Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/940/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: H. E., bytom H. XXX/X, C., t.č. na neznámom mieste, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou: Mgr. M. T., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 2.198,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24. júna 2015 č.k. 30C/402/2013-99 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Galanta zo dňa 04.07.2013 č.k. 28Ro/1284/2013-33, výrokom II. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.208,51 eur, úroku vo výške 19,4% ročne zo sumy 2.153,74 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a výrokom III. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 640,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,11 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.3.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p., § 23a ods. 1 zákona 634/1992 Zb., § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 224 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 2, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (§ 23a ods. 1 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere v postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, ani všeobecných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa). Kogentné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa, preto neobstojí argumentácia žalobcu, že zmluva o splátkovom úvere je tzv. absolútny obchod, na ktorý vzťah je potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typický občianskoprávny vzťah. Ide o vzťah medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu (úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy). Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/2009). Súd nepopiera argumenty navrhovateľa, že úver je absolútny obchod a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Prejednávaná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy zásadne medzi podnikateľmi, keď Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, resp. postupníka jeho pohľadávky, ktorý sám zmluvu koncipoval a odsúval uplatnenie práva na súde. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27). Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.4.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva Právny predpis, ktorého súčasťou je citované ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, tzn. že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Je nepochybné, že podľa tejto úpravy je potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka ako tvrdí navrhovateľ. Argumentáciu navrhovateľa o potrebe aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka považoval súd preto za nedôvodnú a účelovú. S poukazom na to, že od 1.5.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, súd posudzoval plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaná sa zaviazala úver splácať veriteľovi v mesačných splátkach po 29,11 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.4.2007 a konečná splatnosť úveru na 20.3.2012. Z listín nevyplynulo, že by v dôsledku úkonu Slovenskej sporiteľne, a.s. prípadne dlžníka došlo k predčasnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky na žalobcu, keďže aj v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená splatnosť úveru zhodne so zmluvou na deň 20.3.2012. Jednotlivé splátky úveru sa potom premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie osobitne odo dňa nasledujúceho po zročnosti každej zo splátok, pretože od tohto dňa mohol veriteľ uplatniť právo na súde na zaplatenie jednotlivých neuhradených zročných splátok. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa ust. § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie premlčacej doby. Žalobca vzal svoj návrh v časti späť, a preto súd skúmal premlčanie len vo vzťahu ku zvyšku uplatnenej pohľadávky, ktorú má predstavovať súčet posledných 34 splátok. Nakoľko návrh bol zo strany žalobcu podaný na súd dňa 21.5.2013, súd považoval všetky splátky splatné do dňa 20.5.2010 za premlčané. Nepremlčané tak zostali len splátky splatné od dňa 20.6.2010 do konečnej splatnosti úveru dňa 20.3.2012, t. j. posledných

22 splátok v úhrnnej hodnote 640,42 eur, ktoré súd žalobcovi priznal. V ostatnom rozsahu súd návrh žalobcu ako premlčaný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 v spoj. s § 146 ods. 2 O.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.198,25 eur, úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 640,42 eur, ktorá predstavuje jeho hrubý úspech v rozsahu 29% a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 71%. Žalovaná mala teda čistý úspech v rozsahu 42% (71-29), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Súd vo veci čiastočne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej žiadne v súvislosti s týmto konaním nevznikli.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to proti štvrtému výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti nad rámec sumy 640,42 eur s príslušenstvom zamietnutý z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu sa odňala účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva najmä v nesprávnom určení a odôvodnení dĺžky trvania premlčacej doby a v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia možného preskúmania presvedčivosti a prijateľnosti. Vo svojom odvolaní odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/224/2011 zo dňa 27.11.2012, Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.02.2014 č.k. 11Co/456/2012, Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.03.2014 sp. zn. 24Co/417/2012, Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.11.2012 sp. zn. 9Co/162/2012, z 31.01.2014 sp. zn. 25Co/297/2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.01.2014 sp. zn. 14Co/142/2014, z 25.02.2014 sp. zn. 14Co/163/2013 atď., ktoré rozhodnutia boli vydané v čase po roku 2007 a všetky vychádzajú z právnej úpravy, ktorá nie je vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania voči veriteľovi prísnejšia ako je v tomto konkrétnom prípade. Ak teda množstvo súdov za nie viac prísnej právnej úpravy posúdilo nárok tak, že sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe, nemôže byť tomu inak ani v tomto prípade. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 7Cdo/201/2014 ako aj rozhodnutie ESĽP v rozsudku Beian c/a Rumunsko, kde sa konštatuje, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom práve úlohou Najvyššieho súdu je usmerňovať takéto rozdielne rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa nezaoberá a nevysporiadava s uvedenými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky. Ďalej súd neuviedol a nevysvetlil, v čom konkrétne je ich právna argumentácia poukazujúca na uvedené rozhodnutie dôvodná, vyhovujúca, resp. prečo je mylná a taktiež neuviedol a nevysvetlil súvis a odlišnosť svojho záveru a rozhodnutia s uvedenými závermi a rozhodnutiami iných súdov za obdobnej situácie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 8 Sžo 191/2010 a 2 M Cdo 7/2009. Z uvedených dôvodov je napadnutý rozsudok postihnutý vadou nepreskúmateľnosti a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia tak v časti týkajúcej sa premlčania ako aj aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009, Ústavného súdu SR v Náleze III.ÚS 119/03-30, rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 107/7. Na základe uvedeného preto odvolateľ žiada, aby odvolací súd zamietajúcu časť výroku zmenil tak, že rozhodne a zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 349,32 eur spolu so žalovaným príslušenstvom vo výške 9% ročne z jednotlivých súm tak, ako sú uvedené v žalobnom nároku, alternatívne aby v tejto zamietajúcej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zároveň si uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,94 eur spolu s DPH.

5. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

8. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

9. Predmetom konania pred súdom prevej inštancie pod sp. zn. 30C/402/2013 je návrh žalobcu, ktorým sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 2.198,25 eur, úrok vo výške 19,40% ročne zo sumy 2.153,74 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.153,74 eur od 22.12.2010 do zaplatenia.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania (nárok žalobcu bol zamietnutý čo do istiny 349,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,11 eur od 21.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 29,11 eur od 21.05.2011 do zaplatenia.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu - spol. Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 20.03.2007 so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o splátkovom úvere, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.035,65 eur a súčasne záväzok dlžníka poskytnutý úver splatiť v 60 splátkach po 29,11 eur mesačne, keď konečná splatnosť úveru bola 20.03.2012. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči odporkyni, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.398,25 eur. Po postúpení pohľadávky došlo k čiastočnej úhrade záväzku vo výške 200,- eur.

12. Základnou spornou otázkou vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa bolo, či súd prvého stupňa postupoval správne, keď otázku premlčania posúdil podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je tzv.

absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

14. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktorá sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.

15. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 . Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

16. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného úverového vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

17. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4 MCdo 17/2014.

19. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v časti istiny 349,32 eur spolu s prísl., rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok, vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

20. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .