Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-655-2016.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Subarea
9Co/655/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER - KÁN & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Námestie Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., K. 3, o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10. júna 2016 č. k. 6C/299/2015-38 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania, a to na zaplatenom súdnom poplatku v plnom rozsahu a na trovách právneho zastúpenia v rozsahu zodpovedajúcom 1-ici týchto trov.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70 eura do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v sume 16,50 eura do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 1, § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 2, § 17 ods. 1 písm. a), e), ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 12. 02. 2014 žalovaný cestoval v Bratislave na linke MHD č. 91, kde bola vykonaná kontrola cestovných lístkov, pri ktorej kontrole kontrolór zistil, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka, preto mu bol uložený postih v sume 50 eur a povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 eura. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj prepravného poriadku žalobcu žalobu považoval za dôvodnú, preto žalobe vyhovel a žalovanému uložil žalobcovi zaplatiť 50,70 eura tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov. Podľa názoru súdu prvej inštancie účelne boli vynaložené iba trovy vo forme zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, túto súd prvej inštancie nepriznal preto, lebo tieto nepovažoval za účelne vynaložené s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca zamestnáva zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním. Okrem toho aj preto, lebo v tejto veci nešlo o vec skutkovo a právne zložitú, naopak, išlo o typizovanú žalobu na zaplatenie sumy cestovného a postihu, kde sa mení len spotrebiteľ, deň cestovania a linka, na ktorej cestovanie spotrebiteľ uskutočnil, preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno považovať trovy vynaložené na právne zastúpenie advokátom za účelne vynaložené trovy. Dodal, že takýto záver o neúčelnosti nepriznaných trov je v súlade s aktuálnou judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Českej republiky. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 988/2012 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013.
2. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v návrhu na začatie konania vo veci samej. Zastal názor, že neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Zároveň poukázal na ustálenú súdnu prax, a to najmä rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009. Nesprávne použitie ustanovenia § 257 CSP videl aj v tom, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil akými úvahami sa riadil pri použití § 257 CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Mal za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ustanovenia § 257 CSP primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Uplatnené trovy konania neprekročili niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavovali odmenu za právne služby za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj súd prvej inštancie mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP. Za účelne uplatnené trovy konania považoval trovy konania spočívajúce jednak v zaplatení súdneho poplatku za žalobu a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby. Poukázal pritom na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem toho bolo zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta je náročný a zložitý proces, ako ani žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 255 CSP. S ohľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že uloží, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4. V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 10. 07. 2014, voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 50,70 eura. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci - prevzatie zastúpenia, písomné zaslanie pokusu o zmier s výzvou na zaplatenie a podanie návrhu na súd, spolu s DPH a paušálnou náhradou hotových výdavkov za 3 úkony, spolu vo výške 88,70 eura.
5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 12. 08. 2016. Predmetom odvolacieho konania je výrok o trovách konania.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 137 OSP účinného do 30. 06. 2016, podľa ktorého rozhodoval aj súd prvej inštancie (ďalej len OSP), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
10. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
11. Ustanovenie § 142 OSP vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.
12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania sú spravidla hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.
16. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).
17. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
18. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.
19. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
20. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého výroku o trovách konania, vychádzajúc z novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, dospel k záveru, že žalobcovi je potrebné priznať náhradu trov konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko je potrebné prihliadnuť i na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v obdobných veciach. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
21. Nakoľko podľa Civilného sporového poriadku odvolací súd nerozhoduje o výške náhrady trov konania, ale len o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol len o tom, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, a to na zaplatenom súdnom poplatku v plnom rozsahu a trov právneho zastúpenia v rozsahu zodpovedajúcom 1 - ici týchto trov, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP).
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko strany mali vo veci (v odvolacom konaní) iba čiastočný úspech.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).