Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-61-2016.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/61/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. V., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, F. K. a V. V., nar. X.X.XXXX, Y. X, C., o návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
1. Matka podala dňa 28.6.2016 návrh na udelenie súhlasu podať žiadosť na zmenu priezviska maloletého dieťaťa z "V." na "V. H.". Svoj návrh odôvodnila tým, že uzatvorila manželstvo XX.XX.XXXX s Q. H., s ktorým má maloletý dobrý vzťah. Oslovuje maloletého „synček môj“ a maloletý oslovuje manžela matky „tato, tatko“. Sám maloletý sa predstavuje ako V. V. H.. Sám hovorí, že sa chce volať H.. Veľa sa rozprávali o priezviskách a maloletý sa chce volať tak, ako matka s manželom. So zmenou priezviska súhlasí aj jej manžel.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, psychologickým vyšetrením účastníkov, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
3. Otcovstvo k maloletému otec uznal na matrike. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20P/174/2010-31 zo dňa 24.1.2011 bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné 120,- € a upravený styk na 2 hodiny týždenne bez prítomnosti matky. Rozsudkom č.k. 11P/46/2014-21 zo dňa 12.3.2015 súd schválil rodičovskú dohodu a upravil styk otca s maloletým 1x za dva týždne na 2 hodiny počas prvých dvoch mesiacov za prítomnosti matky. Otec sa začal stretávať so synom po troch rokoch až po druhom rozhodnutí súdu. Maloletý sa sám spýtal, či by súhlasil otec so zmenou jeho priezviska, po jeho nesúhlase ho kontaktovala 3.1.2016 písomne matka, pričom otec navrhol osvojenie nie zmenu priezviska. Manžel matky s osvojením súhlasil a takto sa vyjadril na úrade práce 11.1.2016. Následne 22.6.2016 súhlas so zmenou priezviska otec podmienil znížením výživného na polovicu, s čím matka nesúhlasila a podala návrh na súd.
4. Maloletý sa s otcom stretával aj nad rámec úpravy styku súdom, od začiatku roka u otca 2x prespal, naposledy sa stretli 3.6.2016-5.6.2016. Po podaní návrhu na súd sa maloletý odmieta stretnúť s otcom, pričom mu matka odovzdá telefón, aby sa sám dohodol s otcom. Odvtedy sa stretli len 10.9.2016 počas C. Q. a potom u psychológa počas pohovoru.
5. Maloletý na úrade práce pri pohovore 11.1.2016, júni a v novembri 2016 zhodne vyjadroval prianie, že sa chce volať V. H.. Z psychologickej správy zo dňa 7.9.2016 a tiež zo dňa 23.11.2016 súd zistil, že maloletý nesúhlas otca so zmenou mena môže považovať za všeobecne odmietavý postoj otca voči
nemu. Obnovenie stretávania s otcom podmienil súhlasom otca so zmenou priezviska. Ďalej uviedol, že ak by aj súd zmenil jeho priezvisko, otec by s tým nesúhlasil a jeho odmietavý postoj k nemu by sa nezmenil. Za podstatné psychológ považoval vytváranie vzťahu otca so synom, ktoré je pre odmietavý postoj otca k zmene priezviska prerušené. Zmena priezviska nie je dostatočne vyjasnená medzi otcom a synom a preto je zdrojom vzťahového napätia medzi nimi. Predstavuje riziko a môže negatívne poznačiť ďalšie vytváranie vzťahu otca so synom a zvýrazniť odstup medzi nimi. Pri pohovore maloletý po vypočutí stanoviska otca uviedol, že bude spokojný so súčasným priezviskom, avšak po odchode otca apeloval na matku, aby návrh nestiahla, pretože sa chce volať V. H.. Napriek ustálenému záujmu maloletého o zmenu priezviska je nejednoznačné, či zmena priezviska bude v záujme maloletého. Rodičia okrem zmeny priezviska počas konzultácií diskutovali aj o úprave styku, o výchove a správaní sa maloletého. Pričom sa otec kriticky vyjadroval o schopnostiach syna.
6. Matka uviedla, že počas jej tehotenstva riešili s maloletým otázku mena nového dieťaťa a od toho času hovorili o zmene priezviska maloletého. Najskôr sa na zmenu priezviska spýtal otca syn a keď nesúhlasil spýtala sa ona. Nesúhlasom otca bol syn sklamaný. Chodil k otcovi ešte do pol roka a potom sa sám rozhodol, že k otcovi chodiť nebude. Manžela a aj otca volá tatino a pridáva k tomu ich meno, aby ich rozlíšil. Maloletý je detský, hravý, nevyzretý. Po odporučení psychológa má odloženú školskú dochádzku.
7. Otec uviedol, že so zmenou mena nesúhlasí, pretože je to jeho syn a chce, aby sa volal po ňom. Uviedol, že jeho vzťah so synom sa nezhorší, ak do neho nebude zasahovať jeho matka. Vyjadril domnienku, že prianie zmeniť priezvisko nie je z hlavy maloletého.
8. Kolízna opatrovníčka uviedla, že doporučuje, aby súd rozhodol v zmysle predloženej správy psychológa.
9. Podľa § 40 ods. 1,2 Zákona o rodine, deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. (ods. 1) Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa. (ods. 2)
10. Podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
11. Podľa čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa publikovaný v Zbierke zákonov ako Oznámenie č. 104/1991 Zb., záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
12. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa ustanovenia § 6 ods. 7 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.
14. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
15. Podľa ustanovenia § 8 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2,
alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu
16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, je zverený do osobnej starostlivosti matky, otec je súdom zaviazaný prispievať na jeho výživu 120,00 € mesačne a otec má súdom upravený styk s maloletým. Predmetom tohto konania bol návrh matky na udelenie súhlasu za otca maloletého na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého. Matka návrh odôvodnila tým, že po uzatvorení manželstva v N. XXXX má maloletý záujem o zmenu svojho priezviska, chce sa volať rovnako ako matka a jej manžel. Otec s návrhom nesúhlasil.
17. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, správny orgán v prvom rade po podaní žiadosti o zmenu priezviska skúma, či sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a tiež, či nie je zmena priezviska maloletého v rozpore s jeho záujmami. Najčastejšie bývajú podávané žiadosti o zmenu priezviska v prípade, ak sa matka maloletého dieťaťa rozviedla s otcom dieťaťa a znova sa vydala, pričom pri uzavieraní manželstva prijala priezvisko druhého manžela, v dôsledku čoho má matka a dieťa rozdielne priezvisko. So zmenou však musí súhlasiť druhý rodič dieťaťa, pokiaľ nenastanú prípady, kedy sa súhlas nevyžaduje. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Súd zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah vykazuje známky stability a pod. (JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., Zákon o rodine, Komentár, C.H.BECK, strana 238)
18. V danej veci dospel súd k záveru že neexistujú dôležité dôvody pre zmenu priezviska maloletého, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že otec má k maloletému citový vzťah, má záujem o styk s dieťaťom, ktorý sa realizoval aj nad rámec úpravy styku do podania návrhu na súd. Od podania návrhu sa maloletý odmieta stretávať s otcom, stretli sa len raz a to počas jarmoku. Otec má záujem stretávať sa s dieťaťom, avšak nevynucuje si styk napriek nesúhlasu dieťaťa. Otec platí výživné, i keď mal na začiatku roku nedoplatok. Matka uzatvorila manželstvo po dvojročnej známosti, v tom čase bola tehotná, o dieťa prišla. O necelé dva mesiace od uzatvorenia manželstva požiadala otca o súhlas so zmenou priezviska maloletého. V tom čase sa stretával s otcom necelý rok a manžela matky poznal dva roky. Manželstvo matky trvá zatiaľ rok. Psychológ na základe dlhodobej päťmesačnej spolupráce s rodičmi a maloletým dospel k záveru, že síce má maloletý ustálený záujem o zmenu svojho priezviska, ale táto zmena nie je jednoznačne v záujme dieťaťa, nakoľko by mohla zvýrazniť odstup medzi otcom a dieťaťom. Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali taký závažný zásah do rodičovských práv, akým je zmena priezviska dieťaťa bez súhlasu rodiča.
19. Napokon súd pri rozhodnutí zohľadnil, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že terajšie priezvisko maloletého, i keď odlišné od priezviska matky a jej manžela, spôsobuje maloletému akúkoľvek ujmu. Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.