Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/463/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne: T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/XX, B., zastúpená BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25 proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3179/3, IČO: 44 138 369, zastúpený LawService, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. mája 2016 č. k. 14C/531/2015-40 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 109 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. OSP a uviedol, že žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to na podklade tých skutkových okolností, že zmluva na základe ktorej prišlo k prevodu nehnuteľnosti na žalovaného je absolútne neplatná podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Žalovaný podaním zo dňa 30. 10. 2015 žiadal, aby súd konanie vedené na tunajšom súde prerušil v zmysle § 109 ods. 2 písmeno c) OSP až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného PREZÍDIOM POLICAJNÉHO ZBORU, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015. Ide o konanie, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná a bola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo správanie v obchodnom styku - v uvedenom konaní ide o správanie žalobkyne, teda jej rozhodnutie predať nehnuteľnosti žalovanému. Súd po preskúmaní návrhu na prerušenie konania konštatoval, že v ustanovení § 109 ods. 2 OSP sú uvedené prípady, v ktorých je súdu daná možnosť prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, t. j. súd môže, nemusí, po preskúmaní opodstatnenosti dôvodov konanie prerušiť. Na základe uvedeného mal súd za to, že nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie súd posúdiť aj sám a nie je vyslovene závislé od skončenia trestného konania. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené konanie žalovaného malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Práve uvedené trestné konanie vo veci zneužitia informácie v obchodnom styku môže vyriešiť základnú otázku žalobkyne, nakoľko navýšenie predajnej ceny je výlučne viazané na ohlásenie strategickej investície. Pokiaľ súd udáva, že nie je dôvod na prerušenie konania z dôvodu, že súd si vie aj sám posúdiť vybrané otázky, mal by sa v predmetnej veci

dostatočne podrobne zaoberať a dôvodiť v odôvodnení rozhodnutia, čo vôbec neurobil. V nadväznosti na dikciu § 135 ods. 2 OSP in fine vyplýva, že v prípadoch, ak o takých otázkach vydá príslušný orgán rozhodnutie, súd z neho bude vychádzať. Ak by teda k rozhodnutiu o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať existenciu dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1. Preto v takomto prípade je zrejme procesne ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu a konanie prerušiť. V závere uviedol, že súd nezohľadnil tú skutočnosť, že k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. 2965, k. ú. B. už je ako vlastník zapísaná tretia osoba, a to spoločnosť MH Invest, s. r. o , ktorá kúpnou zmluvou z 26. 04. 2016 nadobudla nehnuteľnosť od žalobkyne.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, ako pozemky parcela reg. „C“ č. 2965 - orná pôda o výmere 684 m2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že bola zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. V júli 2015 ju v jej dome z vlastnej iniciatívy navštívila zástupkyňa žalovaného ohľadne výkupu jej pozemku. Následne zástupkyňa žalovaného prišla spolu s notárom, pričom jej bola predložená kompletne vypracovaná kúpna zmluva, vopred podpísaná konateľom žalovaného. O chystanej investícii nemala vedomosť, keďže žije v malej obci a nemá internetové pripojenie. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5186/15 bol povolený vklad do katastra nehnuteľností, ktorým bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako nový vlastník žalovaný. Po povolení vkladu do katastra sa dozvedela, že spoločnosť MH INVEST s. r. o. začala vykupovať viaceré pozemky, vrátane pozemkov za účelom výstavby strategického parku. Kúpna cena dohodnutá spoločnosťou MH INVEST s. r. o. bola vo výške cca 15 eur/m2. Dňa 21. 08. 2015 z opatrnosti odstúpila od zmluvy, aj keď považuje celú zmluvu za neplatnú. Kúpna cena ponúknutá MH INVEST s. r. o. za pozemok predstavovala 10.335,24 eura, pričom kúpna cena podľa kúpnej zmluvy so žalovaným bola iba vo výške 300 eur. Žalovaný tak zneužil jej neskúsenosť a dôverčivosť za účelom získania neoprávneného finančného prospechu. Poukázala na to, že v zmysle platnej právnej úpravy sú úžernícke zmluvy absolútne neplatné, pričom o úžernícku zmluvu podľa Občianskeho zákonníka ide v prípade, keď konajúci z okolností veci vedel alebo musel vedieť, že druhá strana je postihnutá uvedenými okolnosťami a túto okolnosť využil. Z uvedených dôvodov s poukazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka považovala zmluvu, ktorú uzavrela so žalovaným, za neplatnú. Dňa 30. 10. 2015 podal žalovaný na súde návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP až do právoplatného skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP účinného do 30. 06. 2016 súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

6. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30. 06. 2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 162 ods. 1 súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

9. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o návrhu žalovaného na prerušenie konania rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Dôvodil tým, že nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie súd posúdiť aj sám. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené konanie žalovaného malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak.

13. Z návrhu žalovaného na prerušenie konania vyplýva, že žalovaný žiadal o prerušenie konania na základe § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a to z dôvodu, že konanie, do ktorého skončenia navrhuje konanie prerušiť, je konaním, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná a nebola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo správanie žalovaného v obchodnom styku.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, je vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje a len dodáva, že podľa ustanovenia § 164 (pôvodne ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP) nebol súd povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť, pretože toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

15. Ustanovenie § 164 sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000 z 20. septembra 2000).

16. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 súdom je odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu, čo nebol daný prípad, nakoľko predmetom konania pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-

ZA-2015 (čo súd zistil z uznesenia Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ, Nitra zo dňa 22. 09. 2015) je trestné stíhanie za zločin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona preto, že v presne neustálenom čase roku 2015 sa doposiaľ nestotožnenému pracovníkovi Ministerstva hospodárstva SR podarilo v rámci svojej pracovnej činnosti získať neverejnú informáciu o tom, že štát plánuje v kat. úz. obcí C., B. a K. skupovať od pôvodných vlastníkov poľnohospodársku pôdu za účelom výstavby priemyselného parku na výrobu vozidiel zn. Jaguar v cenových reláciách 15,11 - 17,20 eur/ m2, ktorú následne zo zištných dôvodov postúpil zástupcom spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. so sídlom na Žehrianskej 3179/3 v Bratislave, ktorí na základe takto získanej informácie v mesiacoch apríl až júl 2015 s cieľom obohatiť sa týmto spôsobom, že uvedenú informáciu zataja a deklarujúc, že skupované pozemky nie sú určené na stavebné účely, ponúknu záujemcom o odpredaj pozemkov rádovo nižšiu cenu, pričom následne po nadobudnutí vlastníckeho práva takto získanú pôdu odpredajú štátu za ceny v rozmedzí 15,11 - 17,20 eur/m2, zakúpili na základe podpísaných kúpnych zmlúv od viac ako 100 majiteľov pozemky nachádzajúce sa v uvedených kat. územiach o celkovej rozlohe viac ako 208 000 m2 za sumu 0,70 eur/m2, resp. zamenili na základe podpísaných zámenných zmlúv za iné, menej bonitné pozemky o celkovej rozlohe viac ako 44 000 m2, pričom zatajením uvedenej informácie pri podpisovaní zmlúv pred predávajúcimi a zamieňajúcimi ovplyvnili ich rozhodovanie vo svoj prospech a svojim konaním im pôsobili škodu vo výške asi 4 milióny eur. Výsledok trestného konania za zločin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona nie je takým konaním, ktorého výsledok by mohol ovplyvniť výsledok tohto konania do takej miery, že by sa súd v tomto konaní mohol pri predbežnom posudzovaní otázok dostať do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. K dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie stručne, ale v dostatočnom rozsahu odôvodnil, keď uviedol pre posúdenie veci všetky podstatné skutočnosti. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal to, že pre rozhodnutie súdu má v tomto prípade význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného orgánu, a to v trestnom konaní, k tomu odvolací súd dodáva, že v ustanovení § 162 ods. 1 písm. a) (pôvodne ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP) je upravená povinnosť prerušenia konania z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený vyriešiť sám. Ustanovenie § 193 ukladá súdu povinnosť rešpektovať určité skutočnosti ako prejudiciálne, predbežné, bez možnosti alternatívneho posúdenia predmetnej otázky zo strany procesného súdu. Inak povedané, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal a rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Iné otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám, za predpokladu, že o nich nebolo vydané rozhodnutie príslušným orgánom. Návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a) (§ 109 ods. 1 písm. b) OSP) však žalovaným nebol podaný a súd pre prerušenie podľa tohto ustanovenia ani nezistil dôvody.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .