Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-409-2016.pdf
PDF · 85.1 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/409/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu: S. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX T. T., právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Škrabákom, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava 1, IČO 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k 8C/41/2016-56 zo dňa 13. júla 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13. 07. 2016 určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 06. 2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná (prvý výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100 % (druhý výrok). V dôvodoch rozhodnutia okresný súd konštatoval, že skutkový stav týkajúci sa existencie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 06. 2012 a poskytnutia finančných prostriedkov nebol sporným. Žalobca dňa 11. 06. 2012 podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX požiadal o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 840,- Eur so splatnosťou (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/14. Mesačná splátka vrátane úrokov mala byť vo výške 45,01 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) je uvedená sumou 1 890,42 Eur, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov za úver vo výške 70,02 %, ročná úroková sadzba vo výške 70,02 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver vo výške 46,52 % a poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 Eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) je vo výške 1 080,24 Eur s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov po poskytnutí revolvingu 63,32 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 %. Žalobca vyplnil len časť 5 žiadosti s pokynom, aby jej šiestu časť nevypĺňal. V časti 6 žiadosti (ktorá je už vypísaná rukou) sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere vo výške 840,00 (bez uvedenia meny), so splatnosťou 42/14 a mesačnou splátkou vo výške 45,01 (bez uvedenia meny). Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) je vo výške 1 890,42 (bez uvedenia meny), ročná percentuálna miera nákladov vo výške 69,58 %, ročná úroková sadzba 70,02 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 46,52 %. Poskytnutá čiastka revolvingu je vo výške 442,90 (bez uvedenia meny), s celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) vo výške 1 080,42 (bez uvedenia meny), s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru
po poskytnutí revolvingu 70,02 % a s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu vo výške 76,21 %. Žalovaný túto žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere podpísal 12. 06. 2012, pričom v 6. časti doplnil údaje, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými žalobcom v časti 5. Nedošlo teda k akceptácii návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy, ale žalovaný takýmto spôsobom zhotovil nový návrh zmluvy, ktorý mal žalobca písomne akceptovať. Okresný súd zdôraznil, že zmluva predložená súdu nie je platnou pre nedodržanie písomnej formy v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebolo preukázané, že písomný návrh žalobcu ako dlžníka bol akceptovaný veriteľom, ktorý je žalovaným. Aj keď podľa Všeobecných podmienok má dlžník vyplniť zmluvný formulár - žiadosť o poskytnutie úveru a dal súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený výšku úveru znížiť a schváliť jeho iné parametre, podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je písomný návrh a jeho písomné prijatie. Žalobca neprijal zmeny v návrhu na uzatvorenie zmluvy v časti 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere vyplnenej žalovaným. Okresný súd v rozsudku konštatoval, že žalovaný nárok žiadnym spôsobom nespochybnil, v podstate sa k žalobe nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Zdôraznil, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nie sú podmienkou jej vzniku ani platnosti. Ich neuvedenie je sankcionované tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to aj v prípade nedodržania písomnej formy (§ 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona). Nesúhlasil s tým, že nedošlo k dohode o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaj o RPMN sa dohodnúť nedá. Závery súdu prvej inštancie nie sú ani v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá má nepriamy účinok. Výrok o náhrade trov konania odvolateľ napadol ako výrok závislý od výroku vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, alternatívne vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvodom určenia absolútnej neplatnosti zmluvy nebolo nesprávne určenie RPMN, ale to, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo. Navrhol potvrdenie vecne správneho rozsudku súdu prvej inštancie.
4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, lebo neboli dôvody na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani zmenu (§ 388 CSP).
5. Podľa § 137 c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
6. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým (nález ÚS ČR, z 20. 06. 1995 sp. zn. III.ÚS 17/1995). Inými slovami u žalobcu buď musí ísť o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
7. Okresný súd neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení u žalobcu, čím nie je naplnený základný predpoklad rozhodovania o určovacej žalobe. V ďalšom konaní bude preto úlohou okresného súdu zisťovať, či žalobca disponuje naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení, v čom tento spočíva (či je právne postavenie žalobcu v súčasnosti bez požadovaného určenia
neisté, v čom táto neistota spočíva a v čom sa prejaví jej odstránenie v dôsledku požadovaného určenia neplatnosti úverovej zmluvy). Za týmto účelom vykoná okresný súd potrebné dokazovanie, za dodržania procesných zásad koncentrácie konania, ktoré bolo začaté za účinnosti procesnej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, avšak rozhodnutie bude vydané za účinnosti Civilného sporového poriadku. Následne svoje zistenia súd prvej inštancie uvedie v novom rozhodnutí, ktoré riadne, dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodní tak, aby bolo zachované právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/2006). Okresný súd bude venovať náležitú pozornosť zhotoveniu písomnej formy rozhodnutia aj s poukazom na to, že v napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu uvedeniu sídla žalovaného mestom Banská Bystrica oproti jeho správnemu sídlu Bratislava.
8. Vzhľadom na tvrdenie odvolateľa (aj keď bližšie nekonkretizované) o tom, že závery súdu prvej inštancie nie sú v súlade so smernicou (Rady) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere odvolací súd pripomína, že vzťah komunitárneho práva k právnym poriadkom členských štátov určuje zásada prednosti (prvýkrát vymedzená Súdnym dvorom Európskej únie /ďalej iba „Súdny dvor“/ v prípade Costa v. ENEL, C-60/64), ktorá sa aplikuje v prospech všetkých záväzných noriem komunitárneho práva. Smernice (na rozdiel od priamo použiteľných nariadení) záväzujú členský štát, ktorému sú určené, len čo do cieľa, ktorý sa má dosiahnuť. Ponechávajú na orgány členského štátu, rešpektujúc rôznorodosť právnych poriadkov, ako transponujú smernicu do vnútroštátneho práva. Len pre prípad, že štát smernicu neimplementoval v určenom čase, vyvinul Súdny dvor doktrínu jej priameho účinku (viď napr. rozhodnutie Van Duyn v. Home Office, Case 41/74). Nepriamy účinok smerníc (Von Colson and Kamann v. Land Nordhein-Westfalen, Case 14/83) spočíva v povinnosti členského štátu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice. Súdy sú povinné aplikovať nepriamy účinok smernice pri výklade vnútroštátnych predpisov prijatých za účelom transpozície smernice.
9. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 2 CSP. Pri svojom rozhodovaní bude dbať na správnu formuláciu výroku o trovách konania, nakoľko § 255 ods. 1 CSP umožňuje priznať len náhradu trov konania, nie ich výšku (o ktorej v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Formulácia o priznaní nároku na náhradu trov konania (ktorými sú aj trovy právneho zastúpenia) vo výške 100 % nezodpovedá uvedeným ustanoveniam zákona.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).