Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-798-2015.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/798/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Mesto Vráble, Hlavná ul. 1221, 952 16 Vráble, IČO: 00 308 641, v konaní zastúpený Mgr. Peter Miklóssy, advokát, Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanému v 1. rade: M. N., D.. XX.X.XXXX, N. U., C. X a v 2. rade: G. N., D.. XX.X.XXXX, N. U., C. X, o zaplatenie 1351,59 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 21.1.2015 pod č.k. 14Ro/648/2014-14.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.351,59 eur, poplatok z omeškania 0,5 promile denne zo sumy 1.351,99 eur od 05.06.2014 do zaplatenia v splátkach po 50 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Žalobca má nárok voči žalovanému v 1. a 2. rade na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu 1351,59 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 % zo sumy 1351,59 eur od 5.6.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom 3- izbového bytu č. 14, ktorý sa nachádza na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, P. Č.Z. XX, D. A. Z. A..Č.. XX/XX D. Z. Ž. S. S., takto zapísaný Okresným úradom Nitra pre katastrálne územie Vráble na Liste vlastníctva 2298. Žalobca ako prenajímateľ prenechal na základe nájomnej zmluvy zo dňa 8.12.2010 žalovaným ako spoločným nájomcom (manželom) na užívanie predmetný byt. Dňa 13.3.2013 bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o zrušení nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej sa nájom bytu skončil dňa 13.3.2013. Do dnešného dňa žalobcovi v súvislosti s užívaním predmetného bytu nebola žalovanými uhradená suma 1351,59 eur, ktorá suma predstavuje nedoplatok na nájomnom a na platbách za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu za obdobie do 13.3.2013 (ukončenie nájmu) podľa vyúčtovania za rok 2013. Keďže žalovaní do dnešného dňa vyššie uvedenú sumu neuhradili, hoci sa stala už splatnou, dostali sa do omeškania. Z toho dôvodu žalobca požaduje zaviazať žalobcov aj k zaplateniu príslušného poplatku z omeškania, pričom pri určení času odkedy toto príslušenstvo pohľadávky uplatňuje, vychádza žalobca zo splatnosti nedoplatku na nájomnom a platbách za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu stanovenej v článku VII. ods. 5 predmetnej nájomnej zmluvy, pričom vyúčtovanie, z ktorého vyplýva celková výška nedoplatku, žalovaní prevzali dňa 20.5.2014.
2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 21.1.2015 pod č.k. 14Ro/648/2014-14. Voči platobnému rozkazu žalovaný v 1. rade podal odpor v zákonom stanovenej lehote. V písomnom odpore uviedol, že úroky z omeškania uvedené vo výroku rozkazu považuje za neadekvátne vysoké
a neprimerané, v terajšej situácii je pre neho nemožné uhradiť takú vysokú sumu z minimálnej mzdy. Poukázal na to, že z nájomného bytu sa musel s celou rodinou vysťahovať nie vlastnou vinou a to kvôli susedom. Žalobca v tomto smere im nebol nápomocný i napriek ich žiadosti. Nesúhlasí s tým aby žalobca teraz potom čo im nepomohol, žiadal takú neadekvátnu sumu a ešte aj úroky z omeškania. Podľa neho žalobca im mal zabezpečiť bezpečné bývanie, aby sa nemuseli báť o život svojej rodiny. Oslovili žalobcu po obdržaní platobného rozkazu, z dôvodu dohody na splátkach dlhu, ale nepristúpili na ich návrh a požadujú neprimeranú mesačnú splátku, ktorá by ich zruinovala. Sú ochotní zaplatiť pohľadávku žalobcovi vo forme mesačných splátok v sume 20 eur a žiadajú o oslobodenie od poplatku z omeškania a náhrady trov konania.
3. Z písomného vyjadrenia žalobcu k podanému odporu vyplýva, že žalobca na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu nakoľko poukázal na existenciu a opodstatnenosť uplatneného právneho nároku. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje nedoplatok na nájomnom a na platbách za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu za obdobie do skončenia nájmu podľa predloženého vyúčtovania za rok 2013. Žalovaná suma nie je neadekvátna, ale presne zodpovedá zmluvne dohodnutému nájomnému a výške skutočných nákladov za služby, ktorých poskytovanie bolo spojené s užívaním bytu žalovanými. Žalobca bol ochotný sa so žalovanými dohodnúť aj na zaplatení pohľadávky v splátkach. Žalovaní sú v zmysle nájomnej zmluvy rovnako povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poplatok z omeškania, ktorý nie je neadekvátne vysoký a neprimeraný, ale je žalobcom uplatňovaný vo výške stanovenej zákonom, resp. vykonávacím vládnym nariadením.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 267 ods. 3 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy zrušil vydaný platobný rozkaz z dôvodu, že jeden zo žalovaných podal proti nemu odpor tak ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozhodnutia.
5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné), pričom prejednávaný spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom súd prihliadol i na hospodárnosť konania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2016, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
6. Žalovaní so žalobcom uzavreli dňa 8.12.2010 nájomnú zmluvu zn. 219/2415/2010/OPČ, na základe ktorej sa žalovaní ako manželia stali spoločnými nájomcami 3- izbového bytu č. 14 vedeného na mene žalobcu ako prenajímateľa v celosti a nachádzajúci sa na štvrtom poschodí vo vchode orientačné číslo 23 v obytnom dome na parc.č. XX/XX D. Z. Ž. S. S. súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX a spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu na parc. Č.. XX/XX D. sídlisku Ž. Z. Č. XXXX, P. Č. XX. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 15.12.2010 do 14.12.2013. Podľa článku VII. nájomné za užívanie predmetu nájmu ako aj výška úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu sú presne špecifikované v Evidenčnom liste pre výpočet nájomného a služieb, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Povinnosť spoločných nájomcov uhrádzať nájomné bola stanovená mesačne za príslušný kalendárny mesiac do štrnásteho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dňa 13.3.2013 medzi stranami sporu bola uzavretá Dohoda o zrušení nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej sa nájomný vzťah na predmetný byt končil ku dňu 13.3.2013, kedy zároveň spoloční nájomcovia byt odovzdajú prenajímateľovi. Žalobca dňa 5.5.2014 vykonal Rozpis vyúčtovania nákladov a zálohových platieb, spojených s užívaním nájomného bytu a s poskytovaním služieb v roku 2013, pričom bol vykázaný rozdiel k vyúčtovaniu - nedoplatok vo výške 1351,59 eur. Žalovanú pohľadávku neuhradili.
7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovení osobitný právny predpis.
9. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku rokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
12. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatí mesiac omeškania.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol nájomný vzťah, predmetom ktorého bol nájom 3-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, orientačné Č. XX na sídlisku Ž. S. S.. Nájomný vzťah zanikol dohodou ku dňu 13.3.2013. Žalovaní ako nájomníci bytu si neplnili svoje povinnosti riadne platiť nájomné a platby za plnenia poskytované s užívaním bytu. Povinnosti žalovaných vyplývali jednak zo zákonných ustanovení § 685 ods. 1 a § 696 Občianskeho zákonníka a jednak z Nájomnej zmluvy zn. 219/2415/2010/OPČ článku VI. a VII. Spoloční nájomcovia podľa nájomnej zmluvy (článok VII.) boli povinní uhradiť aj prípadný nedoplatok zistený pri vyúčtovaní záloh a skutočných nákladoch do 15 dní po tom, čo im bola výška nedoplatku prenajímateľom oznámená. Podľa vyúčtovania platieb nájomného a služieb poskytovaných spolu s užívaním bytu, vypracovaného žalobcom ako prenajímateľom zo dňa 5.5.2014 nedoplatok predstavuje 1351,59 eur, ktorá výška zodpovedá dohodnutému nájomnému a výške skutočných nákladov za služby, ktorých poskytovanie bolo spojené s užívaním bytu žalovanými. Žalovaní sa dostali so zaplatením nájomného ako aj nedoplatkov na službách do omeškania, preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a to vo výške 0,5 promile denne z dlžnej sumy od 5.6.2014, keď nedoplatok mali uhradiť do 15 dní, keď im výška bola oznámená, pričom toto oznámenie - rozpis vyúčtovania prevzali dňa 20.5.2014. Žalovaní považovali úroky z omeškania za neadekvátne vysoké a neprimerané, avšak súd poukazuje na to, že zo strany žalobcu bol poplatok z omeškania uplatňovaný vo výške stanovenej vykonávacím vládnym nariadením. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozhodnutia.
14. Podľa § 232 ods. 3 CSP určil súd dlhšiu lehotu na plnenie a to vzhľadom na majetkové pomery žalovaných. Žalovaný v 1. rade je síce v pracovnom pomere, jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 563,46 eur, avšak žalovaná v 2. rade je na materskej dovolenke s príjmom 250 eur, majú tri maloleté nezaopatrené deti. Bývajú v podnájme, kde uhrádzajú 280 eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní nie sú schopní uhradiť dlh jednorázovo alebo v takej mesačnej splátke, že by to bolo nereálne, že by to malo nepriaznivé dôsledky pre rodinu žalovaných. Z uvedených dôvodov súd povolil žalovaným splácať žalovanú pohľadávku v mesačných splátkach po 50 eur a zároveň podľa § 232 ods. 4 CSP určil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd pri povolení úhrady žalovanej pohľadávky v splátkach vychádzal okrem osobných a majetkových pomerov i z toho, že podstatou výsledku sporu je, aby bol dlh zo strany žalovaných uhradený.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí v plnom rozsahu náhrada trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí neboli úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).
v Leviciach dňa 30.11.2016