Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/20/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v exekučnej veci oprávnenej: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnej: S. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. XXX/XX, o vymoženie 1.840,29 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-23 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-28 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-23 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-28 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-23, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, vedený pod sp. zn. PV-B/0112/0001 zo dňa 27. 12. 2013 vydaný na základe porušenia Zmluvy o úvere č. 2379011507 zo dňa 11. 10. 2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávnenej (Poštovou bankou, a. s., Prievozská 2/B, Bratislava) ako veriteľkou a povinnou ako dlžníčkou. Vzťah medzi oprávnenou a povinnou posúdil ako spotrebiteľský, aplikujúc naň ust. § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“), § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ako aj ustanovenia Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Preskúmal uvedenú Zmluvu o úvere, obchodné podmienky pre úver, ako aj príslušné všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj ako VOP). Zistil, že v článku 11 v bode 11.2 obchodných podmienok pre úver je uvedené: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa. vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov..." V časti II bod 10.2. VOP "Riešenie sporov" je ďalej uvedené: "Banka v súlade s § 93b zákona o bankách ponúka Klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, v nasledujúcom znení: Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo Zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí

Banke písomne oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má sa za to, že ju prijal." Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, pretože takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, že jej znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľky. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, pretože v zmluve o úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Dodal, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň zvýraznil, že nešlo ani o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinná, teda spotrebiteľka, bola zvlášť upozornená, ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané, ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa jeho názoru, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Na základe uvedeného argumentoval, že povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo považoval za rozporné s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Potom takto vydaný rozsudok považoval za nevykonateľný a nespôsobilý byť ani exekučným titulom. Z uvedených dôvodov zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ OSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že prvoinštančný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd bol podľa neho oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznila, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvého inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Okrem iného poukázala aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedla, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Mala za to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietala, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Nesúhlasila preto s tým, že súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, opomenúc tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Tiež uviedla, že súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tej istej inštancie alebo samotný exekučný súd. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ mal za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretačný. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania. Záverom uviedla, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinnú v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentovala dôvodmi uvedenými v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrela,

že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Napadnutým uznesením zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-28 súd prvej inštancie uložil oprávnenej povinnosť v lehote 3 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o súdnych poplatkoch).

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-28 podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená domáhajúc sa jeho zrušenia. Namietala, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, bola jej ním odňatá možnosť konať pred súdom a dôvody pre ktoré bolo vydané, zanikli. Mala za to, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle ustanovenia položky 20a ods. 1 Sadzobníka je vyhotovenie rovnopisu za predpokladu, že toto podanie bolo podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP-om). Z vyššie uvedeného vyplývalo, že doručenie ani prijatie podania podpísaného ZEP-om poplatkovým úkonom nie je. Keďže v predmetnom konaní oprávnená výslovne nenavrhla súdu, aby vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadala vyhotoviť rovnopis, bolo možné konštatovať, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentoval. Súd teda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Ak teda súd vyrubil súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka konania, dal do pozornosti, že v ZoSP absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie rovnopisu, a rovnako tak, že zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. Uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky 20a Sadzobníka bolo teda neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Keďže účastník konania, ktorý urobil podanie podpísané ZEP-om, návrh na vykonanie poplatkového úkonu pod položkou 20a Sadzobníka nepodal, nemalo uloženie poplatkovej povinnosti za tento úkon oporu v zákone, pretože ho ZoSP za poplatníka v takom prípade neurčil. Okrem toho mala za to, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo tiež v rozpore so zákonom z dôvodu nedostatku návrhu a nedostatku v ustanovení osoby poplatníka a zároveň nemohlo vzniknúť skôr, ako bolo rozhodnuté o veci samej. Následne dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 7/11.

5. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

6. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienila vyhovieť, nakoľko sa stotožnila so skutkovým a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené v napadnutom uznesení.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 , a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolania oprávnenej nie sú dôvodné. Preto obe napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom zo dňa 15. 03. 2015 požiadala súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.840,29 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označila Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. PV-B/0112/0001 zo dňa 27. 12. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 03. 2014 a vykonateľnosť 04. 04. 2014. Dňa 28. 04. 2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul, Zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre úver verzia 1/2007. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnená doložila Všeobecné obchodné podmienky. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

14. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

15. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

16. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

18. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 19. Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

20. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko správne zistil skutkový stav a správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd v závere uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky pre úver a VOP. Znenie samotnej zmluvy, ako aj znenie obchodných podmienok a VOP povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy.

22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku zakotvenú v bode 11.2 Obchodných podmienok, ako aj v bode 10.2 VOP, v zneniach citovanom vyššie, ako nekalú podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Zo smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Možno povedať, že dojednané rozhodcovské doložky spôsobujú hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľku, pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda na dodávateľke, a tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu, ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber dodávateľa zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne.

23. Vzhľadom na všetky tieto dôvody bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávnenú povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

25. Predmetom tohto odvolacieho konania je i uznesenie Okresného súd Komárno zo dňa 12. novembra 2015 č. k. 12Er/672/2015-28, ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenej povinnosť v lehote 3 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 3 eur podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

26. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania, teda v znení účinnom od 31. 12. 2015 (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

27. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom konaní.

29. Podľa položky 20a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je sadzba súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitého zákona stanovená za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

30. V preskúmavanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12Er/672/2015 oprávnená predložila súdu prvej inštancie dňa 26. 06. 2015 podanie s prílohou v počte 12 strán elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a súd prvej inštancie vyhotovil rovnopis tohto podania.

31. Oprávnenej bola v predmetnej veci uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, že dňa 26. 06. 2015 bolo súdu doručené jej podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, prílohou ktorého boli Všeobecné obchodné podmienky v rozsahu 12 strán. Súd prvej inštancie musel vyhotoviť rovnopis tohto podania v rozsahu 12 strán, teda vytlačiť dokument prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby, za ktorý oprávnenej následne vznikla poplatková povinnosť zo zákona, a to dňom doručenia takéhoto podania spolu s prílohami súdu v elektronickej podobe. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 3 eur. Aj keď oprávnená takýto návrh na vyhotovenie rovnopisu podania, resp. jeho príloh (teda na vykonanie spoplatneného úkonu súdu), ktoré vytvoria súdny spis nepodala, je zrejmé, že bez jeho vyhotovenia by toto elektronické podanie oprávnenej stratilo svoj význam, pretože by sa nemohlo stať súčasťou súdneho spisu. Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom overuje

platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho neporušenosť integrity a následne priradí dokumentu čas jeho prijatia.

32. K námietke oprávnenej uvedenej v odvolaní, že napadnuté uznesenie je neodôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné, odvolací súd len dodáva, že i keď súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03). Podstatou súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv a nie prepiaty formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie vo svetle týchto záverov, odvolací súd považuje tvrdenie oprávneného o jeho nepreskúmateľnosti za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 169 ods. 1 OSP a to označenie súdu, ktorý ho vydal, účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ako i deň a miesto vydania uznesenia. Z jeho odôvodnenia tiež nad akúkoľvek pochybnosť plynie, že súdny poplatok bol oprávnenej vyrubený za podanie uskutočnené dňa 26. 06. 2015 elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, v akej výške a podľa akého ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch (položka 20a sadzobníka).

33. K argumentácii oprávnenej odvolávajúcej sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. 06. 2011 sp. zn. 6MCdo 7/2011 a jeho právnej vety odvolací súd dáva do pozornosti predposledný odsek predmetného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že poplatkovú povinnosť je potrebné posudzovať výlučne podľa Zákona o súdnych poplatkoch, a teda ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý bol vykonaný súdom v konaní ako nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami zo zaručeným elektronickým podpisom. Keďže v danej veci bolo podané podanie oprávnenej elektronickými prostriedkami zo zaručeným elektronickým podpisom, oprávnená oslobodená od súdneho poplatku nebola a súd prvej inštancie bol povinný prijatý dokument vytlačiť do listinnej podoby, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď oprávnenej za vyhotovenie listinnej podoby jej podania vyrubil súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, teda jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

34. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku napadnutých uznesení vecne správne, teda, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a uznesením vyrubil oprávnenej súdny poplatok za podanie uskutočnené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a preto odvolací súd obe napadnuté rozhodnutia ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .