Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobcu Y. N., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, Trenčín, v konaní zastúpený JUDr. Michaela Mazurkovičová, advokátka so sídlom J. Zemana 39, Trenčín proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016 sa z r u š u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016 a trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 29.11.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 350 Eur. Celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 346 Eur, a teda celkovú sumu 696 Eur sa žalobca zaviazal zaplatiť do 8.12.2014. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2013 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). Vzhľadom k tomu, že žalobca sa dostal so splácaním úveru do omeškania, žalovaný podal dňa 23.11.2015 v zmysle rozhodcovskej zmluvy návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 15.2.2016 zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 350 Eur, administratívneho poplatku 208,97 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur a trov rozhodcovského konania. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne poukázal na ust. § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), na základe ktorých žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva bola spísaná na samostatnom dokumente/listine, avšak je evidentné, že bola dopredu naformulovaná, t.j. ide o formulárový dokument, do ktorého boli dopísané ručne len údaje týkajúce sa žalobcu a čísla úverovej zmluvy. Žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd si vyberá sám žalovaný. Už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 a sp. zn. IV. ÚS 2735/11 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoE 89/2013 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoE 273/2012. Ďalej uviedol, že výška sumy, ktorú má žalovanému uhradiť je v rozpore s dobrými mravmi, keďže výrazne prevyšuje poskytnuté finančné prostriedky. Tiež uviedol, že ustanovenia

o odplate sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže na ich základe má žalobca vrátiť takmer dvojnásobok požičanej sumy.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca kladie dôraz na neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú odôvodnil len na základe toho, že nebola individuálne dohodnutá a rozhodcovský súd bol vopred stanovený, čo malo priniesť nespravodlivosť do rozhodcovského konania. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Preto je mylné tvrdenie žalobcu, keď uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu. Z rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalobca sa má možnosť obrátiť na všeobecný súd. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca používa ustanovenia o odplate, ktoré sú účinné od 1.9.2014, pričom absolútne neprihliada na základnú zásadu v civilnom práve, a to zákaz retroaktivity. Nie je možné aplikovať predmetné ustanovenia na zmluvu, ktorá bola podpísaná dňa 29.11.2013. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať.

3. Na pojednávanie konané dňa 30.11.2016 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil taktiež žalobca a jeho právna zástupkyňa, ktorá neúčasť žalobcu zo závažných zdravotných dôvodov ospravedlnila a súhlasila aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

4. Súd na uvedenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením podanej žaloby, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302901410 zo dňa 29.11.2013, rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29.11.2013, návrhu na začatie rozhodcovského konania, rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.7.2016 a zistil tento skutkový stav:

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302901410 zo dňa 29.11.2013 súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350 Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 346 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur. Náklady sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne čo predstavuje sumu vo výške 137,03 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou vo výške 208,97 Eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur do 8.12.2014. V závere zobral žalobca na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je 50,91 %. V ten istý deň (29.11.2013) uzatvorili strany sporu aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. V čl. 2 ods. 1 zmluvy sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo 302901410, uzatvorenej dňa 29.11.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporovo jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

6. Žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, podal dňa 23.11.2015 na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž návrh na začatie rozhodcovského konania proti žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného, v ktorom sa domáhal zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške

208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur. Rozhodcovský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.2.2016, sp. zn. SRSAspA 03288/15, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a teda žalovaného zaviazal na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške 208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, ako aj trov rozhodcovského konania vo výške 147,28 Eur, ktoré mu povolil splácať v splátkach vo výške 80 Eur mesačne, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

7. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

8. Podľa § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa § 46 ods. 1, veta prvá, zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote (čo medzi stranami nebolo sporné). Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy o úvere sa jednoznačne jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (čo bolo ostatne konštatované aj v samotnej zmluve), na ktorú bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného vznikol medzi stranami spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka. Súd sa v danom prípade zaoberal predovšetkým platnosťou rozhodcovskej zmluvy, od ktorej odvodzovali žalovaný ako aj rozhodcovský súd právomoc konať a rozhodnúť o nároku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a v zmysle ktorej sa účastníci dohodli, že ich spory sa budú riešiť pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalobca poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy a súd mal preukázanú dôvodnosť uplatnenej námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

15. Rozhodcovská zmluva je spracovaná ako formulárová zmluva a to žalovaným, z čoho je zrejmé, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah (§ 53 ods. 2 . V zmysle uvedeného teda platí fikcia o tom, že rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, opak by musel preukázať dodávateľ, teda v tomto prípade žalovaný. To, že rozhodcovská zmluva je uvedená na samostatnej listine však pre záver o opaku nepostačuje. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že žalovaným deklarovaná „možnosť voľby“ súdu v rozhodcovskej zmluve je pre spotrebiteľa len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konania na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 153/2011, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE 15/2011, sp. zn. 8CoE 5/2012 a ďalšie). Aj právna veda na tento problém reaguje, keď uvádza: „ z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“ (N. H.: Štandardné zmluvy, str. 214).

16. Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy videl súd v tom, že vôľa k tomu, aby strany spor medzi nimi predložili k rozhodnutiu rozhodcovským inštitúciám pochádza len od jednej a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavretá rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko síce zdanlivo umožňuje riešiť spory vzniknuté medzi účastníkmi zmluvy pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, avšak výber ponecháva na žalujúcej zmluvnej strane („...ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde...“). Záleží teda len na rozhodnutí žalujúcej strany (v tomto prípade žalovaného), či podá žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý je v prípade jednostranného rozhodnutia žalovaného ako dodávateľa oprávnený vo veci konať. Napriek zdanlivej možnosti výberu medzi konaním na rozhodcovskom súde a všeobecnom súde teda uzatvorená rozhodcovská zmluva reálne neumožňuje spotrebiteľovi vybrať resp. rozhodnúť o súde, ktorý bude jeho spor s dodávateľom prejednávať a v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, mu ukladá povinnosť podrobiť sa konaniu na rozhodcovskom súde. Uvedené dojednanie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navyše, rozhodcovská zmluva nebola medzi žalobcom a žalovaným osobitne vyjednaná, hoci aj bola vyhotovená vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Uvedená rozhodcovská zmluva však predstavuje formulárovú zmluvu, do ktorej žalovaný len doplnil identifikačné údaje žalobcu a číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Celý ostatný text zmluvy bol vopred pripravený žalovaným na predtlačenom formulári, obsah zmluvy preto nemal žalobca možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, zmluva bola uzatváraná spolu so zmluvou o úvere, teda v rámci balíka zmlúv. Keďže rozhodcovská zmluva, z ktorej si rozhodcovský súd odvodzoval právomoc vo veci konať, je absolútne neplatným právnym úkonom, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje právne účinky. Preto súd rozhodcovský rozsudok, vydaný dňa 15.2.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15, zrušil. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku (keďže sa jedná o nulitný právny akt), sa súd nezaoberal ďalšou právnou argumentáciou žalobcu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku (porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa), nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, rozhodol súd o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia, pričom o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti predmetného rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.