Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-63-2022.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Subarea
6S/63/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Eko-budúcnosť, občianske združenie, Opatovská 183, 962 71 Hontianske Moravce, IČO: 45 025 231, práv. zast. ADVOKÁTKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia, nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 3843/2021-9.2 (19/2020 - rozkl.) zo dňa 27.12.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 3843/2021-9.2 (19/2020 - rozkl.) zo dňa 27.12.2021 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 28.03.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 3843/2021-9.2 (19/2020 - rozkl.) zo dňa 27.12.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru vnútorného auditu, číslo spisu: 7591/2020-1,3, číslo záznamu: 29964/2020 zo dňa 22.06.2020, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť odvod finančných prostriedkov za porušenie finančnej disciplíny v sume XXX.XXX,-€ .
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby správny súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že žalovaný oznámil žalobcovi úmysel začať voči nemu nútený výkon rozhodnutia, čím by žalobcovi vznikla značná hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami.
3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 23.06.2022 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, nakoľko žalobca neuviedol žiadne relevantné argumenty či dôkazy, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť priznania odkladného účinku správnej žalobe. V tejto súvislosti zároveň poukázal na skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, ktorým je zákonné a transparentné čerpanie finančných prostriedkov ako i ochrana záujmov Slovenskej republiky.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca
poukázal na hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, ktorú však bližšie neodôvodnil a nešpecifikoval. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil správnemu súdu ani žiadne doklady. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však žalobca súdu nepreukázal. Samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia vyrúbenej sumy odvodu a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil.
13. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a 4 2S 31/22 toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by mu mohol vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ust. § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.