Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-33-2016.pdf
PDF · 76.79 KB
Case nature
Subarea
3Cob/33/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: T. T., nar.: XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX L., proti žalovanému: JaMa trading, s.r.o., so sídlom Mirka Nešpora 31, Prešov, IČO: 46 687 254, o zaplatenie 3.458,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/466/2015-29 zo dňa 22.3.2016, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie.
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.458,- eur a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.458,- eur od 16.2.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 207,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.458,- eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 16.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 5.8.2013 žalobca ako živnostník uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy vykonal stavebné práce podľa príkazov objednávateľa. Podľa zmluvy o dielo mal žalovaný žalobcovi vyplatiť faktúru č. 4/2013 v sume 1.721,- eur a faktúru č. 5/2013 v sume 1.737,- eur, spolu 3.458,- eur na účet žalobcu vedený v SLSP a.s., č.: XXXXXXXXXX/XXXX. Keďže žalobcovi faktúry vyplatené neboli, a to ani po niekoľkých telefonických urgenciách, zaslal žalobca žalovanému dňa 4.5.2015 doporučene písomnú urgenciu, na ktorú žalovaný nereagoval. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku citoval ust. § 114 ods. 2 až 5 O.s.p., ust. § 153b ods. 2 písm. b/, ust. § 153b ods. 3 O.s.p. a v tejto súvislosti uviedol, že dňa 19.1.2016 súd vydal uznesenie č.k. 21Cb/466/2015-23, ktorým zaviazal žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril v zmysle §114 ods. 3 O.s.p.. Súd vydal toto uznesenie majúc zato, že danú vec nemožno posúdiť ako vec podľa §120 ods. 2 a § 153b ods. 5 O.s.p., t.j. ako veci, v ktorých súd nemôže vydať uznesenie v zmysle §114 ods. 3 O.s.p., a teda vo všetkých ostatných veciach takéto uznesenie môže vydať. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo doručené žalovanému do vlastných rúk na adresu jeho sídla uvedenú v Obchodnom registri, pri použití ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p., dňa 22.2.2016. Uznesenie obsahovalo poučenie, že v prípade, že si žalovaný nesplní svoju povinnosť podľa ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 114 ods. 5 O.s.p.. Žalovaný sa v stanovenej lehote k žalobnému návrhu a jeho prílohám nevyjadril. Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. V tomto konaní o zaplatenie sumy 3.458,- eur s príslušenstvom súd rozhodoval na základe ust. § 536 ods. 1 až 3, ust. § 546 ods. 1, ust. § 548 ods. 1, ust. § 365 ods. 1 až 4, ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013, ust. § 1 ods. 2 uvedeného Nariadenia, ust. § 3a uvedeného Nariadenia s tým, že v danom prípade podľa tvrdení žalobcu a predložených listín súd nemal pochybnosti o nároku žalobcu a jeho nárok nebol zo strany žalovaného spochybnený, a preto ho súd posúdil ako dôvodný. Keďže boli splnené aj všetky ostatné podmienky pre rozhodnutie, súd žalobe v rozsahu prvého výroku vyhovel rozsudkom pre zmeškanie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, a to bez nariadenia pojednávania. Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, súd v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. upovedomil účastníkov konania oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote stanovenej zákonom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi tohto konania nepriznal náhradu trov voči žalovanému, aj keď mal vo veci plný úspech, nakoľko mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, keďže bol na základe žiadosti oslobodený od platenia súdneho poplatku a nebol zastúpený advokátom. Žalobcovi bolo rozhodnutím č. 21Cb/466/2015-22 v tomto konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení zmien a doplnení, na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal žalovaného, ktorý nie je od poplatku oslobodený a podľa výsledku konania je povinný súdny poplatok za návrh zaplatiť vo výške 207,- eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa poučenia proti rozsudku bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, len čo sa týka výroku o náhrade trov konania a výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh a ďalej podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom. Uviedol, že nie je si vedomý, aby mu uznesenie zo dňa 19.1.2016 spolu so žalobou a prílohami bolo doručené. Keďže popiera dôvodnosť výšky uplatneného nároku, k žalobe by sa bol určite vyjadril a neopomenul by sa k tomuto vyjadriť. Žalobca v žalobe nespomenul, že voči jeho nároku na zaplatenie si započítal svoj nárok na náhradu škody. O započítaní pohľadávok bol žalobca upovedomený. Zároveň poprel dôvodnosť a výšku uplatneného nároku, nakoľko si žalobca jednostranne určil výšku odmeny bez akýchkoľvek relevantných podkladov. Ďalej žalovaný poprel, aby mu žalobca faktúry riadne doručil. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že je neopodstatnené a nezakladá sa na pravde. Uznesenie v zmysle § 114 O.s.p. spolu s návrhom a prílohami boli žalovanému doručené na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri. Podľa § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Pokiaľ žalovaný spomínal zápočet so svojim nárokom na náhradu škody, tu žalobca uviedol, že na zaplatenie náhrady nejakej škody ho nikdy nevyzval. Faktúry č. 4/2013 a 5/2013 boli žalovanému doručené a pred podaním žaloby bola žalovanému zaslaná urgencia s tým, že chce riešiť spor mimosúdnou cestou. Žalovaný však na jeho urgenciu neodpovedal. Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom, preto mu vzniklo právo na prejednanie odvolania podľa doterajších právnych predpisov. Niet žiadneho zákonného dôvodu, aby sa odvolanie žalobcu prejednalo podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Odvolací súd dodáva, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného čl. I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnuté v minulosti. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo odvolanie podané.
5. Odvolací súd pritom vychádzal z ust. § 202 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie žalovaného bolo podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie v zmysle § 114 O.s.p.. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku, že žalovanému nebolo doručené uznesenie č. k. 21Cb/466/2015-23 spolu s návrhom a prílohami, táto odvolacia námietka nie je dôvodná, pretože toto uznesenie bolo žalovanému doručené v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Uvedené uznesenie bolo doručované na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri Y.. W. XX, T.. Zásielka sa súdu vrátila 17.2.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote. Teda v zmysle uvedeného ustanovenia boli uvedené listiny žalovanému riadne doručené. Keďže nebola naplnená podmienka ust. § 202 O.s.p. o prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, musel potom odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie žalovaného odmietnuť.
6. Súčasne odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 207,- eur, keďže tento bol vyrubený v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položkou č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
7. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).