Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/330/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Mgr. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Burian & partners, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. V. Tvrdého č. 819/1, IČO: 47 254 483, o zaplatenie sumy 12.777,50 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/75/2014-389 zo dňa 19. mája 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/75/2014-417 zo dňa 24. júna 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/75/2014-389 zo dňa 19.05.2016 žalobný návrh zamietol. Navrhovateľa (ďalej „žalobcu“) zaviazal nahradiť odporkyni (ďalej „žalovanej“) trovy konania vo výške 3.725,30 eur na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konštatoval, že žalovaná sa žalobným návrhom došlým dňa 07.01.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to Stáleho rozhodcovského súdu SBA vydaného pod sp. zn. II/2010-6724, na základe ktorého bola ako ručiteľka zaviazaná na plnenie sumy 12.698,45 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 12.698,45 eur od 30.01.2011 do zaplatenia, pričom v časti bol návrh zamietnutý. V konaní sp. zn. 18C/6/2013 zo dňa 08.11.2013 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol uvedený rozhodcovský rozsudok v časti výroku týkajúceho sa žalovanej zrušený v zmysle § 40 ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona o rozhodcovskom konaní“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2013. V zmysle platnej právnej úpravy vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku po právoplatnosti daného rozhodnutia vec sa má prejednať v občianskom súdnom konaní v zmysle § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd mal nepochybne preukázané, že dňa 04.11.2004 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0362569720 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a G. M. ako dlžníčkou. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 300.000,- Sk, pričom úver bol spotrebný za účelom investície do nehnuteľností. Dňa 04.11.2004 bola uzatvorená Dohoda o ručení medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako ručiteľkou. Obsahom zmluvy je prehlásenie žalovanej ako ručiteľky, že má vedomosť o uzavretí zmluvy s G. M. dňa 04.11.2004 na poskytnutie splátkového úveru vo výške 300.000,- Sk. Podľa článku III. bod 3 Dohody o ručení ručiteľ vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“) veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa článku III. bod 4 dohody právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody o ručení sa vo veciach v nej neupravených budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto dohody, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí.

Súd mal zistené, že predložené VOP neboli podpísané zmluvnými stranami. Z ničoho nevyplýva, že VOP boli súčasťou Dohody o ručení, ako aj zmluvy o úvere. V obidvoch zmluvách je iba uvedené, že dlžník a ručiteľka sa oboznámili s obsahom VOP. Uvedené bolo konštatované aj v rozsudku sp. zn. 18C/6/2013, ktorý nebol nikým a ničím napadnutý. Ďalej súd poukázal na to, že ručiteľský záväzok je akcesorickým záväzkom, teda viaže sa k hlavnému záväzku, teda k zmluve o splátkovom úvere. Dohoda o ručení je akcesorická ku vzťahu - k zmluve o úvere, ktorú súd posúdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na smernice ES, avšak spravujúcu sa Obchodným zákonníkom. Je neprípustné, aby ručiteľ bol menej chránený ako samotný dlžník. Súd poukázal na § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých ručiteľ má práva ako dlžník. Podľa súdu žalovaná namietala platnosť Dohody o ručení, nakoľko sa neoboznámila s obsahom zmluvy, podpísala ju bez prečítania a bez oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, v časovej tiesni a strese. Uvedené bolo konštatované aj v odôvodnení rozsudku súdu sp. zn. 18C/6/2013 zo dňa 11.10.2013 a toto konštatovanie nebolo nikým namietané, spochybňované, teda ani žalobcom tohto konania, ktorý však v tomto konaní uvedené skutočnosti už zrazu namieta a rozporuje. Súd po vykonanom dokazovaní totožne ako v konaní sp. zn. 18C/6/2013 zistil, že žalovaná ako ručiteľka uzavrela Dohodu o ručení bez riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami. Nebolo ničím preukázané, že bola riadne oboznámená s VOP, ako aj so zmluvnými podmienkami. V konaní bola vypočutá žalovaná, pričom táto podľa súdu bez menšieho zaváhania tvrdila všetky ňou tvrdené skutočnosti totožne v obidvoch konaniach, t.j. bez oboznámenia, za cca 5 minút, teda prišla iba na podpis takej dohody. Súd zároveň poukázal na to, že už z názvu právneho úkonu - Dohoda, vyplýva, že malo ísť o určité dojednanie oboch strán a nie iba podpis ručiteľa bez akéhokoľvek oboznámenia a pod. Následne súd uviedol obsah výpovedí svedkov (E. I. - manžela žalovanej, R. F. a G. G. - pracujúcich v Slovenskej sporiteľni v čase uzavretia Dohody o ručení) a konštatoval čo títo podľa neho potvrdili pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej. Následne uzavrel, že žalovaná za podpory svedka R. I. (aj keď je to jej manžel, súd nezistil dôvod pre jeho spochybnenie ako svedka, pričom bol poučený o pravdivom vypovedaní a o trestnoprávnych následkoch) Dohodu o ručení uzavrela v časovej tiesni za účelom pomôcť známej jej matky získať úver bez toho, aby poznala obsah úverovej zmluvy, či dohody bez toho, aby si riadne uvedomila význam dohody, aj keď pojmu ručenie rozumie, ale neuvedomovala si následky takej dohody. Dané ručenie považovala len za podmienku pre získanie úveru p. M.. Bolo preukázané, že Dohodu o ručení podpísala bez prečítania, bez oboznámenia sa s ňou, ako aj s úverovou zmluvou, či zmluvných podmienok a keďže trpí zdravotnými problémami, ktoré ju obmedzujú v pohybe, toto všetko absolvovala v stoji opierajúc sa o svojho manžela a preto bez ďalšieho zmluvu čo najrýchlejšie podpísala, lebo nevládala ani dlho stáť a celý proces trval cca 5 - 10 minút. Za tak krátky čas však podľa názoru súdu nie je možno oboznámiť klienta so zmluvou, či jej náležitosťami. Dĺžku tohto procesu potvrdili aj svedkyne, ktoré na jednej strane tvrdili, že klient je riadne oboznamovaný, ale na druhej strane uviedli, že zmluva sa nečíta, ani VOP, nakoľko sú na výveske. Svedkyne potvrdili, že nejde o individuálne dojednané zmluvy. Na základe uvedeného súd posúdil Dohodu o ručení za neplatný právny úkon, nakoľko nebol vykonaný slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a preto žalovanú nezaviazal ako ručiteľku na zaplatenie predmetnej pohľadávky žalobcu. Žalovaná riadne preukázala svoje tvrdenia ohľadom uzavretia Dohody o ručení, čo v podstate bolo skonštatované aj v právoplatnom rozsudku sp. zn. 18C/6/2013. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil Dohodu o ručení za neplatnú, nezaoberal sa vznesenou námietkou premlčania lebo posúdenie by tak bolo nadbytočné. Pokiaľ ide o trovy konania súd konštatoval, že uznesením zo dňa 06.11.2014 bolo konanie zastavené s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. S poukazom na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ v danej veci procesne zavinil zastavenie časti konania o zaplatenie sumy 4.561,57 eur žalobca, keďže v uvedenej časti zobral žalobu späť. Žalovanej tak prináleží náhrada trov konania aj ohľadne uvedenej časti konania. Následne predmetom konania bola žaloba o zaplatenie sumy 12.777,50 eur s prísl. Úspešným účastníkom v tomto konaní je žalovaná, ktorej na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. voči žalobcovi a to z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 3.725,30 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, keďže ide o jednostranné, neobjektívne a neodôvodnené rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu považoval súd právny úkon (Dohodu o ručení) za neplatný. Súd podľa neho sa jednostranne stotožnil so subjektívnym tvrdením žalovanej, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, akými úvahami sa uberal pri posúdení toho, že

Dohoda o ručení nebola uzatvorená slobodne, vážne, určite či zrozumiteľne. Táto skutočnosť v konaní nebola akýmkoľvek spôsobom preukázaná a súd pri nej vychádzal len z nepreukázaných tvrdení zo strany žalovanej a jej manžela. Žalovaná nielenže svoje tvrdenia nepodložila relevantnými dôkazmi, ale vôbec žiadnymi dôkazmi. Súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj nedostatočne odôvodnil a z toho dôvodu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Uvedeným postupom súdu došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Rozhodnutie súdu neposkytuje absolútne žiadne presvedčivé odôvodnenie založené na preukázaných skutočnostiach, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom poskytlo nestranné odpovede na všetky sporné skutočnosti. Za daných okolností podľa žalobcu vyznieva zarážajúco konštatácia súdu, že nebolo ničím preukázané, že by bola žalovaná riadne oboznámená s VOP, ako aj so zmluvnými podmienkami, keď žalobca v konaní predložil Dohodu o ručení uzavretú medzi pôvodným veriteľom pohľadávky a žalovanou, v ktorej žalovaná jednoznačne vyhlásila, že sa oboznámila so VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Rovnako tak sa oboznámila so Sadzobníkom. Zároveň žalovaná potvrdila vedomosť o následkoch spojených s uzavretím danej dohody, ako i vedomosť o obsahu úverovej zmluvy. On teda jednoznačným spôsobom preukázal, že žalovaná sa s uvedenými dokladmi a ich obsahom oboznámila a zobrala ich na vedomie. Zároveň žalobca poznamenal, že prevzatie ručiteľského záväzku častokrát predpokladá istú mieru dôvery medzi dlžníkom a ručiteľom, a teda je možné predpokladať, že žalovaná mala vedomosť o obsahu úverovej zmluvy a svojich následných povinnostiach aj priamo dlžníka z úverovej zmluvy. Pokiaľ sa aj žalovaná dobrovoľne neoboznámila s obsahom zmluvných podmienok a obchodných podmienok, rozhodnutie súdu týmto poskytuje ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti žalovanej za plnenie svojich záväzkov a povinností, čo však nie je možné zohľadňovať na jeho ťarchu. V tejto súvislosti bol názoru, že v konaní bolo svedeckými výpoveďami jednoznačne preukázané, že žalovaná nebola nikým nútená Dohodu o ručení uzatvoriť a rovnako tak ani nikým obmedzovaná v tom, aby si Dohodu o ručení v pokoji prečítala, porozumela jej obsahu a rozhodla sa či dohodu s takýmto obsahom uzatvorí alebo ju uzatvoriť odmietne. Zároveň mal žalobca za to, že obsah dohody nie je tak obsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť. V ďalšom ohľadom žalovanej tvrdenia, že pozná význam slova „ručenie“, avšak v tejto súvislosti si neuvedomovala skutočný význam a následky v prípade neplnenia si povinností dlžníka a ručenie brala ako bežní ľudia, že sa ide ručiť, aby niekto dostal úver, čo je formálna podmienka pre získanie úveru, žalobca uviedol, že s prihliadnutím k základnému právnemu princípu, že neznalosť zákona neospravedlňuje, nemôže súd toto účelové tvrdenie žalovanej pripisovať na jeho ťarchu. Zároveň bol názoru, že v rozhodnutí súdu absentuje zásada spravodlivosti a predmetné konanie postráda aj jednu zo základných zásad konania, a to zásadu kontradiktórnosti konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia žalovanej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe, resp. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Podľa nej neboli v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnené obligatórne náležitosti právneho úkonu, a to najmä z dôvodu, že Dohoda o ručení bola podpísaná v strese a v tiesni s poukazom na jej zdravotný stav, bola podpísaná bez prečítania a oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami bez svojho zavinenia a VOP jej neboli dané k dispozícii na oboznámenie sa s nimi, resp. vôbec nemala možnosť sa s nimi oboznámiť, čo okrem iného potvrdili aj výpovede svedkov na pojednávaní a s čím sa stotožnil súd. Tvrdenia žalobcu o arbitrárnosti rozsudku považovala v danom prípade za neopodstatnené a uvádzané účelovo z dôvodu absencie reálnych odvolacích dôvodov. Nesúhlasila s obsahom odvolania žalobcu, najmä s poukazom na skutočnosť, že VOP a zmluvné podmienky jej neboli predložené, nebolo jej umožnené sa s nimi oboznámiť a tieto vôbec neboli súčasťou Dohody o ručení. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že v zmluvách aj Dohode o ručení je uvedené, že dlžník aj ručiteľ sa oboznámil s obsahom VOP, nemožno to považovať za skutočné oboznámenia sa s predmetnými dokumentmi najmä s poukazom na situáciu za akej bola dohoda podpísaná. Taktiež poukázala na skutočnosť, že Dohoda o ručení nie je platný právny úkon, teda nevyvoláva zamýšľané účinky a teda je bezpredmetné zaoberať sa otázkou oboznámenia sa s VOP a zmluvnými podmienkami.

4. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/75/2014-417 zo dňa 24.06.2016 rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť trovy štátu Slovenskej republiky vo výške 4,63 eur na účet Okresného súdu Žilina

v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania za pojednávanie konané 24.06.216 za účelom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku nepriznal. Vzhľadom na rozhodnutie súdu vo veci samej, neúspešným účastníkom konania bol teda žalobca, preto je povinný hradiť v zmysle ust. § 148 ods. 1, 2 O. s. p. aj trovy konania štátu, ktoré mu vznikli. V danej veci bol uskutočnený výsluch žalobkyne (správne žalovanej - poznámka odvolacieho súdu) v domácom prostredí (z dôvodu jej zdravotných problémov). Náklady na cestovné v súvislosti s použitím služobného motorového vozidla na miesto výsluchu predstavujú sumu 4,63 eur, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd skúmal splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov u žalobcu, pričom mu neboli zrejmé žiadne okolnosti, ktoré by uvedené odôvodňovali. Vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom a zo žiadneho ním predloženého dokladu nevyplývalo, že by malo ísť o bezplatné zastupovanie. Súd mal za to, že pokiaľ účastník konania je schopný plniť povinnosť vo vzťahu k právnemu zástupcovi - hradiť odmenu za zastupovanie v zásade musí byť spôsobilý plniť túto (finančnú) povinnosť aj vo vzťahu k štátu. Nakoľko žalovaná bola v danej veci úspešným účastníkom, prináležala by jej s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. náhrada trov konania aj za účasť na pojednávaní dňa 24.06.2016, ale keďže si náhradu trov konania za tento úkon právnej služby neuplatnila, súd rozhodol tak ako uviedol vo výroku dopĺňacieho rozsudku.

5. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podal odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci lebo súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 29.05.2016, voči ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Mal za to, že rozhodnutie o trovách konania je neoddeliteľne späté s rozhodnutím vo veci samej. Žiadal preto, aby odvolací súd po rozhodnutí o podaním odvolaní dopĺňací rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C. s. p.“ zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaná sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Uviedla, že z obsahu odvolania žalobcu má za to, že rozhodne sa nejedná o nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom rozsudku, ba dokonca to, že obsah odvolania nie je možné podradiť žiadnemu odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. Rovnako žalobca podal odvolanie len čisto principiálne tzn. len z dôvodu podania odvolania voči rozhodnutiu vo veci samej. V odvolaní tak absentujú odvolacie dôvody. Žalovaná žiadala preto odvolanie žalobcu odmietnuť podľa § 386 písm. d/ C. s. p. alebo odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

9. Okresný súd rozsudkom v prvom poradí č. k. 8C/75/2014-135 zo dňa 22.01.2015 žalobný návrh zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.596,58 eur na účet právneho zástupcu žalovanej, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 87Co/188/2015-169 zo dňa 31.08.2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že „z doterajšieho konania okresný súd pri svojom závere o neplatnosti právneho úkonu Dohody o ručení vychádzal len z tvrdení žalovanej pri jej výsluchu ako účastníčky konania vo veci sp. zn. 8C/6/2013, v ktorom sa táto domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku s tým, že rozsudok, v ktorom sa tiež jej tvrdenia konštatujú nebol napadnutý opravným prostriedkom. Aj keď je pravdou, že sa uvedené tvrdenia v rozsudku sp.

zn. 8C/6/2013 konštatujú, ale rozhodcovský rozsudok bol zrušený podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, teda pre popretie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Iné dôkazy na svoje tvrdenia o neoboznámení sa s VOP a o strese a časovej tiesni pri podpise Dohody o ručení žalovaná doposiaľ nepredložila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ má v zmysle dôsledného uplatňovania prejednacieho princípu povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť, avšak (aplikáciou princípu rovnosti účastníkov) aj žalovaný má procesné právo a v istom zmysle aj procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto protichodne tvrdených skutočností. Odvolací súd musel preto súhlasiť s odvolateľom v tom, že sa nesprávne stotožnil s tvrdením žalovanej bez toho, aby uvedená skutočnosť bola aj akýmkoľvek spôsobom preukázaná. Rozsudok okresného súdu považoval aj za nepreskúmateľný pre nedostatok právnych dôvodov v tom pokiaľ posúdil Dohodu o ručení za neplatný právny úkon. Bez bližšieho zdôvodnenia týchto totiž v konaní len citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 265 Obchodného zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka. Možno sa len domnievať, že pravdepodobne jedným z dôvodov neplatnosti právneho úkonu má byť rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ citoval aj ust. 37 Občianskeho zákonníka, podľa tohto sa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V citovanom ustanovení sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený: a/ slobodne, b/ vážne, c/ určite, d/ zrozumiteľne. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, ktorú z týchto náležitostí právny úkon - Dohoda o ručení nespĺňa“. V ďalšom konaní uložil preto okresnému súdu od žalovanej požadovať, aby svoje tvrdenia preukázala. V prípadne ich preukázania by mal rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za stavu nepreukázania sa bude zaoberať námietkou premlčania vznesenou žalovanou v konaní pred okresným súdom.

11. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol zhodne ako rozsudkom v prvom poradí keď žalobný návrh zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 3.725,30 eur na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť trovy štátu Slovenskej republiky vo výške 4,63 eur na účet Okresného súdu Žilina v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania za pojednávanie konané 24.06.2016 za účelom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku nepriznal.

12. Súd v konaní vypočul žalovanú ako účastníčku konania a ňou navrhnutých svedkov a uzavrúc považoval právny úkon Dohodu o ručení za neplatný právny úkon, nakoľko nebol vykonaný slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Žalovanú preto nezaviazal ako ručiteľku na zaplatenie predmetnej pohľadávky žalobcu.

13. Žalobca v odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu opätovne nesúhlasil s rozhodnutím súdu, keďže ide o jednostranné, neobjektívne a neodôvodnené rozhodnutie. Súd podľa neho sa jednostranne stotožnil so subjektívnym tvrdením žalovanej, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, akými úvahami sa uberal pri posúdení toho, že Dohoda o ručení nebola uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Táto skutočnosť v konaní nebola akýmkoľvek spôsobená preukázaná a súd pri nej vychádzal len z nepreukázaných tvrdení zo strany žalovanej a jej manžela. Podľa žalobcu súd preto nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj nedostatočne odôvodnil a z toho dôvodu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

14. v čl. 46 a nasl., ako aj Dohovor o ochrane základných práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 garantujú právo na súdnu ochranu (spravodlivý proces). Toto právo zahŕňa jednak právo na prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu subjektívneho práva a jednak právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou radou inštitucionálnych a procesných záruk. Ustanovenie čl. 46 a nasl. Ústavy SR našlo vyjadrenie aj v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku, ktorý zakotvuje povinnosť súdov v civilnom procese postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov účastníkov, resp. strán konania a táto ochrana bola účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2, 3 C. s. p.), tiež v súlade s ochranou verejného záujmu, prihliadajúc na dobré mravy (čl. 1, 2 C. m. p.). Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03).

15. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť svojvôľu súdu pri rozhodovaní. Pokiaľ z odôvodenia rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, nemožno vylúčiť, že takéto rozhodnutie bude nepreskúmateľné. Je nevyhnutné, aby rozhodnutia súdov nielen zodpovedali zákonu v merite veci a boli vydávané pri rešpektovaní procesných predpisov, ale aby aj ich odôvodnenie zodpovedalo kritériám daným ust. § 220 ods. 2 C. s. p., nakoľko len vecne správe rozhodnutia a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutia napĺňajú ústavné kritériá práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 a nasl. Ústavy SR).

17. Aby bol prejav vôle platným právnym úkonom, musí splňovať požiadavky stanovené zákonom, resp. musí vyhovovať náležitostiam v zákone stanoveným (náležitosti osoby, vôle, prejavu, pomeru vôle a jej prejavu, predmetu a formy). Vadnosť právneho úkonu sankcionovanou neplatnosťou (a to absolútnou) spôsobuje predovšetkým nedostatok slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle, ktorý je právnym úkonom.

18. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu, rozhodnutím súdu a odvolaním žalobcu konštatuje, že okresný súd oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu uviedol z akých právnych dôvodov Dohodu o ručení považuje za neplatný právny úkon. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré konkrétne objektívne skutočnosti nasvedčujú záveru súdu, že úkon nebol urobený slobodne. Inak povedané, v čom (konkrétne) súd videl neslobodu konania žalovanej. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právny úkon sa urobil slobodne, ak k prejavu vôle účastníkov nebol prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Neplatné sú teda právne úkony, ku ktorým došlo na základe nátlaku na účastníka. Rovnako sa uvedené týka aj toho, že úkon nebol urobený vážne. Právny úkon sa urobil vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. O vážnu vôľu nemôže ísť napr. vtedy, ak sa právny úkon urobil zo žartu. O vážnu vôľu nejde ani vtedy, ak ide o právny úkon zastretý, t.j. ak namiesto skutočne uzavretého právneho úkonu sa zamýšľa iný právny úkon. Vzhľadom na uvedené nebolo odvolaciemu súdu z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé v čom konkrétnom videl, že úkon (ručenie) nebol urobený vážne. Určitosť prejavu vôle je diktovaná požiadavkou právnej istoty. Určitosť sa musí týka určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Nezdôvodnenie neurčitosti písomného právneho úkonu Dohody o ručení z hľadiska požadovaného preto tiež neobstojí. Rovnako sa uvedené týka aj konštatovania, že úkon nebol urobený zrozumiteľne. Právny úkon je zrozumiteľný, ak obsah vôle je zrejmý z jej prejavu. V čom sú teda pochybnosti, že nejde o ručenie. Zhrnúc vyššie uvedené, nie sú zrejmé konkrétne úvahy, ktorými okresný súd urobil svoj záver o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu neslobody, nevážnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti a taktiež jednotlivo a nie súhrnným uvádzaním všetkých podľa neho rozhodných skutočností. Okrem toho ani to, ktoré súdom, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu už vykonané navrhnuté dôkazy, uvedené aj potvrdzujú. V dôsledku toho nie je možné náležite preskúmať správnosť právneho záveru okresného súdu.

19. Vzhľadom na uvedené, nakoľko odôvodnenie súdu nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v dôsledku čoho je toto nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, ktorá vada zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení so súvisiacim dopĺňacím rozsudkom (závislým od rozhodnutia vo veci samej keďže sa týkal rozhodnutia súdu o trovách štátu) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc ustanovenia C. s. p. a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby bolo

preskúmateľné. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).