Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/704/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, Švajčiarsko, Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, CHE-100.023.266, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: V.-G. A., nar. X. G. XXXX, bytom Q., D. XXX/XX, o 3.790,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. mája 2015 č. k. 8C/29/2015-51 takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti 2.417,49 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 22. januára 2012 do zaplatenia a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej zamietajúcej napadnutej časti vo výške 976,89 eur s 9%- ným úrokom z omeškania ročne od 22. januára 2012 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

Nariaďuje súdu prvej inštancie vykonanie opravy napadnutého rozsudku v jeho úvodnej časti v označení dátumu narodenia žalovaného.

odôvodnenie:

1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 395,67 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 395,67 eur od 22. januára 2012 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súčasne zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo 7. januára 2014 č. k. 13Ro 280/2013-22. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 101, § 103, § 121 ods. 3, § 122 ods. 1, § 517 ods. 1, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497 ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z., § 173 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil uzavretou úverovou zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobcu (Tatra banka a.s.) a žalovaným dňa 30. júna 2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 127.000 Sk, ktorý

sa zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 4.110 Sk v počte splátok 43 (prvá splátka bola splatná 21. júla 2008). Úverovú zmluvu súd prvej inštancie podrobil kontrole obligatórnych zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ so záverom, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje povinný údaj a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky). Absentovala aj ďalšia zákonná náležitosť zmluvy, a to konečná splatnosť úveru, pretože je nepostačujúce uvedenie len doby trvania zmluvy (celkový počet splátok úveru). Úverová zmluva neobsahovala ani priemernú hodnotu RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) a v zmluve uvedená RPMN bola v nesprávnej výške (súd prvej inštancie považoval za správnu výšku 21,03%). Žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.790,05 eur, predstavujúcu rozdiel poskytnutej peňažnej sumy 4.215,63 eur (127.000 Sk) a sumy 425,58 eur (uhradenej časti úveru žalovaným). Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že pri dodržaní dohodnutých splátok by žalovaný sumu 127.000 Sk splácal v dohodnutej výške 4.110 Sk od 21. júla 2008 do 21. januára 2011, formou 30 splátok vo výške 4.110 Sk a 31. splátku vo výške 3.700 Sk. Žalobcovi potom priznal sumu 395,67 eur, predstavujúcu nepremlčané splátky za mesiace november 2010 až január 2011 (2x 4.110 Sk a 1x 3.700 Sk), pri zohľadnení a zachovaní pôvodne dohodnutej výšky splátky a bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru, s prihliadnutím na dátum podania žaloby na súde prvej inštancie 26. novembra 2013. V zostávajúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 3.394,38 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol (pre premlčanie dlhu). Úroky z omeškania boli priznané žalobcovi zo sumy 395,67 eur od 22. januára 2012 vo výške 9% ročne do zaplatenia a úroky z omeškania z neúspešne uplatňovanej sumy 3.394,38 eur boli zamietnuté z rovnakého dôvodu ako príslušenstvo premlčanej pohľadávky. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 80% (úspech žalovaného kvantifikoval rozsahom 90% a úspech žalobcu v rozsahu 10%). Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu vznik trov nevyplýval, náhrada trov konania žalovanému priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v časti 976,89 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 22. januára 2012 do zaplatenia, navrhujúc jeho zmenu, vyhovením žalobe v tejto napadnutej časti. V prevyšujúcej časti 2.417,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22. januára 2012 do zaplatenia vzal žalobca žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Nesúhlasil s rozložením splatenia úverovej istiny do 31 úverových splátok, čo ovplyvnilo konečnú splatnosť úveru. Dohodnutá úverová splátka v sebe zahŕňala okrem splátky istiny aj splátku úroku z úveru a poplatku, teda každá zo 43 úverových splátok vo výške 136,43 eur pozostávala zo sumy 98,04 eur prislúchajúcej na istinu úveru, zo sumy 1,99 eur prislúchajúcej na poplatok za správu úveru a zo sumy 36,40 eur prislúchajúcej na úroky z úveru. Bezúročnosť úveru môže mať dopad len na jednotlivé časti každej zo 43 zložiek úverovej splátky, pozostávajúcich z úrokov a poplatkov pri zachovaní splátky úverovej istiny. Postup súdu prvej inštancie pri započítaní splatenia poskytnutého úveru podľa pôvodne dohodnutej mesačnej úverovej splátky je tak neodôvodnený a nepreskúmateľný, v rozpore s dohodou strán. Vzhľadom na prihliadanie súdu na premlčanie dlhu, premlčané boli splátky úverovej istiny vo výške 98,04 eur v poradí od prvej splátky splatnej 21. júla 2008 do 29. splátky, splatnej 21. novembra 2010. Žalovaný zaplatil počas úverového vzťahu na istinu sumu 428,58 eur, čo predstavuje úhradu prvých štyroch splátok úverovej istiny (od splátky splatnej 21. júla 2008 do splátky splatnej 21. októbra 2008 a čiastočne piatej splátky splatnej 21. novembra 2008 vo výške 36,42 eur). Nepremlčané zostali neuhradené splátky úverovej istiny vo výške 98,04 eur mesačne v poradí od 30. splátky splatnej 21. decembra 2010 do 43. splátky splatnej 21. januára 2012 (14 splátok úverovej istiny x 98,04 eur). Keďže súd prvej inštancie priznal napadnutým rozsudkom žalobcovi sumu 395,67 eur, správnym právnym posúdením žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 976,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 976,89 eur od 21. januára 2012 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, spĺňajúcu definičné znaky označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Naplnená bola aj definícia podľa O. z., ktorý definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom bez ohľadu na právnu formu.

7. Správne podrobil obligatórnemu prieskumu aj obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úveru podľa ZoSÚ, ktorý stanovil osobitné náležitosti takejto zmluvy za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy, aby bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie, ktoré sú uvedené v ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankcie pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu (uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

8. Súd prvej inštancie taktiež správne konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z tohto dôvodu je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

9. Účelom tejto náležitosti bolo náležité informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť stanovením celkovej výšky splátky. Zmyslu zákonnej úpravy zodpovedá, ak sa každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013). Ak zákon explicitne (výslovne) vymedzuje jednotlivé náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak tento údaj v zmluve musí byť jednoznačne uvedený a nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom a výpočtom (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/141/2012). Druhové rozlíšenie zloženia úverových splátok (na istinu, zmluvný úrok, poplatky) nepredstavuje kvalifikované rozlíšenie týchto súčastí splátky, ako to vyžadovala právna úprava.

10. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, teda aj k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to dôslednou obsahovou a formálnou úpravou zmluvných podmienok (ktoré nebudú pre spotrebiteľa predstavovať zložitý, ťažko čitateľný a nejednoznačný súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne v dôsledku toho narušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa). Jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

11. Odvolací súd sa nestotožnil s rozložením splatenia úverovej istiny spôsobom uvedeným žalobcom v odvolaní z dôvodu, že takéto konkrétne rozčlenenie nevyplýva z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Kvantifikované rozlíšenie súčasti splátky, tak ako to požadovala právna úprava, nemalo len formálny charakter, ale malo garantovať jednoznačné vymedzenie aj výšky istiny, jej splatnosti v každej jednotlivej mesačnej splátke, ako i úrokov, poplatkov, s čím súvisí aj premlčanie týchto jednotlivých plnení. Tým, že žalobca splátku v zmluve nerozčlenil, nedošlo k dohode (v čase uzavretia zmluvy) o kvantifikácii jej súčastí.

12. Predovšetkým zo zmluvy jednoznačne nevyplýva ani to, čo konkrétne splátka žalovaného v jednotlivom mesiaci zahŕňala, keďže podľa čl. III. bod 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať pohľadávku v mesačných splátkach a platiť úroky, ako i ďalšie poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov spojené s úverom, medzi ktoré podľa čl. 1 patrí nielen poplatok za správu úveru (60 Sk mesačne), ale aj poplatok za upomienku, príp. výzvu pri omeškaní splátky, poplatok za spracovanie žiadosti o úver a pod..

13. Zo zmluvy taktiež nevyplýva rovnaká výška splátok istiny v každej jednotlivej splátke po dohodnutú dobu (podľa čl. III. bod 6 zmluvy výška poslednej splátky úveru môže byť určená jednostranne veriteľom s ohľadom na skutočnú výšku a čas čerpania úveru).

14. Pokiaľ právna predchodkyňa žalobcu mienila rozčleniť splátku spôsobom uvedeným v odvolaní, mala týmto spôsobom kvantifikovať splátku v predmetnej zmluve (a týmto spôsobom ju aj dohodnúť so žalovaným). Splnila by si tým aj zákonom stanovenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže tak neučinila, neprislúchalo jej právo jednostranne dodatočne kvantifikovať súčasti splátky.

15. Zákonná sankcia, spočívajúca v bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, má za následok (keďže nemožno poznať splatnosť istiny v jednotlivých mesačných splátkach, pretože to nebolo dohodnuté), že dohodnutá výška splátky pozostávala zo splátky istiny. Preto jednotlivé nezaplatené splátky splatné do októbra 2010 boli správne súdom prvej inštancie kvalifikované ako premlčané (zostávajúce tri splátky v poradí 29 až 31 spolu vo výške 395,67 eur boli žalobcovi napadnutým rozsudkom priznané). Žalovanému nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť premlčané plnenie vo výške 976,89 eur (vymedzené žalobcom v odvolaní), ako ani úroky z omeškania z uvedenej sumy, predstavujúce príslušenstvo premlčanej pohľadávky, z rovnakého dôvodu.

16. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

17. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

18. Ak v prejednávanej veci žalobca vzal žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca privodil stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 bol by nesúhlas žalovaného z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, o zrušení uznesenia súdu prvej inštancie v časti (2.417,49 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 22. januára 2012 do zaplatenia) a zastavení konania v uvedenej časti. Žalobca, ktorému prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využil a privodil rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.

19. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o náhrade trov konania, v ktorom úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania (v dôsledku správnej aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., účinného do 30. júna 2016, keďže pomer úspechu a neúspechu predstavoval 80% v prospech úspešnejšieho žalovaného), ktoré však nevyčíslil a tieto nevyplývali ani zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov konania žalovanému bolo dôvodné.

20. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods. 1 mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 224 odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti napadnutého rozsudku v jeho úvodnej časti, v označení dátumu narodenia žalovaného. Z písomnej správy Odboru správy registrov SVS MV SR zo 16. mája 2014 (č. l. 28) vyplýva označenie pôvodného rodného čísla žalovaného (810805/9289), s uvedením rodného čísla 810508/9652 a dátumu narodenia 8. mája 1981, i adresy trvalého pobytu Poronda 646/24, Zavar. Bol preto daný dôvod na opravu zrejmej nesprávnosti.

22. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.