla, ktoré bolo majetkom spoločnosti, - jazdy nie sú uvedené v záznamoch o prevádzke motorových vozidiel, pretože spoločnosť si účtuje 80% z nákladov pohonných hmôt, - tovar, ktorý je predmetom fakturácie odovzdal za SIXTY s. r. o. p. B.C. bez vystavenia dodacích listov a p. O. ho prevzal za spoločnosť M..O..L.. E. A..P..U.., - daňový subjekt M..O..L.. E. A..P..U.. nakupoval tovar od daňového subjektu SIXTY s.r.o. za účelom jeho ďalšieho predaja, - tovar bol fakturovaný ďalej pre odberateľa M. K., P. Q. U. Z., A. O., C., C. XX, XXX XX C., T. XXXXXXXX, V.Č. XXXXXXXXXX, (ďalej len „M. K.“), - fakturovaný tovar bol priamo odvezený odberateľovi M. K. konateľom spoločnosti M..O..L.. E. A..P..U.., p. O., - tovar od konateľa spoločnosti M..O..L.. E. A..P..U.., p. O. prevzal p. M. K. bez dodacích listov, - p. M. O. predložil faktúru č. XX/XXX/XXXXM.O. a faktúru č. XXXXXX vystavenú ďalej pre odberateľa M. K.. Miestnym zisťovaním u odberateľa M. O. (Zápisnica z miestneho zisťovania č. XXXXXXXX/XXXX) v priestoroch spoločnosti M..O..L.. E. A..P..U.., boli zistené nasledovné skutočnosti : - M. O. prijal faktúru č. XX/XXX/XXXXM.O.. vystavenú dňa 15.8.2014 spoločnosťou SIXTY
s.r.o., - úhrada za tovar prebehla bezhotovostne dňa 23.9.2014, čo preukázal výpisom z účtu XXXX/ X, - fakturovaný tovar prevzal v priestoroch spoločnosti SIXTY s. r. o. osobne p. M. O. do osobného motorového vozidla, ktoré bolo majetkom spoločnosti M..O..L.. E. A..P..U.., jazdy nie sú uvedené v záznamoch o prevádzke motorových vozidiel, pretože spoločnosť účtuje 80% z nákladov pohonných hmôt, - tovar, ktorý je predmetom fakturácie odovzdal za SIXTY s. r. o. p. B. bez vystavenia dodacieho listu a prevzal p. O., - daňový subjekt podľa jeho vyjadrenia nakupoval tovar od daňového subjektu SIXTY s.r.o. za účelom jeho ďalšieho predaja, - tovar bol fakturovaný ďalej pre odberateľa M. K., - tovar od p. O. prevzal priamo p. M. K. s dodacím listom bez uvedenia čísla. M. K. sa dňa 18.11.2015, na základe Výzvy správcu dane č. XXXXXXXX/XXXX dostavil na daňový úrad a predložil správcovi dane faktúry vydané spoločnosťou M..O..L.. E. A..P..U.. a M. O. pre M. K. a tiež faktúry vydané daňovým subjektom M. K. pre ďalších odberateľov. P. M. K. sa do Zápisnice č. XXXXXXXX/XXXX vyjadril, že : - tovar fakturovaný faktúrami č. XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX prijal od deklarovaných dodávateľov M. O. a M..O..L.. E. A..P..U.., - tovar použil pri poskytnutých prácach pre spoločnosť P. R. R. Q..A.., O. XX a tiež pre T. A..P..U.., B. E. XX, C. a G. A. O. E., Q..A.. A. XXXX/ XX, E. T.: XXXXXXXX, okrem plošiny GENIE, ktorá bola predaná v nezmenenom stave T.. E. P. - P., C., T. V.: A., ktorý si ju prišiel vyzdvihnúť do L. K., - s p. O. sa pozná z predchádzajúcich obchodných vzťahov, - tovar doviezol p. O. na ul. K. X v C., kde má sklad a dielne a na adrese K. X má kanceláriu,
- plošinu prevzal osobne od p. O. na P. F.. X, v C. vlastným motorovým vozidlom R. B., - tovar odviezol do vlastných skladovacích priestorov vo Z. M., časť L. K.. Dňa 02.12.2015 správca dane oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a predbežným výsledkom z daňovej kontroly (Zápisnica o ústnom pojednávam č. XXXXXXXX/XXXX). Splnomocnený zástupca JUDr. Jozef Vaško sa do zápisnice vyjadril, že daňový subjekt podá písomne vyjadrenie v lehote do 8 dní, t.j. do 10.12.2015. V tejto lehote predloží aj prípadné ďalšie dôkazy. V uvedenej lehote nebolo správcovi dane doručené žiadne vyjadrenie, ani dôkazy. Dňa 15.12.2015 bolo správcovi dane doručené Vyjadrenie ku skutočnostiam uvedených v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 02.12.2015 (ev. č. XXXXXXX/ XX). Vo vyjadrení vyslovil splnomocnený zástupca nesúhlas so záverom z daňovej kontroly, s ktorým bol oboznámený a to predovšetkým s tým, že odpočítanie dane od deklarovaného daňového subjektu O., A..P..U.. C. je v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. Splnomocnený zástupca namieta, že takéto zistenie nezodpovedá zásadám objektívnej pravdy, nakoľko zo strany daňového subjektu nedošlo k porušeniu zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa advokáta daňovník riadne prevzal tovar, ktorý bol vyfakturovaný spornými faktúrami a za tovar riadne zaplatil, čo bolo potvrdené výsluchom bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.., resp. jeho čestným prehlásením. Správca dane k predmetnému vyjadreniu k zápisnici uvádza, že bývalý konateľ spoločnosti O., A..P..U.. p. Š. E. síce potvrdil dodanie tovaru vyfakturovaného spornými faktúrami, ale svoje vyjadrenia nepodložil žiadnymi dôkazmi a jeho tvrdenia sa nedajú overiť v účtovníctve daňového subjektu O., A..P..U.. Správca dane konštatoval, že vzhľadom na výmaz spoločností v rade a nekontaktnosť právneho nástupcu bolo znemožnené zistiť a preveriť v spoločnosti O., A..P..U.. vznik daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania tovarov na základe vyššie uvedených faktúr. Nebol preukázaný pôvod tovaru, jeho prepravy, zaevidovanie faktúr v záznamoch DPH a ich zaúčtovanie v účtovníctve spoločnosti nebolo možné preveriť. Z informačných systémov finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť O., A..P..U.. podávala v roku 2014 daňové priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až august 2014 a október 2014, v ktorých vykazuje vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť. V zdaňovacom období august 2014 spoločnosť SIXTY s.r.o. deklaruje nákup od spoločnosti O., A..P..U.. v celkovej sume 19 800 eur. Spoločnosť O., A..P..U.. vykazuje v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 základ dane z uskutočnených zdaniteľných obchodov v sume 88 078,30 eura, z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavuje 17 615,40 eura, avšak uplatňuje aj vyrovnané odpočítanie dane v sume 17 460 eur, čím vznikla nízka daňová povinnosť 154,80 eura. Daňový subjekt počas daňovej kontroly nepredložil okrem faktúr vystavených spoločnosťou O., A..P..U.., dokladov vyhotovených v elektronickej registračnej pokladnici tejto spoločnosti, čestného prehlásenia konateľa spoločnosti O., A..P..U.. Š. E. a fotodokumentácie neidentifikovateľného tovaru, žiadne relevantné dôkazy, preukazujúce, že tovar deklarovaný predmetnými faktúrami dodala spoločnosti SIXTY s. r. o. práve spoločnosť O., A..P..U.. Nepodarilo sa získať doklady o pôvode tovaru - súčiastok ELDRO, stykačov, valca, kolesa a nefunkčnej plošiny GENIE, ktorého nadobudnutie je u daňového subjektu deklarované faktúrami vystavenými spoločnosťou O., A..P..U.., a ktorého dodanie je zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu v zdaňovacom období august 2014. Podľa vyjadrenia Z. E. spoločnosť O., A..P..U.. nadobudla deklarovaný tovar od spoločnosti N. C. A..P..U.. Správca dane zistil, že spoločnosť s uvedeným názvom nikdy neexistovala a spoločnosti s podobnými názvami sú buď vymazané z obchodného registra alebo sú nekontaktné. Správcovi dane sa nepodarilo získať doklady ani o pohybe sporného tovaru. Motorové
vozidlo, ktoré označil Š. E. za vozidlo, ktoré mal mať v prenájme od známeho (priezvisko neuviedol) a malo v auguste 2014 prepravovať deklarovaný tovar, sa malo údajne pokaziť a v čase spisovania zápisnice o ústnom pojednávaní už nemalo existovať. Podľa zistení správcu dane predmetné vozidlo existuje, je v premávke, avšak vlastník vozidla sa k výsluchu nedostavil, hoci druhý termín ústneho pojednávania bol stanovený správcom dane po dohode s ním. Správca dane preveroval šetreniami aj pohyb fakturovaného tovaru od spoločnosti SIXTY s. r. o. k ďalším odberateľom a zistil, že tovar sa mal pohybovať od deklarovaných odberateľov k daňovému subjektu M. K., ktorý má byť konečným príjemcom tovaru (okrem plošiny GENIE). Pohyb tovaru sa však daňovou kontrolou nepreukázal, nakoľko sa jedná o tovar nie veľkých rozmerov, ktorý sa dá prepravovať aj osobnými autami a deklarovaní odberatelia evidenciu jázd neviedli. Deklarovaní odberatelia M..O..L.. E. A..P..U.. a O. M. okrem kancelárie na adrese P. X, C. nemajú žiadne prevádzkové ani skladovacie priestory. Deklarovaný konečný odberateľ - daňový subjekt M. K.Á. má sklady, avšak nevedie skladovú evidenciu tovaru a preto sa nedá nespochybniteľne preveriť a potvrdiť, že je konečným príjemcom práve toho tovaru, ktorého nadobudnutie deklaruje od M..O..L.. E. A..P..U.. a M. O.. Na základe uvedeného nie je možné považovať doklady spoločnosti O., A..P..U.., ktoré predložil daňový subjekt za vierohodné, správne a vystavené na základe reálnych podkladov. Daňový subjekt nepredložil relevantný dôkaz o tom, že fakturovaný tovar bol realizovaný dodávateľom uvedeným na faktúrach, čím nebola splnená podmienka pre uplatnenia práva na odpočítania dane. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Práve z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, nevznikla deklarovanému dodávateľovi povinnosť platiť daň v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ale v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004, t.j. uvedením na faktúre. Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky a tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z., ale formálne doloženie uskutočnenia zdaniteľného obchodu faktúrami bez skutočného preukázania dodania tovaru je pre daňové účely nepostačujúce. Údaje uvedené na faktúrach musia odrážať aj materiálne naplnenie písomných informácií v nich uvedené. Formálne doloženie uskutočnenia zdaniteľného obchodu faktúrami bez skutočného preukázania dodania tovaru je pre daňové účely nepostačujúce. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane prijal záver, že daňový subjekt nemá právo na odpočítanie dane v sume 3 300 eur. Finančné riaditeľstvo SR k námietkam odvolávajúceho sa uvádza, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konám vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítame dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítam dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp.
zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane preto v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca v tomto prípade svedecké výpovede, zápisnice o miestnom zisťovaní a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločnosti O., A..P..U.. a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Finančné riaditeľstvo SR k námietke daňového subjektu, že napadnuté rozhodnutie považuje za duplicitné, uvádza, že správca dane dňa 10.02.2016 vydal Rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktoré bolo doručené splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu JUDr. Jozefovi Vaškovi dňa 16.02.2016. Voči uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie. Správca dane predmetné odvolanie postúpil v zmysle § 73 ods. 2 Daňového poriadku na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že daňový subjekt splnomocnil JUDr. Jozefa Vaška, aby v zmysle § 9 Daňového poriadku zastupoval spoločnosť v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2014 pred príslušným Daňovým úradom Košice. Keďže v zmysle Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu, doručenie rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.02.2016 splnomocnenému zástupcovi, ktorého plná moc bola účinná iba pri daňovej kontrole, nebolo v súlade s Daňovým poriadkom a preto nemohlo vyvolať právne účinky. Z vyššie uvedeného dôvodu Finančné riaditeľstvo SR v záujme právnej čistoty uložilo správcovi dane doručiť rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní v súlade s Daňovým poriadkom. Správca dane následne vydal dňa 25.04.2016 obsahovo totožné Rozhodnutie zaevidované v informačnom systéme Finančnej správy pod ev. č. XXXXXX/XXXX, ktoré bolo dňa 27.04.2016 doručené daňovému subjektu SIXTY s.r.o., na adresu Rampová 5, 040 01 Košice - m.č. Sever. Na základe vyššie uvedeného Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane sa riadil právnym názorom odvolacieho orgánu, doručil napadnuté rozhodnutie v súlade s Daňovým poriadkom a preto námietku daňového subjektu považuje za neopodstatnenú. Finančné riaditeľstvo SR k námietke daňového subjektu, týkajúcej sa porušenia základných zásad správy daní uvedených v § 3 Daňového poriadku, a to predovšetkým zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady oficiality (pri rozhodovaní sa vychádza z obsahu podaní, nie podľa názoru) a v neposlednom rade zásady rovnosti procesného postavenia subjektov v rámci daňového konania uvádza, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane vykonal dokazovanie zamerané na preverenie splnenia podmienok odpočítania dane na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť O., A..P..U.., pričom postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených
dokladov vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar daňový subjekt prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane hodnotil dôkazy v súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Práve bezvýhradným akceptovaním daňovým subjektom predkladaných dokumentov ako faktov, bez komplexného posúdenia celej transakcie ako celku, s vplyvom na jednotlivé zúčastnené strany, by správca dane porušil princípy daňovej kontroly a vedenia dokazovania. Daňový subjekt je povinný preukazovať vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti, a to aj bez potreby dodatočného preverovania a zabezpečiť vierohodnosť, zrozumiteľnosť a preukaznosť realizovaných transakcií. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správa dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a poskytoval mu poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. O každom svedeckom výsluchu, ktorý sa konal, upovedomil daňový subjekt. Daňový subjekt sa nezúčastnil ani na jednom z nich, čím sa vzdal práva klásť svedkom v prípade potreby otázky, čo správca dane akceptoval ako rozhodnutie daňového subjektu. Daňový subjekt mal právo počas daňovej kontroly nahliadať do zistených dôkazov, čo nevyužil. Daňový subjekt bol oboznámený s kontrolnými zisteniami vo Výzve č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.12.2015, ako aj s dôsledkami v prípade nepreukázania vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na preverovaných faktúrach a po doručení protokolu sa mal právo vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole. Daňový subjekt vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole podal najskôr e-mailom a na základe výzvy správcu dane ho podal písomne, t.j. toto podanie nebolo podané v zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Uvedenú skutočnosť správca dane oznámil daňovému subjektu (Oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2016). Finančné riaditeľstvo SR na základe vyššie uvedených skutočností považuje námietku daňového subjektu týkajúcu sa porušenia zásad uvedených v § 3 Daňového poriadku za neopodstatnenú. K námietke daňového subjektu, že celé daňové konanie bolo vedené nie s cieľom preukázania zákonnosti nadmerného odpočtu na strane daňového subjektu, ale poukazovalo na skutočnosti, ktoré vznikli na strane dodávateľa O., A..P..U.. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. l a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľný obchod. Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a na základe predloženého spisového materiálu zistilo, že výmazom spoločnosti O., A..P..U.., nekontaktnosťou jej právneho zástupcu bolo znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti v účtovníctve dodávateľa, preverenie pôvodu tovaru, účtovanie o prepravných nákladoch, aj všetky ďalšie zistené skutočnosti zhrnuté v rámci vyhodnotenia dôkazov, to všetko viedlo správcu dane k prijatiu záveru, že obchod nebol uskutočnený tak, ako to daňový subjekt deklaruje faktúrami.Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných obchodov zaťažuje daňový subjekt. S poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočností rozhodujúcich pre určenie dane sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu uvedených v Rozhodnutí č. 3Sžf/81/2013, uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a dodania tovaru, s dokladovaním, kto tento tovar reálne dodal, prepravu tovaru, resp. osôb realizujúcich predmetné služby, písomnú alebo e-mailovú resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti O., A..P..U.. na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami skutočne realizovala spoločnosť O. bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dané, t.j. v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada. Na základe vyššie uvedených skutočností,
Finančné riaditeľstvo SR považuje uvedený, námietku daňového subjektu za neopodstatnenú. Finančné riaditeľstvo SR považuje námietku daňového subjektu, že správca dane sa v protokole z daňovej kontroly nezaoberal otázkou vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1, resp. ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a bez toho, aby poukázal na porušenie právnych noriem v závere protokolu spochybňuje vierohodnosť faktúr, nakoľko nemohlo dôjsť k overeniu ich vystavenia, resp. k prevereniu účtovníctva, za neopodstatnenú. Práve otázka vzniku daňovej povinnosti tvorí podstatnú časť dokazovania správcu dane. Správca dane sa zaoberal preverením vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, ktorá je prvou podmienkou pri uplatnení práva odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 cit. zákona. Správca dane viedol dokazovanie tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania dane deklarovaného na základe faktúr od spoločnosti O., A..P..U.. Preto všetky kroky správcu dane smerovali k overovaniu, či daňová povinnosť tomuto platiteľovi reálne vznikla, či tovar dodal platiteľ O., A..P..U.., ktorého údaje sa nachádzali na faktúrach ako údaje za dodávateľa. Zo získaných dôkazov vyplýva, že zánikom spoločnosti O., A..P..U.., ktorá bola na faktúrach uvedená ako dodávateľ a nekontaktnosťou jej právneho nástupcu bolo znemožnené preverenie vzniku daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania tovarov na základe vyššie uvedených faktúr a reálnosť právneho nástupníctva z hľadiska účtovníctva, t.j. či právni nástupcovia prevzali záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti reálne, nielen formálne. Správca dane zaslal právnemu nástupcovi spoločnosti O., A..P..U.., spoločnosti P., A..P..U.. Výzvu č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX/Dam na predloženie účtovných a daňových dokladov spoločnosti O., A..P..U.. poštová zásielka sa vrátila správcovi dane späť s označením „adresát neznámy“ a bývalý konateľ spoločnosti O., A..P..U.., p. Š. E. dokladmi spoločnosti nedisponoval, pretože ich odovzdal p. C., nevedel predložiť ani údaje z počítača, pretože ho vyhodil. (Zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.04.2015). Daňový subjekt ako dôkaz predložil čestné prehlásenie bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.., faktúry a doklady vyhotovené v elektronickej registračnej pokladnici tejto spoločnosti a fotodokumentáciu neidentifikovateľného tovaru, avšak tieto boli predkladané výlučne jednostranne daňovým subjektom, na ktorého strane je prioritne záujem na akceptovaní uplatneného odpočítania správcom dane, pričom ich vierohodnosť správca dane spochybnil. Daňový subjekt pochybnosti správcu dane neodstránil. Samotná realizácia zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a jeho obchodným partnerom O., A..P..U.. nebola preukázaná. Ani daňový subjekt ani jeho dodávateľ nepredložili správcovi dane taký dôkaz, ktorým by nielen potvrdili, ale aj dokázali a preukázali, že fakturácia zo strany dodávateľskej spoločnosti nebola formálna, aj napriek predloženým dokladom, ktorých vierohodnosť bola správcom dane spochybnená. Správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom, ako aj získané vlastnou činnosťou, najmä svedeckých výpovedí, posúdil tak, že právo na odpočítanie dane len na základe formálne predložených písomností, nepriznal. Finančné riaditeľstvo SR k námietke daňového subjektu, týkajúcej sa preloženého čestného vyhlásenia a svedeckej výpovede bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.. p. Š. E., uvádza, že čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz. Ako dôkaz možno považovať výpoveď svedka do zápisnice správcu dane. Z uvedeného dôvodu správca dane vypočul p. Š. E. ako svedka (Zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.04.2015). O konaní výsluchu svedka bol daňový subjekt upovedomený, avšak výsluchu sa nezúčastnil (Upovedomenie č. XXXXX/XXXX). P. Š. E. síce potvrdil, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami sa uskutočnili, avšak nepredložil žiadne dôkazy. Nevedel predložiť účtovné a daňové doklady, pretože ich odovzdal p. C.. V protokole o odovzdaní sa však neuvádzajú žiadne konkrétne doklady a ich čísla, doklady a písomnosti sú uvedené len všeobecne. P. E. nevedel predložiť ani údaje z počítača, na ktorom účtoval, pretože ho vyhodil. Motorové vozidlo, ktoré malo prepravovať tovar malo byť podľa jeho vyjadrenia vyradené z prevádzky, ale správca dane z údajov poskytnutých Okresným dopravným inšpektorátom v Spišskej Novej Vsi (Výzva č. XXXXXXXX/XXXX, Oznámenie č. XXXXXXX/XXXX) zistil, že vlastníkom uvedeného motorového vozidla, je p. J. T., ktorý bol správcom dane opakovane predvolaný ako svedok (Predvolania č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2015 a č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2015), predvolania prevzal, ale na pojednávania sa nedostavil. P. E. do zápisnice uviedol, že deklarovaným dodávateľom spoločnosti O., A..P..U.. mala byť spoločnosť N. C. A..P..U.., avšak podľa zistení správcu dane spoločnosť s uvedeným názvom nikdy neexistovala a spoločnosti s podobným názvom sú rovnako nekontaktné. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že vypovedacia schopnosť odpovedí Š. E. na otázky položené správcom dane bola minimálna a v jeho výpovedi bolo veľa nejasností, nezrovnalostí a rozporov. P. Š. E. neuviedol žiadne podrobnosti a okolnosti, za ktorých malo dôjsť k zdaniteľnému obchodu a jeho vyjadrenia boli formálne a nepreveriteľné. Tvrdenia Š. E. sa nedajú overiť v účtovníctve daňového subjektu O., A..P..U.. a samotné vyjadrenie konateľa údajného dodávateľa nie je preukázaním skutočného dodania tovaru. Daňový subjekt ďalej namieta, že správca dane spochybnil zistenia, ktoré vykonal výsluchom odberateľských subjektov, aj zistenia z
miestnych zisťovaní, ktoré podľa názoru daňového subjektu jasne dokazujú, že zo strany daňového subjektu došlo k následnému predaju dodaných súčiastok ďalším odberateľom. Finančné riaditeľstvo SR k uvedenej námietke daňového subjektu uvádza, že u deklarovaných dvoch priamych odberateľov
- fyzická osoba M. O. a právnická osoba M..O..L.. E. A..P..U.., (uvedená fyzická osoba je jediným spoločníkom a konateľom právnickej osoby) správca dane vykonal miestne zisťovania, pri ktorých bolo zistené, že boli dodržané len formálne podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. odberatelia prijali faktúry vystavené daňovým subjektom a majú ich v účtovníctve a záznamoch DPH. Nepreukázalo sa však skutočné dodanie : odberatelia nevlastnili, ani si neprenajímali skladové priestory, na svoju podnikateľskú činnosť im slúžila jedna kancelária, neviedla sa skladová evidencia, neviedli sa záznamy o prevádzke vozidiel, takže nebola preukázaná preprava. Napriek tomu, že tovar daňový subjekt fakturoval ďalej, nebolo ničím preukázané, že ide práve o ten istý tovar, ktorý daňovému subjektu mala dodať spoločnosť O., A..P..U.., z nákupu ktorého si uplatňuje odpočítanie dane. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane nespochybnil len dodávateľa, ale na základe získaných dôkazov spochybnil samotné dodanie a existenciu fakturovaného tovaru. Napriek tomu, že tovar daňový subjekt fakturoval ďalej, nebolo ničím preukázané, že ide práve o ten istý tovar, ktorý daňovému subjektu mala dodať spoločnosť O., A..P..U.., z nákupu ktorého si uplatňuje odpočítanie dane. K námietke daňového subjektu, týkajúcej sa vopred pripravenej zápisnice Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že daňový subjekt neuviedol konkrétne číslo zápisnice, z ktorej časť cituje vo svojom odvolaní. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že so splnomocneným zástupcom daňového subjektu bola počas daňovej kontroly spísaná len jedna zápisnica a to Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2015, kde hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a predbežným výsledkom daňovej kontroly. V predmetnej zápisnici sa citácia, ktorú použil daňový subjekt v odvolaní nenachádza. Daňový subjekt bol pri ústnom pojednávam oboznámený s kontrolnými zisteniami aj so spôsobom ich zistenia, s následným dopadom na daňový subjekt, vrátane uvedenia konkrétnych ustanovení, ktoré daňový subjekt porušil. V zápisnici sa správca dane v rámci jednotlivých argumentačných celkov rozsiahlo zaoberal dôvodmi takéhoto záveru. Všetky skutočnosti sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností, Finančné riaditeľstvo SR považuje uvedenú námietku daňového subjektu za neopodstatnenú. K rozsudku NS SR č. 3 Sžf 1/2011 Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že v danom prípade vykonával správca dane dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ - odberateľ a vzhľadom na vyjadrenia daňového subjektu a jeho dodávateľa, bol správca dane v záujme úplného zistenia skutkového stavu oprávnený preverovať i ďalšie skutočnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. To ale neznamená, že daňový subjekt sa mohol zbaviť dôkazného bremena vo veci preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar v skutočnosti nadobudol, alebo hľadať dôkazy, ktoré by potvrdzovali samotné dodanie a existenciu fakturovaného tovaru, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre. Subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy je v prvom rade daňový subjekt, ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku, tvrdí. Ak žalobca nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, t.j. že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. V danom prípade správca dane vykonaným dokazovaním (nepožadoval, aby daňový subjekt prevzal zodpovednosť za zabezpečenie úplnosti dokazovania), dospel k jednoznačnému záveru, že dodanie tovaru uvedenou spoločnosťou preukázané nebolo. Vykonané šetrenia nepotvrdili, že spoločnosť O., A..P..U.. tovar skutočne dodala daňovému subjektu. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospelo k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítané dane v zmysle ust. § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr od spoločnosti O., A..P..U.. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací orgán konštatuje, že postup správcu dane, keď vyrubil daňovému subjektu O.. A..P..U.. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 v sume 3 300 eur, bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane pri výkone kontroly postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a neuznaní odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou O., A..P..U.. Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 27.06.2016.
2. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 12.08.2016, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, pričom poukázal na konkrétne skutkové a právne dôvody žaloby, ktorou v celom rozsahu napadol výrok žalovaného rozhodnutia a tvrdil, že: „Ako prvým žalovaným bodom je to, že rozhodnutie žalovaného, ktoré s touto žalobou napáda, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, resp. zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov. Opätovne poukazujeme v rámci tohto žalobného bodu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nevyvrátil tvrdenia žalobcu, že v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, boli porušené základné princípy uvedené v § 3 Daňového poriadku. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí, resp. v konaní, ktoré mu predchádzalo hrubo porušil zásadu zákonnosti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu oficiality. Tieto pochybenia opierame o tú skutočnosť, že správny orgán dôkazné bremeno v celom rozsahu preniesol na daňový subjekt, ktorý objektívne nemohol zabezpečiť dôkazy, ktoré existujú na strane dodávateľského subjektu vtom čase spoločnosť O., A..P..U.. Žalobca v rámci vykonanej kontroly jasne preukázal, že faktúry ktoré boli vystavené spoločnosťou O., A..P..U.., a ktoré obsahovali konkrétny tovar, riadne zaplatil, s tým, že tento tovar následne odpredal, čo v rámci kontroly bolo preukázané. Z toho teda vychádza logický záver, že ak došlo k dodaniu tovaru, k jeho zaplateniu a následne k jeho odpredaniu tretiemu subjektu, nemohlo isť o fiktívny obchod a teda žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 zákona o DPH. Ak by žalovaný dodržiaval zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zákonnosti, bral by v zreteľ výpoveď bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.., Š. E., ktorý potvrdil, že k dodaniu tovaru došlo v rozsahu ako boli fakturované a špecifikované v príslušných faktúrach. Nebratie v úvahu Š. E. v postavení svedka, má jediný logický záver, že žalovaný nezaplatenie dane na strane spoločnosti O., A..P..U.., preniesol na žalobcu, ktorý nekonal v žiadnom prípade protiprávne, a využil iba svoje právo, ktoré mu ukladá zákon o DPH. Ďalším žalobným bodom, s ktorým sa žalovaný nevysporiadal a neprijal žiadne argumenty, ktoré boli uvedené v odvolaní je to, že žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf 1/2011, ktorý vo svojom odôvodnení cituje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, č. 5 Afs 131/2004, ktorý jednoznačne deklaruje, „že žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal zabezpečovať nadštandardne dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená“. Tento rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možno v celom rozsahu použiť pre daný prípad, nakoľko rozhodnutie žalovaného v zásade vychádzalo iba z toho, že dodávateľ spoločnosť O., A..P..U.., nedodala žiadnu účtovnú evidenciu na základe ktorej by sa mohla preukázať, že k dodaniu tovaru tak ako bolo fakturované došlo. V neposlednom rade by žalovaný túto povinnosť opomenul ak by došlo k zaplateniu dane. Platiteľ dane spoločnosť O., A..P..U.., daň z DPH nezaplatila, čo však nezakladá právo žalobcu odpočítať DPH v zmysle § 49 zákona o DPH, nakoľko daný tovar bol dodaný, na strane žalobcu došlo k prevzatiu tovaru a bolo preukázané, že tento tovar bol následne predaný odberateľom za splnenia všetkých daňových povinností tak na strane žalobcu ako aj odberateľov. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného a zo strany správneho orgánu nižšieho stupňa boli porušené vyššie uvedené zákonné ustanovenia, rozhodnutia sú nezákonné, vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu.“ Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zo dňa 21.06.2016 č. 1142159/2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 25.04.2016 č. XXXXXX/XXXX a vrátil vec na ďalšie konanie.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.10.2016, v ktorom uviedol: „Správca dane Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu preveroval uplatnené právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“) a zistil, že žalobca neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane v celkovej sume 3 300 eur z faktúr
vystavených spoločnosťou O., A..P..U.., Q. X, XXX XX C.Š., T. XXXXXXXX, (ďalej len „O., A..P..U..“), na základe faktúr : - č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 01.08.2014, základ dane 2 550 eur, DPH 510 eur, spolu 3 060 eur, - č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 07.08.2014, základ dane 2 200 eur, DPH 440 eur, spolu 2640 eur, - č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 11.08.2014, základ dane 3 050 eur, DPH 610 eur, spolu 3 660 eur, - č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 15.08.2014, základ dane 1 775 eur, DPH 355 eur, spolu 2 130 eur, - č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 17.08.2014, základ dane 2 235 eur, DPH 447 eur, spolu 2 682 eur, - č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 20.08.2014, základ dane 2 460 eur, DPH 492 eur, spolu 2 952 eur, - č. XXXXXXXXXX, (int. č. XXXXX), dátum dodania 25.08.2014, základ dane 2 230 eur, DPH 446 eur, spolu 2 676 eur. Správca dane na základe vykonaného dokazovania, ako aj zhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane deklarované faktúrami od spoločnosti O., A..P..U.., ktoré sú uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 a § 71 zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dodávateľ O., A..P..U.. nedodal tovar v zdaňovacom období august 2014 v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a nevznikla mu daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona. Žalobca v podanej žalobe uviedol zistenia a závery správcu dane, námietky, ktoré boli uvedené v odvolaní a tie skutočnosti z rozhodnutia žalovaného, ktoré majú podľa názoru žalobcu, rozhodujúci a zásadný význam pre posúdenie zákonnosti tohto rozhodnutia. Prvým žalovaným bodom je to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, resp. zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov. Žalobca ďalej namieta, že v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného boli porušené základné princípy uvedené v § 3 Daňového poriadku a to zásada zákonnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada oficiality. Tieto pochybenia žalobca opiera o tú skutočnosť, že žalovaný dôkazné bremeno v celom rozsahu preniesol na daňový subjekt, ktorý objektívne nemohol zabezpečiť dôkazy, ktoré existujú na strane dodávateľského subjektu. Ďalším žalobným bodom, s ktorým sa žalovaný nevysporiadal a neprijal žiadne argumenty uvedené v odvolaní je to, že žalobca poukázal na rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf 1/2011, ktorý vo svojom odôvodnení cituje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 5 Asf 131/2004, ktorý deklaruje „že žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal zabezpečovať nadštandardne dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená.“ Žalobca v závere žaloby navrhol, aby súd zrušil predmetné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Stanovisko žalovaného k žalobným dôvodom žalobcu : Žalovaný postupoval v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, o čom svedčí odôvodnenie jeho rozhodnutia, kde sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Námietky v odvolaní sú v podstate tie isté, ako v podanej žalobe. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu uvádza, že žalobca v podanej žalobe znovu, ako v celom svojom odvolaní deklaruje svoj postoj nesúhlasu k záverom správcu dane, definuje, komentuje postup správcu dane, avšak nijakým konkrétnym spôsobom ho nespochybňuje a nepreukazuje žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery správcu dane nie sú správne. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že predložil faktúry od spoločnosti O., A..P..U.., že došlo k dodaniu tovaru, k jeho zaplateniu a k jeho odpredaniu tretiemu subjektu a teda žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. K uvedeným tvrdeniam žalovaný uvádza, že nedostatok preukázateľnosti dodania tovaru nemôže byť odstránený tvrdením daňového subjektu a jeho dodávateľa, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný a bol prevzatý, najmä ak výpovede konateľov spoločností sú všeobecné, nekonkrétne a rozporuplné a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, okrem preložených listinných dokladov, ktorých dôveryhodnosť správca dane spochybnil. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nebral v úvahu výpoveď bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.., p. Š. E.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal jeho vyjadreniami (Zápisnica č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.04.2015) a konštatoval, že p. Š. E. síce potvrdil, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami sa uskutočnili, avšak okrem „holého“ tvrdenia nevedel dodanie tovarov preukázať žiadnym iným spôsobom. Nevedel predložiť účtovné a daňové doklady, pretože ich odovzdal p. C.. V protokole o odovzdaní sa však neuvádzajú žiadne konkrétne čísla dokladov, doklady a písomnosti sú uvedené len všeobecne. Uviedol, že faktúry vystavoval doma, účtovníctvo viedol on osobne, ale nevedel predložiť ani údaje z počítača, na ktorom účtoval, pretože podľa jeho vyjadrenia „krachol a skončil v kontajneri“. Jeho tvrdenie, že motorové vozidlo, ktoré malo prepravovať tovar, malo byť vyradené z prevádzky („pokazilo sa, už nie je“) je v rozpore so zisteniami správcu dane, ktoré získal z
údajov poskytnutých Okresným dopravným inšpektorátom v Spišskej Novej Vsi (Výzva č. XXXXXXXX/ XXXX, Oznámenie č. XXXXXXX/XXXX) a to, že vlastníkom uvedeného motorového vozidla, je p. J. T., ktorý bol správcom dane opakovane predvolaný ako svedok (Predvolania č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2015 a č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2015). Predvolania prevzal, ale na pojednávania sa nedostavil. P. Š. E. do zápisnice uviedol, že deklarovaným dodávateľom spoločnosti O., A..P..U.. mala byť spoločnosť N. C. A..P..U.., avšak podľa zistení správcu dane spoločnosť s uvedeným názvom nikdy neexistovala a spoločnosti s podobným názvom sú nekontaktné. Žalovaný preto vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vypovedacia schopnosť odpovedí p. Š. E. na otázky položené správcom dane bola minimálna a v jeho výpovedi bolo veľa nejasností, nezrovnalostí a rozporov. P. Š. E. neuviedol žiadne podrobnosti a okolnosti, za ktorých malo dôjsť k zdaniteľnému obchodu a jeho vyjadrenia boli formálne a nepreveriteľné. Tvrdenia p. Š. E. sa nedajú overiť v účtovníctve daňového subjektu O., A..P..U.. a samotné vyjadrenie konateľa údajného dodávateľa nie je preukázaním skutočného dodania tovaru. V rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. decembra 2011 č. 8Sžf/51/2010 bolo zdôraznené, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady, že do úvahy sa berie vždy skutočný obsah právneho úkonu, opodstatnené. K tvrdeniu žalobcu, že došlo k odpredaniu tovaru a jeho zaplateniu, žalovaný uvádza, že s uvedeným tvrdením sa žalovaný rovnako vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pri miestnych zisťovaniach u deklarovaných priamych odberateľov - fyzická osoba M.Á. O. a právnická osoba M..O..L.. E. A..P..U.., (uvedená fyzická osoba je jediným spoločníkom a konateľom právnickej osoby) bolo zistené, že boli dodržané len formálne podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t.j. odberatelia prijali faktúry vystavené daňovým subjektom a majú ich v účtovníctve a záznamoch DPH. Nepreukázalo sa však skutočné dodanie : odberatelia nevlastnili, ani si neprenajímali skladové priestory, na svoju podnikateľskú činnosť im slúžila jedna kancelária, neviedla sa skladová evidencia, neviedli sa záznamy o prevádzke vozidiel, takže nebola preukázaná preprava. Napriek tomu, že tovar daňový subjekt fakturoval ďalej, nebolo ničím preukázané, že ide práve o ten istý tovar, ktorý daňovému subjektu mala dodať spoločnosť O., A..P..U.., z nákupu ktorého si uplatňuje odpočítanie dane. Žalovaný preto konštatoval, že správca dane nespochybnil len dodávateľa, ale na základe získaných dôkazov spochybnil samotné dodanie a existenciu fakturovaného tovaru. Napriek tomu, že tovar daňový subjekt fakturoval ďalej, nebolo ničím preukázané, že ide práve o ten istý tovar, ktorý daňovému subjektu mala dodať spoločnosť O., A..P..U.., z nákupu ktorého si uplatňuje odpočítanie dane. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vykonal dôsledné šetrenie a rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť O., A..P..U.. nedodala fakturované tovary a žalobca nepreukázal opak. Samotná realizácia zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a jeho obchodným partnerom O., A..P..U.. nebola preukázaná. Ani daňový subjekt ani jeho dodávateľ nepredložili správcovi dane taký dôkaz, ktorým by nielen potvrdili, ale aj dokázali a preukázali, že fakturácia zo strany dodávateľskej spoločnosti nebola formálna, aj napriek predloženým dokladom, ktorých vierohodnosť bola správcom dane spochybnená. Daňový subjekt ako dôkaz predložil čestné prehlásenie bývalého konateľa spoločnosti O., A..P..U.., faktúry a doklady vyhotovené v elektronickej registračnej pokladnici tejto spoločnosti a fotodokumentáciu neidentifikovateľného tovaru, avšak tieto boli predkladané výlučne jednostranne daňovým subjektom, na ktorého strane je prioritne záujem na akceptovaní uplatneného odpočítania správcom dane. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane sa predloženými listinnými materiálmi zaoberal a posudzoval ich v kontexte so zisteniami zo svedeckých výpovedí, ústnych pojednávaní, miestnych zisťovaní a informačných systémov finančnej správy, ktoré spochybňujú daňovým subjektom uplatnený nárok. Predložené listinné dôkazy nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane týkajúce sa ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Žalobca v podstate ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch, pretože iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predloženým dokladom absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov neboli žalobcom odstránené. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. 4Sžf/20/2011 uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať
všetky tvrdené skutočnosti, správca dane tieto dôkazy posúdi a vyhodnotí. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak platiteľ neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. Žalovaný uvádza, že v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, ako aj postup daňového subjektu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný dôkazné bremeno v celom rozsahu preniesol na daňový subjekt, ktorý objektívne nemohol zabezpečiť dôkazy, ktoré existujú na strane dodávateľského subjektu žalovaný uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nepožadoval od daňového subjektu žiadne úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Žalobca síce nebol povinný skúmať, kým bol konkrétny tovar dodaný, ale takýmto postojom sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľný obchod. V tejto súvislosti sa žalobca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Sžf 1/2011, ktorý deklaruje, „že žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal zabezpečovať nadštandardne dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená.“ Žalobcom predložené doklady majú povahu listinných dôkazov a samé o sebe nepreukazujú fakturované zdaniteľné obchody. Platiteľ musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne prišlo k fakturovaným obchodom. Každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane. Správca dane vykonal dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ - odberateľ a vzhľadom na vyjadrenia žalobcu a jeho dodávateľa, bol správca dane v záujme úplného zistenia skutkového stavu oprávnený preverovať i ďalšie skutočnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. To ale neznamená, že žalobca sa mohol zbaviť dôkazného bremena vo veci preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca služby v skutočnosti nadobudol, alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetné práce boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Správca dane nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľskej spoločnosti O., A..P..U.. na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami skutočne realizovala spoločnosť O., A..P..U.., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane, t.j. v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada. Subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy je v prvom rade žalobca, ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku, tvrdí. Ak žalobca nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, t.j. že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. Zistené skutočnosti zhrnuté v rámci vyhodnotenia dôkazov ako rozpory v tvrdeniach zúčastnených osôb, nevierohodnosť predložených dokladov, nepredloženie účtovníctva priameho dodávateľa, to všetko viedlo správcu dane k prijatiu záveru, že obchod nebol uskutočnený tak, ako to žalobca deklaruje predloženými faktúrami a účtovnými dokladmi. Žalovaný pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle ustanovení Daňového poriadku a podrobne sa zaoberal všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu
faktu, teda že tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, skutočne existoval a že ho skutočne dodala spoločnosť, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predložené doklady majú materiálny podklad. Žalovaný zo spisového materiálu správcu dane zistil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmet fakturácie od spoločnosti O., A..P..U.. existoval, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle zásady objektívnej pravdy, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvedené v daňovom priznaní, je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011), ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto námietky sú neopodstatnené.“ Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
4. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.10.2016, sa žalobca nevyjadril.
5. Súd v konaní o správnej žalobe žalobcu podľa ustanovení § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vypočutí žalobcu na pojednávaní, konajúc v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe a po oboznámení sa s administratívnymi spismi prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol: „Trvám na všetkých týchto žalobných dôvodoch, ktoré sú uvedené v žalobe, a chcem opätovne poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu, resp. žalovaného je formalistické, ale je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy. Celé daňové konanie jasne preukázalo, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu tak hmotno-právnych, ako aj procesno-právnych predpisov, ktoré upravujú daň z pridanej hodnoty, resp. daňové konanie. Zvýrazňujem tú skutočnosť, že k porušeniu daňových predpisov došlo na strane dodávateľa tovaru spoločnosti O., A..P..U.., ktorý neodviedol daň a ktorý účelovo bol zrušený, resp. jeho práva a záväzky prešli na iné subjekty, v konkrétnom prípade na spoločnosť N. A..P..U.., ktorá taktiež bola vymazaná z Obchodného registra a jej práva a záväzky prešli na spoločnosť P. A..P..U.. Môžem ešte doplniť, v podstate celý už tento inštitút zrušenia spoločností za splynutia spoločností má za jediný cieľ neplatiť dane, čo v konkrétnom prípade bolo naplnené. Vychádzajúc z týchto skutočností a s prihliadnutím na ustálenú judikatúru, žalobca v žiadnom prípade nezodpovedá za skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť, resp. nemohol ovplyvniť zlúčenie spoločností spoločnosti O., A..P..U.. s tretím subjektom a jej následný výmaz. Ďalej poukazujem na to, že správca dane v protokole z daňovej kontroly a v následných rozhodnutiach nevyvrátil skutočnosť, že tovar, ktorý bol žalobcovi dodaný spoločnosťou O., A..P..U.., bol následne odpredaný v súlade s predpismi upravujúcimi daň z pridanej hodnoty na tretie subjekty, v konkrétnom prípade pre spoločnosť M..O..L.. E. A..P..U.., resp. pre ďalšieho odberateľa M. K.. Je v rozpore so správnou logikou, že žalobca je postihovaný za stav, ktorý nezavinil. Tento tovar fyzicky prevzal a následne odpredal tretím subjektom s tým, že tak ako som v predchádzajúcom povedal, tieto skutočnosti, že tovar fyzicky existoval, neboli správcom dane vyvrátené. Z toho vyplýva jednoznačný
záver, že rozhodnutie žalovaného, ktorým sa mu ukladá uhradiť sumu 3.300,- eur, je nezákonné. Preto navrhujem, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a priznal náhradu trov.“
7. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa ust. § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom, ako vlastník. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, boli porušené základné princípy uvedené v § 3 Daňového poriadku, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí, resp. v konaní, ktoré mu predchádzalo, hrubo porušil zásadu zákonnosti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu oficiality, a že správny orgán dôkazné bremeno v celom rozsahu preniesol na daňový subjekt, ktorý objektívne nemohol zabezpečiť dôkazy, ktoré existujú na strane dodávateľského subjektu, v tom čase spoločnosti O., A..P..U.., súd uvádza, že vo všeobecnosti platí vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení Daňového poriadku, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva a tiež vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca
dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu
- žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní z uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
9. K námietke žalobcu spočívajúcej v jeho tvrdení, že zistenie skutkového stavu veci, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, súd uvádza, že faktograficky aj obsahovo odôvodnenie žalovaného rozhodnutia je v súlade s obsahom spisov žalovaného.
10. K námietke žalobcu, že žalovaný nebral do úvahy výpoveď svedka Š. E., správny súd uvádza, že žalovaný práve výpoveď konateľa spoločnosti O., A..P..U.. E. bral do úvahy, avšak jeho výpoveď je nekonkrétna a rozporuplná, tento konateľ okrem listinných dôkazov, ktoré správca dane spochybnil, tieto ničím nedoložil okrem holého tvrdenia, pričom uviedol, že jeho „počítač krachol a skončil v kontajneri“ a auto, ktoré prepravovalo tovar sa „pokazilo a už nie je“, avšak správca dane zistil, že vlastníkom
auta je J.Á. T., ktorý sa na dvojnásobné predvolanie k správcovi dane nedostavil. Tento konateľ okrem potvrdenia žalobcom tvrdených faktúr nič viac ako svoje nepravdivé a rozporuplné tvrdenia neuviedol. Preto správca dane a žalovaný nemohli jeho výpoveď považovať za vierohodnú. Preto námietka žalobcu, že žalovaný nebral do úvahy výpoveď svedka Š. E. nie je ani podľa správneho súdu dôvodná.
11. Správca dane taktiež zistil, že dodávateľom spoločnosti O., A..P..U.. mala byť spoločnosť N.-C. A..P..U.., ako to tvrdil jej bývali konateľ, ktorá ale neexistuje, a iné spoločnosti s podobným názvom sú nekontaktné. Taktiež pokiaľ ide o odberateľa M. O. a M..O..L.. E. A..P..U.., tak ide v prípade M. O. o fyzickú osobu, ktorá je súčasne jediným konateľom právnickej osoby M..O..L.. E. A..P..U..
12. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/1/2011, o ktorom žalobca tvrdil, že tento rozsudok je možno v celom rozsahu použiť na daný prípad, tak súd uvádza, že žalovaný na str. 16 napadnutého rozhodnutia sa k tejto námietke žalobcu uvedenej aj v jeho odvolaní osobitne venoval, pričom poukázal na skutočnosť, že úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či takto predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Podľa názoru správneho súdu žalobca v preskúmavanom prípade nedisponoval existenciou materiálneho plnenia a s poukazom na bod 8 tohto rozsudku a správcom dane vykonané dokazovanie na návrhy žalobcu správca dane svoje dôkazné bremeno vyčerpal. Len tvrdenie žalobcu, že daný tovar bol dodaný spoločnosťou O., A..P..U.. a že tento tovar bol prevzatý žalobcom v rozsahu, ako bol fakturovaný a predloženie faktúr nepostačuje.
13. Pretože žalobné námietky žalobcu sú v podstate zhodné s odvolacími námietkami žalobcu, aj keď v menšom rozsahu, s ktorými sa žalovaný podľa názoru správneho súdu dostatočne vysporiadal, a žalobca nič nové ani v žalobe, ani na pojednávaní správneho súdu okrem tvrdení uvedených v žalobe neuviedol, správny súd uzatvára, že žalovaný správne právne posúdil vec žalobcu, že zistenie skutkového stavu nie je v rozpore s obsahom spisov, ale naopak, je v súlade s nimi, že žalovaný nebol povinný vyvracať tvrdenia žalobcu a že v daňovom konaní sa správne orgány riadili zásadami Daňového poriadku uvedenými v ust. § 3 Daňového poriadku.
14. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
15. Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP).
16. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.