Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Cb-55-2018.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/55/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: MALTECH a.s., so sídlom Hlavná 1400, 014 01 Bytča, IČO: 36 261 602, právny zástupca: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava, IČO: 52 735 354 proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, právny zástupca: advokátska kancelária: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, v konaní o zaplatenie 126.367,08 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Súd žalobcovi v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 5.557,86 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou príslušnému súdu dňa 08. marca 2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 66.247,68 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 30. júla 2013 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Vyhláška zaviedla v § 23 ods. 26 povinnosť platby za prístup do distribučnej sústavy, tzv. „G-komponent", ktorú povinnosť stanovila prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy aj vtedy, ak s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy nemali uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR podaným Ústavnému súdu SR dňa 12. marca 2014, bolo na Ústavnom súde SR začaté konanie o súlade právnych predpisov. Ústavný súd SR vo veci rozhodol Nálezom PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22. júla 2016, v ktorom konštatoval, že právna úprava povinnosti výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy v prípade, ak výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, je v rozpore s Ústavou SR. Žalobca odvodzoval svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo skutočnosti, že v priebehu roku 2014 platil poplatky za prístup do distribučnej sústavy (G-komponent) žalovanému, pričom žalobca túto službu nikdy nevyužíval a ani využívať nemohol, a teda plnil v prospech žalovaného bez právneho dôvodu.
2. Podaním doručeným súdu dňa 13. marca 2019 žalobca navrhol rozšírenie žaloby o 32.792,40 eur spolu s príslušenstvom, na základe čoho súd vydal uznesenie č. k. 29Cb/55/2018-547 zo dňa 22. mája 2019, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu, t. j. žalobca sa domáha zaplatenia 99.040,08 eur s príslušenstvom.
3. Žalobou podanou v právnej veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 39Cb/117/2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 27.327,- eur s príslušenstvom.
4. Uznesením č. k. 29Cb/55/2018-680 zo dňa 19. apríla 2021 tunajší súd spojil veci vedené pod sp. zn. 39Cb/117/2019 a 29Cb/55/2018 na spoločné konanie pod sp. zn. 29Cb/55/2018, v ktorom sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 126.367,08 eur s príslušenstvom.
5. Podaním doručeným súdu dňa 21. februára 2022 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Zároveň navrhol žiadnej strane sporu nepriznať náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, a to zmeny rozhodovacej praxe súdov, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky až po začatí tohto súdneho konania dospeli k odlišným právnym záverom, ako predtým dospeli viaceré súdy prvej a druhej inštancie.
6. Žalovaný sa rozsiahlym podaním zo dňa 21. apríla 2022 vyjadril k aplikácii ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom v predmetnom vyjadrení uviedol, že žalobca upustil od žalobného návrhu bez ohľadu na správanie žalovaného, čím jednoznačne zavinil zastavenie konania. Pokiaľ ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania, jeho aplikácia nie je možná na súdený prípad s poukazom na ust. § 257 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie by malo byť aplikované zdržanlivo a vykladané reštriktívne. V predmetnej právnej veci žalobca uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu zmeny rozhodovacej praxe súdov, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky až po začatí tohto súdneho konania dospeli k odlišným právnym záverom, ako predtým dospeli viaceré súdy prvej a druhej inštancie. Uvedené však nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné preniesť na žalovaného ťarchu povinnosti úhrady jeho vlastných trov konania.
7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť a podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
10. Žalobca vzal žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súd konanie zastavil v zmysle vyššie citovaných ustanovení bez ohľadu na súhlas či nesúhlas žalovaného.
11. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. tohto uznesenia, t. j. súd konanie zastavil.
12. Podľa ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
13. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 256 CSP. Ustanovenie § 256 CSP ukladá povinnosť
nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej.
16. Súd v danej veci skúmal, či sú v predmetnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania, ako navrhoval žalobca, či teda sú splnené predpoklady na uplatnenie § 257 CSP.
17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP, resp. § 256 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 21. februára 2017 strane sporu, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia § 257 CSP len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
18. Súd má vedomosť, že Najvyšším súdom SR bolo rozhodnuté v obdobných veciach viacerými senátmi Najvyššieho súdu SR, v ktorých dovolací súd vyslovil svoj právny názor (1Obdo/18/2019, 1Obdo/13/2019, 3Obdo/18/2019, 2Obdo/9/2019, 2Obdo/15/2019, 4Obdo/95/2018). Najvyšší súd SR okrem iného vo svojich rozhodnutiach poukázal na to, že v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o prístupe, ktorú zákon č. 656/2004 Z. z. priamo vyžadoval - by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ust. § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca elektriny (t.j. žalobca) vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať zákonnú úpravu a splniť všetky podmienky stanovené cit. zákonom vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení v sústave so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom brániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom) nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je obsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené splnenie všetkých zákonných podmienok (resp. povinností). Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny pripojenie a prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej zákonom č. 656/2004 Z. z. (§ 21 ods. 2 písm. a/, § 24 ods. 2 písm. h/ cit. zákona).
19. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmenu rozhodovacej praxe súdov, ktorá viedla k späťvzatiu žaloby po tom, ako Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR po začatí konania v danom spore dospeli k odlišným právnym záverom, ako predtým rozhodli súdy prvej a druhej inštancie, nemožno vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné aplikovať ust. § 257 CSP.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu, nakoľko práve správanie žalobcu viedlo k zastaveniu konania a nebolo v zmysle žalobnej požiadavky. Súd uvádza, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko ním uvádzané dôvody (zmena rozhodovacej praxe súdov, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky až po začatí tohto súdneho konania dospel k odlišným právnym záverom, ako predtým dospeli súdy prvej a druhej inštancie), súd nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa. Na základe uvedeného súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.
21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
22. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
23. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
24. Žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu na súd v konaní vedenom (pôvodne) pod sp. zn. 29Cb/55/2018 vo výške 3.974,50 eur a v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 39Cb/117/2019 vo výške 1.639,50 eur, t. j. spolu 5.614,- eur. Súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku kráteného o 1 %, t. j. kráteného o 56,14 eur, teda rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 5.557,86 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., a to po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I., a II. tohto uznesenia možno podľa § 357 písm. a) a m) CSP podať odvolanie. Odvolanie môže strana podať v lehote do 15 dní odo dňa doučenia tohto uznesenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku III. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.