Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou C.. Ľ. U. vo veci starostlivosti súdu o mal. U. A., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, R. a otca H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E. Z. T., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca o úpravu styku, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej U. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150-eur na sumu 170- eur mesačne, splatnú vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky od 11.1.2016.

II. Zročné výživné za obdobie od 11.1.2016 do 30.11.2016 v sume 213,20-eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. V časti o návrhu otca o úpravu styku súd konanie z a s t a v u j e .

IV. Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XX/ XXXX-XX v časti o výživnom.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.X.XXXX sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného na maloletú U. zo sumy 150-eur na 300-eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného zvýšenia výživného uplynulo 8 rokov a 5 mesiacov, pričom maloletá momentálne navštevuje strednú školu v Bratislave, jej náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby a dopravu vzrástli. Matka je zamestnaná v gastronomickom odvetví, vo firme R. E..A..O.. a býva v podnájme. Otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne, avšak nad rámec súdom určeného výživného maloletej neprispieva ničím.

3. Z vyjadrenia otca zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že k zvýšeniu výživného došlo rozhodnutím č.k. XXP/ XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a nie ako udáva matka pred 8 rokmi. K zvýšeniu výživného došlo z dôvodu matkinej zlej životnej situácie, pričom táto sa po veľmi krátkej dobe vrátila na starú koľaj, pričom on o zníženie výživného nežiadal. Otec ďalej uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 638-eur netto, pričom poukázal na skutočnosť, že matka dostáva od neho výživné v sume 150-eur a 23-eur od štátu prídavok na dieťa. Súhlasil so zvýšením výživného o 10-eur t.j. na sumu 160-eur, pričom zároveň podal návrh na úpravu styku s dcérou, nakoľko matka mu styk neumožňuje. To, že žije v zahraničí neznamená, že dcéru nemôže vídať. Naposledy ju videl pred 9 rokmi. Otec žije v spoločnej domácnosti

s partnerkou, ktorá má v starostlivosti dcéru, ktorá žije na internáte, pričom jej biologický otec prispieva výživným v sume 71-eur. Otec uviedol ako mesačné výdavky- 260-eur nájom, 35-eur elektrina, 25-eur drevo, 228-eur spoločný úver a výživné na maloletú 150-eur. Príjem jeho partnerky je cca 396-eur.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/ XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o príjme otca zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o príjme otcovej družky zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. Natáliu zo sumy 1.500-Sk na 3.000-Sk mesačne, od XX.XX.XXXX. Uvedeným rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice- okolie č.k. XC/XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti o výživnom.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej U. zo sumy 3.000-sk na sumu 150-eur mesačne, od XX.XX.XXXX. Uvedeným rozhodnutím súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti bežného výživného.

7. Z potvrdenia o príjme zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otcov priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov je 17.865-CZK (661-eur).

8. Z potvrdenia o príjme zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že priemerný mesačný príjem otcovej družky bol za posledných 12 mesiacov je 11.104-CZK (410-eur).

9. Matka na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že dcéra začala navštevovať strednú školu- obchodnú akadémiu, čím sa zvýšili financie na jej starostlivosť, nakoľko potrebuje toho viac. Zvýšili sa výdavky na cestovanie do školy, oblečenie, či kozmetiku. Taktiež sa zvýšili výdavky na bývanie, pretože predtým bývali v byte otca matkinho syna, s ktorým sa však rozišli, otec prispieva na syna sumou 50-eur mesačne. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti spolu s dvoma deťmi ako i bývalým partnerom, ktorý prispieva na nájomné polovicou. K pravidelným mesačným výdavkom matky patrí: 280-eur nájomné (podnájom stojí celkovo 560-eur), 20-eur mobil pre dcéru, 20-eur mobil pre matku, poistka pre dcéru 14-eur a pre matku 9-eur, TV + internet 24-eur. Inak uviedla, len bežné výdavky na stravu, oblečenie a drogériu. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Jej mesačný príjem je cca 520-eur netto, pričom zvýšenie výživného žiadala od podania návrhu.

10. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že so zvýšením výživného na sumu 300-eur nesúhlasí, pričom je ochotný pridať maximálne 20-eur. Jeho mesačný príjem je 550-eur netto, pričom k pravidelným výdavkom patrí: 7.300-CZK nájomné, 6.300-CZK spoločný úver s družkou, poistka 850- CZK, mobil 200-300-CZK. Jeho družka je zamestnaná a jej príjem predstavuje sumu cca 405-eur. V spoločnej domácnosti žijú oni dvaja a 18-ročná dcéra družky. Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Nad rámec výživného neprispieva ničím. S dcérou sa nestretáva, avšak cez sociálne siete si každý deň píšu. Svoj návrh na úpravu styku zobral späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť.

11. Kolízny opatrovník navrhol zvýšenie výživného na sumu 180-eur.

12. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

17. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa § 232 C.sp. ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

21. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

22. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletej ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov otca a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov.

23. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. Matka je v súčasnosti zamestnaná ako pomocná kuchárka, pričom jej mesačný príjem predstavuje sumu cca 520- eur netto. V spoločnej domácnosti žije - v prenajatom byte- spolu s maloletou

U., synom a svojím partnerom, ktorý sa finančne podieľa na chode domácnosti. Mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila v sume 370-eur, zároveň ešte uviedla bežné výdavky na stravu, ošatenie a drogériu. Otec maloletej žije v Českej republike, jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 550-eur, svoje náklady vyčíslil na sumu cca na 540-eur. V domácnosti žije so svojou družkou, ktorej príjem predstavuje sumu cca 405-eur, v spoločnej domácnosti s nimi ešte žije 18-ročná dcéra jeho partnerky. Otec neprispieva na maloletú Natáliu nad rámec určeného výživného ničím, pričom s maloletou sa už dlhšiu dobu nestretáva.

24. Nakoľko na výživnom pre maloleté dieťa sa majú podieľať obaja rodičia v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 150-eur na sumu 170- eur mesačne, majúc za to, že pomery na strane mal. U. sa od poslednej úpravy výživného v roku 2013 čiastočne zmenili. Tieto pomery sú podmienené najmä jej vekom a nástupom na strednú školu, s čím súvisí i rast nákladov matky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, v súvislosti s bežnými či inými potrebami dieťaťa. Súd z uvedených dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú o 20-eur mesačne majúc za to, že uvedené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd taktiež prihliadal na skutočnosť, že otec neprispieva nad rámec súdom určeného výživného ničím, pričom osobná starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná výhradne matkou. Vo zvyšku súd návrh matky ako nedôvodný zamietol a to najmä z dôvodu, že matka zvýšené náklady na maloletú U. nijakým spôsobom súdu nepreukázala ako i z dôvodu, že od poslednej úpravy- zvýšenia výživného- neuplynula taká dlhá doba ako sama deklarovala

- 8 rokov a 5 mesiacov ale iba obdobie 3 rokov, pričom počas tejto doby nedošlo k radikálnemu nárastu výdavkov na dieťa, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie výživného o 100%.

25. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. U. počnúc dňom podania návrhu, čím vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 213,20-eur, čo predstavuje rozdiel zvýšeného výživného odo dňa podania návrhu od t.j. od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX t.j. konca mesiaca, v ktorom sa už stalo výživné splatným t.j. za 10 mesiacov a 20 dní. (Za jeden mesiac vzniklo zročné výživné v sume 20-eur a za jeden deň 0,66-eur.)

26. Z dôvodu, že otec vzal svoj návrh na úpravu styku s maloletou späť, súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 29 ods. 1 C.m.p.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.