Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27CoE-6-2016.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/6/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: H., pobočka E., proti povinnému: N., t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny 476,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/3462/2010-13 zo dňa 15. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .
V r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi G.. E. L. (náhradníkovi M.. D.. M. Z.) trovy exekúcie vo výške 44,75 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnené svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným dňa 10.12.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 476,60 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vykonanie exekúcie bolo rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX-XX dňa 23.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.08.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi M.. D.. M. Z. udelené súdom dňa 04.01.2011. Súdny exekútor podaním zo dňa 21.08.2014 navrhol zastavenie exekúcie v zmysle §57 ods.1 Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd prvej inštancie mal z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/77/2013-19 zo dňa 12.februára 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2014, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť N., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli Sro, vložke číslo 21985/R a povinný bol dňa 27.06.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. K uvedenému konštatovaniu súd dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého "Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok". Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom ich výšku posudzoval v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. v znení Vyhlášky č. 569/2008 Z.z. s účinnosťou
od 01.01.2009. Tieto trovy pozostávajú z paušálnej odmeny najmenej 33,19 Eur za úkony exekučnej činnosti a náhradu hotových výdavkov vo výške 4,10 Eur za poštovné. Nakoľko je súdny exekútor platcom DPH, k trovám si uplatnil aj 20 % DPH vo výške 7,46 Eur. Súdnemu exekútorovi tak súd prvej inštancie priznal trovy exekúcie v celej uplatnenej výške 44,75 Eur a na ich úradu zaviazal oprávneného.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s rozhodnutím o trovách konania v zmysle § 203 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Namietal dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, pričom bol názoru že správne mal súd zastaviť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože za bezprostredný dôvod zastavenia považoval skutočnosť, že povinný dňom výmazu z Obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp.zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov konania neprizná.
3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že je nepopierateľné, že právna subjektivita povinného a jeho spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania zanikla výmazom z Obchodného registra, avšak táto procesná situácia nastala práve pre nemajetnosť povinného, ktorú zistil, skonštatoval a potvrdil registrový súd v konaní o zrušení obchodnej spoločnosti povinného a nemajetnosť povinného overil a potvrdil registrový súd svojím rozhodnutím o výmaze spoločnosti povinného ex offo, pretože keby povinný mal obchodný majetok, vyhlásil by likvidáciu povinného a registrový súd by ustanovil na výkon tejto funkcie likvidátora. Súdny exekútor vykonal rozsiahle šetrenia majetkových pomerov povinného, pri ktorých bola potvrdená nemajetnosť povinného. Teda primárne nastala nemajetnosť povinného a až sekundárne nastal zánik právnej subjektivity povinného. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Mcdo 15/2011 zo dňa 09.02.2012. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či spĺňa zákonné náležitosti.
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
6. Podľa § 386 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
8. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie.
9. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
10. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený prejednať. Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravoval Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 účinného do 1. júla 2016 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
11. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným ustanoveniam CSP (§ 470 ods. 2) vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zákona č. 99/1963 Zb.
12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
14. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
15. Ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekučného konania je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdov nižšej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 452/2012 zo dňa 14. mája 2013).
16. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ako odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
17. V prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).