Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-229-2016.pdf
PDF · 69.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/229/2016
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 460 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e .
Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za návrh vo výške 27,50 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.06.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 460 eur s príslušenstvom s tým, že predmetom konania je pohľadávka žalobcu proti žalovanému vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy.
2./ Po začatí konania súd z oznámenia polície zistil, že žalovaný sa zdržiava v Českej republike, kde býva na adrese Na N. 6, XXX XX C. 3. Následne mu súd na uvedenú adresu zaslal výzvu na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný si na adrese terajšieho bydliska zásielku neprevzal a preto sa táto po uplynutí úložnej doby vrátila súdu späť dňa 20.10.2016, pričom podľa § 111 ods. 3 CSP sa uvedeným dňom považuje za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Podľa § 9 Zákona č. 160/2015 Z.z. z Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "nariadenie"), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 19 nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo
3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. Podľa článku 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
3./ Vzhľadom k tomu, že konanie vo veci začalo po 10.01.2015, právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom (v tomto súdnom konaní cudzí prvok je zastúpený tým, že žalovaný, ktorý je spotrebiteľom, sa trvalo zdržiava v Českej republike, kde sa mu doručovala žaloba) je potrebné posudzovať podľa nariadenia a to podľa článku 18 a 19 nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku ako i Slovenskú republiku a to počnúc od 10.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor typovo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je typickým vzťahom spotrebiteľským.
4./ Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky nemá, v mieste evidovaného trvalého pobytu v U., C. XXXX/X sa nezdržiava, ale býva v Českej republike na adrese Na N. 6, XXX XX C. 3, kde mu bola doručovaná žaloba, čo možno považovať za prejav úmyslu trvalého zdržiavania sa žalovaného na tomto mieste. Súd teda zistil, že žalovaný sa trvalo zdržiava v Českej republike, kde trvalo býva a kde mu bola doručovaná súdna zásielka fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP.
5./ Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 nariadenia posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Proti žalovanému bola podaná žaloba ako proti spotrebiteľovi a v takom prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje podľa pravidiel o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci podľa článku 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať vo veci žaloby žalobcu majú súdy Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ zrejme už v čase začatia tohto súdneho konania mal bydlisko v Českej republike. Za tohto stavu by Okresný súd Topoľčany mal právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t.j. ak by sa žalovaný konania zúčastnil. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril a preto v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia nie je možné založiť právomoc súdov SR (a príslušnosť Okresného súdu Topoľčany).
6./ Vzhľadom na uvedené, spor nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky a z toho dôvodu súd konanie zastavil.
7./ Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 27,50 eura, pričom tento s poukazom na § 11 ods. 4 sa vracia v plnej výške bez toho, aby bol krátený o sumu 6,70 eura.
8./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ani jedna z nich procesne nezavinila zastavenie konania a preto nie je možné priznať náhradu trov konania protistrane.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).