Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-14Cb/202/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu JUDr. Matúša Košaru so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správcu úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 31 629 733 proti žalovanému ŠAMO AKTIV, s.r.o. so sídlom 020 55 Lazy pod Makytou 1115, IČO 36 354 554, zastúpenému spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 860 654 o zaplatenie 122 000 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov súvisiacich s uplatňovaním práva proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do konkurznej podstaty 122 000 € a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:

- uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o., IČO 31 629 733 a že do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca

- úpadca ako záujemca a žalovaný ako sprostredkovateľ uzatvorili dňa 14.8.2009 zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal pre záujemcu vyhľadať konkrétneho objednávateľa za účelom zhotovenia časti stavby: „Rekonštrukcia horského hotela Javorník“

- zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2012

- k zmluve dňa 13.2.2012 úpadca a žalovaný uzatvorili dodatok č. 1, v ktorom dohodli úhradu nárokovateľnej odplaty vo výške 42 000 €

- následne žalovaný vystavil faktúru č. 1200003 na 42 000 €, ktorá suma bola uhradená dňa 14.2.2012

- dňa 25.4.2012 uzatvoril úpadca a žalovaný dodatok č. 2 k zmluve o sprostredkovaní, v ktorom dohodli úhradu nárokovateľnej odplaty vo výške 80 000 €

- následne žalovaný vystavil faktúru č. 1200006 na 80 000 €, ktorá suma bola uhradená dňa 25.4.2012

- žalobca považuje predmetnú zmluvu o sprostredkovaní za fiktívnu a uzatvorenú len za účelom úbytku hodnoty majetku úpadcu

- žalobca má za to, že k dohodnutej činnosti nedošlo

- I.. D. P. bol od 22.4.2006 do 14.11.2007 prokurista úpadcu a od 14.11.2007 do 19.10.2010 konateľom úpadcu, za ktorého bol oprávnený konať samostatne

- dňa 19.10.2010 I.. D. P. formálne skončila funkcia konateľa spoločnosti, avšak naďalej spoločnosť riadil prostredníctvom zostávajúcich štatutárnych zástupcov

- I.. D. P. je zároveň súčasným spoločníkom a konateľom žalovaného

- poverená zastupovaním úpadcu pri uzatváraní mandátnej zmluvy a zmluvy o sprostredkovaní I.. J. Š. je v súčasnosti spoločníčkou a konateľkou úpadcu, ktorá je ako konateľka oprávnená vo všetkých veciach konať samostatne a zároveň bola v čase od 4.3.2008 do 26.10.2010 konateľkou žalovaného

- na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške žalovanej sumy z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého žalovaný odvodzuje právo na zaplatenie a na základe ktorého úpadca plnil. Keďže sa plnením na neplatný právny úkon žalovaný obohatil, je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať.

- úpadcovi nebolo poskytnuté žiadne plnenie formou sprostredkovania, keď túto činnosť mali vykonať prepojené osoby, kde na jednej strane vystupuje I.. D. P. ako konateľ sprostredkovateľa a na druhej strane zasa ako faktický štatutár za úpadcu (č.l. 3)

- má za to, že k sprostredkovateľskej činnosti medzi stranami nedošlo a to z dôvodu, že v čase uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy boli signatári zmluvy štatutárnymi zástupcami oboch strán konania. Je povinnosťou štatutárnych zástupcov vykonávať svoju činnosť tak, aby spoločnosť dosahovala zisk a nie tak, že za túto činnosť má inkasovať tzv. sprostredkovateľskú províziu (č.l. 38pv).

- sprostredkovanie nebolo potrebné, nakoľko signatári sprostredkovateľskej zmluvy vedeli, že objednávateľom stavebných prác na hoteli Javorník môže byť len majiteľ hotela Javorník a tohto teda nebolo potrebné osobitne vyhľadávať alebo sprostredkúvať uzatvorenie zmluvy o dielo

- z dodatkov nie je zrejmý výpočet odplaty v nich uvedenej

- dodatky ako aj zmluva sú absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 OZ, nakoľko nebolo potrebné vyhľadávať žiadneho záujemcu, nakoľko ten bol jasný. Bol ním majiteľ hotela Javorník. Pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy ide prioritne o záujem záujemcu, aby sprostredkovateľ vyhľadal pre záujemcu príležitosť uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu a ak ju sprostredkovateľ sprostredkuje, čím prinesie záujemcovi finančný prospech, ktorý by inak nedosiahol, tak má sprostredkovateľská zmluva svoju logiku, ekonomický a právny význam, avšak v danom prípade primárnym ekonomickým účelom bolo odčerpať žalované sumy z účtu žalobcu na účet žalovaného, a toto odčerpanie malo byť len naoko kryté nejakou zmluvou, a preto došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy a jej dodatkov (č.l. 38pv)

- vlastníkom hotela Javorník bola spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. (č.l. 39)

- bezdôvodné obohatenie vzniklo u žalovaného dňom prijatia plnenia a nie podpisom zmluvy, t.j. v roku 2012, a teda žaloba bola podaná v rámci 4-ročnej premlčacej doby (č.l. 114)

- dodatok č. 1 k zmluve o sprostredkovaní je neplatný úkon aj z dôvodu, že ho podpísala neoprávnená osoba, keďže I.. J. Š. dňa 10.11.2011 doručila úpadcovi svoje vzdanie sa funkcie, keď toto vzdanie sa funkcie je účinné k 11.2.2012 (č.l. 119)

2. Žalobca ako dôkaz označil zmluvu o sprostredkovaní, dodatky č. 1 a č. 2, sprievodky k došlým faktúram, faktúry č. FV1200003 a č. FV1200006, výpis z účtu úpadcu zo dňa 14.2.2012 a zápisnice z výsluchov v konaní ORP-775/OEK-PB-2013.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaný uviedol, že faktúry č. 1200003 a č. 1200006 spĺňajú náležitosti daňového dokladu a že až do podania žaloby zmluva a faktúry neboli spochybňované a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4, navrhol výsluch I.. J. Š., I.. F. B. a pracovníkov, ktorý realizovali zákazku „Rekonštrukcia horského hotelu Javorník“ (t.j. I.. G. a I.. B.), uviedol, že podľa jeho názoru je daná prekážka litispendencie a vzniesol námietku premlčania.

6. Súd posúdil skutkové tvrdenia, že vlastníkom hotela Javorník bola spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. a že suma 122 000 € bola pripísaná na účet žalovaného tak, že tieto tvrdenie boli medzi stranami nesporné.

7. Súd považuje za preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 28K/6/2013 zo dňa 19.2.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Pozemné stavby Púchov, s.r.o., IČO 31 629 733 s tým, že do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Matúš Košara; uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 39/2013 dňa 25.2.2013 pod K003039. Súd považuje za preukázané, že I.. D. P. bol konateľom úpadcu v období od 22.4.2006 do 8.11.2010. Súd považuje za preukázané, že I.. D. P. je konateľom žalovaného od 22.4.2006.

Súd považuje za preukázané (výpoveďou svedkov I.. F. B. a I.. B. G.V.B. a výsluchu svedkov B. B. a L. U. v trestnej veci vedenej pod č. ČVS: ORP-775/OEK-PB-2013), že I.. P. aj potom, ako došlo k zániku výkonu jeho funkcie konateľa v spoločnosti úpadcu, vykonával činnosti, na ktoré boli oprávnení konatelia (vyhľadávanie zákaziek, zadávanie pokynov na úhradu, tvorba zmlúv, atď.) s tým, že zmluvy nemohol podpisovať, preto po tom ako ich dojednal preložil ich na podpis konateľom úpadcu.

Súd považuje za preukázané, že Pozemné stavby Púchov, s.r.o. sa nepodieľali na úhrade nákladov, ktoré vznikli pri vypracúvaní podkladov potrebných na prihlásenie sa do tendra (napr. náklady na finančnú analýzu Pozemných stavieb, s.r.o. hradil žalovaný, ktorý ju aj objednal). Súd považuje za preukázané (výpoveďou svedkov I.. J. Š., I.. B. G.V.B. a I.. F. B.), že úpadca získal zákazku „Rekonštrukcia horského hotelu Javorník“ vďaka sprostredkovateľskej činnosti žalovaného, konkrétne vďaka činnosti konateľa žalovaného I.. D. P..

Súd považuje za preukázané, že úpadca (za ktorého konala I.. J. Š.) ako záujemca a žalovaný (za ktorého konal I.. D. P.) ako sprostredkovateľ uzatvorili dňa 14.8.2009 zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa vyhľadať pre záujemcu konkrétneho objednávateľa za účelom rekonštrukcie horského hotela Javorník s obsahom stavebných prác cca 1 500 000 € bez DPH s tým, že sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu o dielo s objednávateľom na dodávku stavbu na kľúč; zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2012. Súd považuje za preukázané, že podľa čl. II ods. 1. zmluvy o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaviazal doručiť konkrétne údaje na objednávateľa záujemcovi doporučene zásielkou na adresu určenú záujemcom, alebo iným dohodnutým spôsobom. Súd považuje za preukázané, že podľa čl. II ods. 11. zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľ nezodpovedá v žiadnym spôsobom, ani v žiadnom rozsahu za: a) uzatvorenie zmluvy o dielo vrátane práv a povinností z nej vyplývajúcich, b) zrealizovanie a naplnenie obsahu a predmetu zmluvy o dielo, c) porušenie záväzkov obchodných partnerov, vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvorí záujemca s objednávateľom. Súd považuje za preukázané, že podľa čl. III ods. 5. zmluvy o sprostredkovaní objednávateľom diela bude spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o., IĆO 43 811 761. Súd považuje za preukázané, že podľa čl. IV ods. 1., 4. a 5. zmluvy o sprostredkovaní sa záujemca zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu vo výške 8% z hodnoty zrealizovaných objemov za realizáciu stavebných prác podľa predmetu zmluvy o sprostredkovaní s tým, že nárok na odplatu vzniká až skutočne zrealizovaním 2/3 rozsahu stavebných prác vyplývajúcich zo zmluvy o dielo medzi záujemcom a objednávateľom, najneskôr však 3 mesiace pred skončením a skolaudovaní diela. Výška odplaty sa vypočíta len zo skutočne zrealizovaných a zaplatených stavebných prác záujemcovi.

Súd považuje za preukázané, že žalovaný (za ktorého konal I.. D. P.) ako sprostredkovateľ uzatvoril dňa 13.2.2012 s úpadcom (za ktorého konala I.. J. Š.) ako záujemcom dodatok č. 1 k zmluve o sprostredkovaní zo dňa 14.8.2009 s tým, že zmluvné strany sa dohodli na úhrade nárokovateľnej odplaty vo výške 42 000 € vrátane DPH; ostatné ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní zostali bez zmien. Súd považuje za preukázané, že žalovaný vystavil dňa 13.2.2012 faktúru č. FV1200003 za sprostredkovateľskú činnosť, ktorou vyfakturoval úpadcovi 42 000 €. Súd považuje za preukázané, že úpadca uhradil dňa 14.2.2012 na účet žalovaného sumu 42 000 € a že osobou, ktorá schválila úhradu sumy 42 000 € na účet žalovaného bola I.. J. Š. (č.l. 9). Súd považuje za preukázané, že žalovaný (za ktorého konal I.. D. P.) ako sprostredkovateľ uzatvoril dňa 25.4.2012 s úpadcom (za ktorého konali I.. B. G. a I.. F. B.) ako záujemcom dodatok č. 2 k zmluve o sprostredkovaní zo dňa 14.8.2009 s tým, že zmluvné strany sa dohodli na úhrade nárokovateľnej odplaty vo výške 80 000 € vrátane DPH; ostatné ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní zostali bez zmien. Súd považuje za preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným neprebehli vo vzťahu k dodatku č. 2 zmluvy o sprostredkovaní žiadne jednania. Dodatok č. 2 bol predložený I.. D. P. na podpis konateľovi úpadcu I.. B. G.V.B.. Súd považuje za preukázané, že žalovaný vystavil dňa 25.4.2012 faktúru č. FV1200006 za sprostredkovateľskú činnosť, ktorou vyfakturoval úpadcovi 80 000 €. Súd považuje za preukázané, že dňa 25.4.2012 úpadca zaúčtoval faktúru č. 1200006 v sume 80 000 €.

Súd považuje za preukázané aj to, že I.. D. P. sa v čase podpisu zmluvy o sprostredkovaní nepoznal so žiadnym vlastníkom spoločnosti Tichý a Kubík, s.r.o.. I.. P. sa dozvedel od svojho suseda pána B., že nový vlastník hotela Javorník by tento chcel rekonštruovať. Medzi ním a jedným z konateľov spoločnosti Tichý a Kubík prebehla jednoduchá, formálna konzultácia na tému rekonštrukcie hotela Javorník. I.. P. následne informoval ostatných konateľov spoločnosti Pozemné stavby Púchov, že by sa mohla realizovať stavebná zákazka hotela Javorník s tým, že investor - Tichý a Kubík, s.r.o. nemá dostatok finančných zdrojov na pokrytie tejto zákazky a či by bola spoločnosť Pozemné stavby Púchov nejakým spôsobom ochotná pomôcť, aby sa táto zákazka mohla realizovať. Pozemné stavby Púchov chceli získať túto zákazku a preto sa so spoločnosťou ŠAMO AKTIV dohodli, aby sa pokúsila získať spoločnosť Tichý a Kubík v prospech Pozemných stavieb. Na získanie zákazky I.. P. urobil desiatky, stovky úkonov v reáli, až došlo k podpisu zmluvy o dielo v hodnote asi 2 000 000 €. Nakoľko I.. P. nikdy nepoberal žiadny príjem v Pozemných stavbách, žiadnu mzdu alebo odmenu, pričom však mala spoločnosť ŠAMO AKTIV výdavky, bola dohodnutá odmena vo výške 8% z hodnoty zákazky s tým, že táto odmena bude zaplatená až v dobe, keď Pozemné stavby obdržia odplatu za realizované práce. V tom čase sa obvyklá provízia pohybovala okolo 10 - 12% z hodnoty objemu zákazky. Táto zákazka bola pre Pozemné stavby ekonomicky výhodná, nakoľko táto stavebná spoločnosť počas dvoch zimných období nemusela prerušovať stavebné práce a posielať svojich zamestnancov na nútené dovolenky. Keďže spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. vypísala verejné obstarávanie na dodávateľa stavebných prác, on pre Pozemné stavby vypracoval dokumentáciu k tomuto verejnému obstarávaniu tak, aby táto spĺňala všetky potrebné náležitosti, aby nedošlo k vylúčeniu Pozemných stavieb z tohto verejného obstarávania. Tichý a Kubík, s.r.o. musel vyhľadať dodávateľa stavebných prác prostredníctvom verejného obstarávania z toho dôvodu, že časť prostriedkov Tichý a Kubík získal z eurofondov. I.. P. okrem vypracovania dokumentácie k verejnému obstarávaniu pomohol aj spoločnosti Tichý a Kubík s vypracovaním žiadostí o získanie prostriedkov z eurofondov. Okrem toho bolo potrebné urobiť finančnú analýzu Pozemných stavieb, v rámci ktorej sa vypočítaval napr. tzv. Altmanov index. Takúto finančnú analýzu je potrebné priložiť spolu s prihláškou do tendra z toho dôvodu, aby sa dalo posúdiť, či naozaj záujemca je schopný stavebné práce zrealizovať za ním ponúkanú cenu. Túto finančnú analýzu si objednala spoločnosť ŠAMO AKTIV. I.. P. okrem vypracovania dokumentácie k verejnému obstarávaniu pomohol aj spoločnosti Tichý a Kubík, s.r.o. s vypracovaním žiadostí o získanie prostriedkov z eurofondov, za čo mu Tichý a Kubík, s.r.o. poskytli obchodný podiel spoločnosti Tichý a Kubík, s.r.o. vo výške 5 %. Súd považuje za preukázané aj to, že text zmluvy o sprostredkovaní predložil Pozemným stavbám odporca. S návrhom na uzatvorenie dodatku č. 1 prišiel konateľ žalovaného, pričom tento dodatok za Pozemné stavby podpísala J. Š.. Súd považuje za preukázané, že keďže zákazku našiel I.. P., I.. J. Š. nevidela dôvod nepodpísať zmluvu o sprostredkovaní. V tom čase boli Pozemné stavby Púchov vďačné za každú zákazku. I.. J. Š. je svokra I.. D. P.. Dňa 10.11.2011 doručila I.. J. Š. úpadcovi list, ktorým oznámila, že dňom 30.11.2011 sa vzdáva funkcie konateľky úpadcu z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku (č.l. 112). I.. J. Š. podpísala dodatok č. 1 z dôvodu, že v tom čase sa na rekonštrukcii hotela Javorník vykonávali práce. Súd považuje za preukázané aj to, že I.. J. Š. svoje pôsobenie v úpadcovi ukončila z dôvodu, že hoci bola konateľka, nemala reálny vplyv na chod spoločnosti (č.l. 122pv) a že nakoľko prácu pre úpadcu zabezpečoval pán P., tak tento aj rozhodoval o prioritách platieb. Súd považuje za preukázané (z výpovede I.. B. G.V.B.), že úpadca začal vykonávať búracie práce na hoteli Javorník niekedy v roku 2010 a k skončeniu rekonštrukcie došlo v období medzi zimou 2011 a prvými dvoma mesiacmi roka 2012. Súd považuje za preukázané (z výpovede I.. F. B.), že bez aktivít vyvíjaných žalovaným by úpadca zákazku na hoteli Javorník nezískal. Súd považuje za preukázané aj to, že B. B. vykonávala úhrady podľa pokynov I.. P., ktorý dával pokyn cca. 1 x týždenne na liste formátu A4, na ktorom bolo rozpísané, na akú sumu má komu uhradiť. I.. B. a I.. G. tiež dávali pokyny na úhradu - avšak až po porade a so súhlasom I.. P. (č.l. 125pv, 130). 8. Súd vykonal dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a vyslúchol I.. D. P.a. Súd uveril listinným dôkazom, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Pokiaľ ide o zmluvu o sprostredkovaní a dodatky č. 1 a č. 2, súd poukazuje na to, že I.. P., I.. J. Š., I.. B. G. a I.. F. B. potvrdili, že dané listiny sú skutočne opatrené ich podpismi. Pokiaľ ide o I.. P., súd uveril tomu, čo tento uviedol pri svojom výsluchu

- okrem tvrdenia o počte vykonaných úkonov (I.. P. bol totiž schopný konkretizovať iba niekoľko úkonov

- vstupnú konzultáciu a vypracovanie prihlášky do tendra) a okrem tvrdenia, že o zásadných otázkach rozhodovalo vedenie Pozemných stavieb na základe počtu hláv (toto tvrdenie je v rozpore inými dôkazmi, podľa ktorých I.. P. mal vo vedení úpadcu výrazne dominantnú pozíciu).

Súd uveril aj tomu, čo pri svojom výsluchu uviedla I.. J. Š. - jej tvrdenia totiž neboli v zásadnom rozpore s inými dôkazmi. Súd uveril aj tomu, čo pri svojom výsluchu uviedli I.. G. a I.. B. - okrem toho, že suma 80 000 € má súvisieť s rekonštrukciou iného hotela a že výška provízie je neprimeraná. Tieto ich tvrdenia sú v príkrom rozpore s tým, že I.. G. a I.. B. vlastnoručne podpísali dodatok č. 2, pričom tento jednoznačne odkazuje práve na zmluvu zo dňa 14.8.2009 - a táto zmluva rieši práve províziu iba za hotel Javorník. Podpisom tohto dodatku naviac vyjadrili svoje presvedčenie, že suma 80 000 € (a poťažmo 122 000 € - dodatok je totiž očíslovaný číslom 2, a tak si I.. G. a I.. B. mohli a mali uvedomiť, že existuje aj dodatok č. 1) je primeraná ako provízia za získanie zákazky na rekonštrukciu hotela Javorník.

9. Pokiaľ ide o výsluch pána B., súd tento nevykonal, nakoľko žalovaný nezabezpečil prítomnosť svedka na pojednávaní a zároveň žalovaný nepožiadal súd o predvolanie svedka (viď § 197 C.s.p.).

10. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania. Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody. Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Podľa § 136 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa. Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.

11. Pretože žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania (viď č.l. 109pv), súd najskôr skúmal, kedy začala plynúť premlčacia doba. Žalobca v súdenej veci svoje právo na zaplatenie sumy 122 000 € odvodzuje z toho, že úpadca žalovanému na základe neplatného právneho úkonu zaplatil 42 000 € dňa 14.2.2012 a 80 000 € dňa 25.4.2012. Ak by teda aj existoval nejaký právny dôvod na to, aby žalovaný musel tieto sumy vrátiť, žalobu by bolo možné podať až 15.2.2012, resp. 26.4.2012 (do okamihu vyplatenia logicky nebol dôvod podávať žalobu na plnenie, lebo k žiadnemu dovtedy nedošlo). Žaloba však bola podaná dňa 12.5.2015 - teda pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby a k premlčaniu prípadného nároku nedošlo.

12. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluva o sprostredkovaní a jej dodatky sú absolútne neplatné právne úkony - a to z týchto dôvodov:

- že zmluva je fiktívna

- má za to, že k sprostredkovateľskej činnosti nedošlo - a to z dôvodu, že v čase uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy boli signatári zmluvy štatutárnymi zástupcami oboch strán konania. Je povinnosťou štatutárnych zástupcov vykonávať svoju činnosť tak, aby spoločnosť dosahovala zisk a nie tak, že za túto činnosť má inkasovať províziu.

- že úpadcovi nebolo poskytnuté žiadne plnenie - a to z dôvodu, že signatári od počiatku vedeli, s kým sa zmluva uzatvorí.

13. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že zmluvu o sprostredkovaní považuje za fiktívnu, súd považuje za potrebné uviesť, že Občiansky zákonník a ani vo svojich ustanoveniach slovo „fiktívny“ neuvádzajú. „Fiktívnosť“ teda nie je dôvodom neplatnosti zmluvy. Slovo „fiktívny“ znamená, že niečo je vymyslené, neskutočné, predstierané alebo zdanlivé. Predmetná zmluva je však napísaná na papieri a je aj podpísaná a teda sotva o nej možno hovoriť, že je vymyslená, zdanlivá a nie skutočná.

14. Odborná literatúra používa výraz „predstieraný“ (čo je jeden z významov slova fiktívny) v súvislosti s § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že v prípade predstieraného právneho úkonu chýba vôľa konajúceho. V konaní však bolo preukázané, že I.. J. Š. nevidela nič nesprávne na tom, že podpísala zmluvu o sprostredkovaní (viď č.l. 114pv) a že dokonca toto považovala za náležité, nakoľko si uvedomovala, že zákazky pre úpadcu zháňa práve konateľ žalovaného (č.l. 114). Keďže I.. J. Š. bola presvedčená, že podpísanie zmluvy o sprostredkovaní je v poriadku, nebol žiadny dôvod na to, aby sa jej vôľa odlišovala od toho, čo prejavila podpisom zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, že by žalovaný nemal vôľu uzatvoriť práve zmluvu o sprostredkovaní. Za tejto situácie je potom treba vychádzať z toho, že aj I.. J. Š., aj I.. D. P. mali vôľu uzatvoriť práve zmluvu o sprostredkovaní; zmluva o sprostredkovaní teda nie je predstieraný právny úkon. Zmluva o sprostredkovaní je teda platná a žalovanému nevznikla povinnosť vydať obohatenie; súd preto žalobu zamietol.

15. Pokiaľ žalobca prezentoval názor, že k sprostredkovateľskej činnosti nedošlo, súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 642 Obchodného zákonníka sprostredkovaním je vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť s treťou osobou určitú zmluvu. V závislosti od konkrétnej dohody strán potom niekedy stačí to, ak sprostredkovateľ iba zaobstará príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou (t.j. stačí, aby sprostredkovateľ oznámil záujemcovi identitu tretej osoby, ktorá je ochotná uzavrieť zo záujemcom zmluvu). Inokedy sa však na splnenie povinnosti sprostredkovať požaduje, aby skutočne došlo k uzavretiu zmluvy (§ 644 Obchodného zákonníka) a niekedy sa za sprostredkovanie považuje až to, ak tretia osoba splní svoj záväzok (§ 646 Obchodného zákonníka). V súdenej veci pritom išlo práve o modifikáciu poslednej z týchto možností, keď podľa článku IV.4. zmluvy nárok na odplatu vznikol až zrealizovaním 2/3-ín rozsahu stavebných prác, resp. 3 mesiace pred dokončením diela. Je teda zrejmé, že na to, aby žalovaný splnil svoju povinnosť zo zmluvy o sprostredkovaní, bolo potrebné, aby úpadca uzatvoril so spoločnosťou Tichý a Kubík, s.r.o. zmluvu o dielo. Hospodárska realita je pritom taká, že na trhu pôsobia desiatky, možno stovky stavebných spoločností - a teda skutočnosť, že aj I.. J. Š. poznala identitu vlastníka hotela Javorník ešte v žiadnom prípade neznamenala, že stačilo za týmto vlastníkom prísť a že tento by s úpadcom ihneď uzatvoril zmluvu o dielo. Vzhľadom na existenciu ďalších stavených spoločností bolo potom nevyhnutné presviedčať spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o., aby si stavebné práce objednala práve u úpadcu. V tomto smere teda uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní malo svoj racionálny dôvod a zmluvu o sprostredkovaní nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi alebo zákonom.

16. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že I.. D. P. mal znalosti a schopnosti potrebné na to, aby presvedčil spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o., aby táto uzatvorila zmluvu o dielo práve s úpadcom. Existencia týchto znalostí a schopností u I.. P. je zrejmá z toho, že tento konajúc za spoločnosť ŠAMO AKTIV, s.r.o. vykonal aktivity (napr. vypracoval pre úpadcu prihlášku do výberového konania), ktoré viedli k uzatvoreniu a realizácii zmluvy o dielo. Je však v rozpore s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ak I.. D. P. tieto svoje znalosti a schopnosti nevyužil ako konateľ úpadcu (viď rozsudky NS ČR sp. zn. 29Odo/1262/2006, 21Cdo/632/2013 ). Takýto postup (t.j. že I.. P. svoje schopnosti nevyužil v prospech Pozemných stavieb Púchov, s.r.o., ale využil ich v prospech žalovaného) bol teda v rozpore so zákonom. Súdna prax však dospela k záveru, že nie akákoľvek porušenie zákona spôsobuje neplatnosť právneho úkonu (viď nález ÚS ČR II. ÚS 87/2004). Porušenie zákona spôsobuje neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, ak tá-ktorá vada právneho úkonu nie je postihnuteľná podľa iných ustanovení (viď rozhodnutie NS

ČR sp. zn. 28Cdo/3911/2011). Porušenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka je však postihnuteľné podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka a teda nie je dôvod, aby bolo zároveň postihnuté aj neplatnosťou právneho úkonu.

17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že dňa 14.8.2009 (teda v deň podpisu zmluvy o sprostredkovaní) bol I.. D. P. nielen konateľom žalovaného, ale aj konateľom úpadcu. Úpadca aj žalovaný mali pritom podobný predmet podnikania (veľkoobchod, sprostredkovanie a ubytovacie služby) a v zmysle § 136 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka teda I.. P. ako konateľ žalovaného nesmel byť aj konateľom úpadcu. Je teda zrejmé, že I.. P. porušoval aj § 136 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka. Aj vo vzťahu k tomuto porušeniu zákona však platí to, čo je uvedené už v odseku 16 - t.j. že porušenie zákona spôsobuje neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, ak tá - ktorá vada právneho úkonu nie je postihnuteľná podľa iných ustanovení (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/3911/2011). Porušenie § 136a ods. 1 Obchodného zákonníka je však postihnuteľné podľa § 65 Obchodného zákonníka preto porušenie tohto zákazu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

18. Prípadné nároky vyplývajúce z porušenia § 135a ods. 1 a § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka sú nárokmi úpadcu voči fyzickej osobe; v tomto konaní však ako žalovaný vystupuje právnická osoba.

19. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že ak by žalovaný nevykonal aktivity vedúce k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou Tichý a Kubík, s.r.o. a napriek tomu by došlo k zaplateniu provízie, išlo by bezdôvodné obohatenie - avšak nie pre neplatnosť úkonu, ale pre plnenie bez právneho dôvodu titulom plnenia neexistujúceho dlhu (viď R 1/1979). Žalobca však v konaní nepreukázal, že žalovaný takéto aktivity nevykonal a súd preto žalobu zamietol.

20. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, mohlo by sa javiť, že v danom prípade ide o situáciu, keď súd vyžaduje od žalobcu, aby preukázal neexistenciu niečoho - v danom prípade napr. že žalovaný nesprostredkoval uzatvorenie zmluvy, čo by podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie bolo neakceptovateľné. Táto teória je však súčasnou civilistickou doktrínou považovaná za prekonanú s tým, že je možné preukazovať aj negatívne skutočnosti (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/3108/2010). Neudržateľnosť negatívnej dôkaznej teórie je jasne vidieť práve na sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je totiž „prospech získaný plnením bez právneho dôvodu“. Pri takejto skutkovej podstate by pri aplikácii negatívnej dôkaznej teórie stačilo, aby žalobca preukázal iba to, že došlo k plneniu. Žalobca by však už nemusel preukazovať, že právny dôvod neexistoval a práve na žalovanom by bolo, aby preukázal, že právny dôvod existoval. V danej veci by teda v zmysle negatívnej dôkaznej teórie bolo na žalovanom, aby po 6 rokoch (rokovania žalovaného so spoločnosťou Tichý a Kubík sa totiž uskutočňovali medzi 14.8.2009 a 1.1.2012) preukazoval, čo všetko urobil za tým účelom, aby úpadca mohol uzatvoriť zmluvu o dielo. Požiadavka, aby niekto preukazoval skutočnosti, ktoré nastali 6 rokov pred podaním žaloby, je však v rozpore s požiadavkou právnej istoty; naproti tomu v súlade s procesnými prepismi je požiadavka, aby každý preukazoval všetky tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre neho priaznivé dôsledky.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že dodatok č. 1 podpísala za úpadcu I.. J. Š., ktorá v tom čase však už nebola konateľkou úpadcu. Táto skutočnosť však neznamená, že dodatok č. 1 je neplatný. Podpísanie zmluvy osobou, ktorá koná za iného bez plnomocenstva, totiž nie je sankcionované absolútnou neplatnosťou zmluvy, ale tým, že podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka je z konania prípadne zaviazaná osoba, ktorá zmluvu fyzicky podpísala.

22. Bez ohľadu na to, či dodatok č. 1 zaväzoval iba fyzickú osobu I.. J. Š. alebo aj úpadcu, je potrebné uvedomiť si, že nárok na províziu vyplýval už zo „základnej“ zmluvy o sprostredkovaní. Keďže stavebné práce boli ukončené najneskôr vo februári 2012 (viď výsluch I.. G.), možno predpokladať, že v čase vyplatenia sumy 42 000 € boli splnené podmienky na vyplatenie provízie uvedené v článku 4.4 zmluvy o sprostredkovaní - a to bez ohľadu na dodatok č. 1. Pokiaľ teda došlo k vyplateniu sumy 42 000 €, zo spisu nevyplýva nič, na základe čoho by sa vyplatenie tejto sumy dalo považovať za plnenie neexistujúceho dlhu (dôkazné bremeno o nesplnení podmienok na vyplatenie provízie pritom leží na žalobcovi - viď odsek 20).

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania, a to v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd považuje za vhodné uviesť aj to, že ani § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov nebráni tomu, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania (viď uznesenia NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 1/2005 a sp. zn. 1 M Obdo V 13/2006).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.