Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-2458-2001.pdf
PDF · 77.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/2458/2001
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Fleetreal a.s., IČO: 45 470 189, so sídlom Vlčie Hrdlo 64, Bratislava, právny nástupca spoločnosti Credit Clearing Center a.s., IČO: 35 839 651, naposledy so sídlom Miletičova 21, Bratislava, proti povinnému: U. V., O.. XX.XX.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, O. V. B.Á. XXX/XX, T., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad so sídlom 1. mája 1053, Vráble, pod spisovou značkou EX 2/13, o vymoženie 51,11 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd pripúšťa zmenu účastníka konania na strane oprávneného a to tak, že do konania namiesto spoločnosti Fleetreal a.s., IČO: 45 470 189, so sídlom Vlčie Hrdlo 64, Bratislava, vstupuje spoločnosť Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., IČO: 36 664 219 so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava.
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený doručil dňa 02.10.2001 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C 98/99-20, zo dňa 02.07.1999.
2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd dňa 02.11.2001 poverenie č. 5201 010905 * na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
3. Dňa 25.11.2015 doručila na súd spoločnosť Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o. návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, nakoľko dňa 02.01.2014 došlo medzi spoločnosťou Credit Clearing Center a.s., IČO: 35 839 651, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, ako predávajúcim a spoločnosťou Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., IČO: 36 664 219 so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, ako kupujúcim k uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku, na základe ktorej prešli na kupujúceho všetky práva a povinnosti týkajúcich sa pohľadávky voči povinným.
4. Konajúci súd vo veci rozhodovania o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a dospel k záveru, že Zmluva o predaji časti podniku bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 476 a nasl. Obchodného zákonníka.
5. Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
6. V priebehu exekučného konania došlo k prevodu uplatnenej pohľadávky na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 02.01.2014 na kupujúceho Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o.. Podaním zo dňa 16.11.2015 kupujúci navrhol, aby súd pripustil vstup kupujúceho ako nového oprávneného do konania na miesto pôvodného oprávneného. Z predložených dokladov je zrejmé, že na spoločnosť Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., prešlo právo oprávneného voči povinným, teda vstúpila do práv oprávneného voči povinným, čím došlo k prevodu týchto práv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného pripustil.
7. Tunajší súd šetrením zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9D/14/2016 a ktoré bolo uznesením č. k. 9D/14/2016-20, zo dňa 16.05.2016 zastavené z dôvodu, že poručiteľ - povinný zomrel ako nemajetný. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2016 čo do zastavenia konania.
8. Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa ustanovenia § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípade s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
12. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
13. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného priadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
14. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Smrť povinného znamená stratu jeho procesnej subjektivity. Preto je potrebné posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na jeho právnych nástupcov (dedičov). Ak vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, resp. zanechal iba nepatrný majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania stratil procesnú subjektivitu, súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
16. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
18. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku /prvá a druhá veta/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
19. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
21. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
22. Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho procesnej subjektivity. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, že povinný právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného konania zistil jeho nemajetnosť. Keďže oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný zomrel počas exekúcie, hoci ako nemajetný, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému, resp. súdu.
23. Ďalej súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o zmene účastníka konania odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).