Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/55/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R. XXXX/XX, štátnej občianky SR, v konaní o zaplatenie XX.XXX,XX L. s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 9.377,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.377,70 Eur od 12.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanej a občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava IČO: 42362962 právo na náhradu trov konania v rozsahu 45,06%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.8.2014 domáhal, aby žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 12.928,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 12.8.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrela dňa X.XX.XXXX žalovaná so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej úver v sume 11.120 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v splátkach po 189,38 Eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si proti žalovanej uplatňuje splátky úveru splatné od 20.8.2013 do 20.10.2020 v počte 69 v celkovej sume 12.928,32 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.10.2020 sa stali splatnými na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatnil. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 13.460,94 Eur a pozostávala z istiny vo výške 10.552,25 Eur, riadneho úroku 2.376,07 Eur, úroku z omeškania vo výške 453,19 Eur, poplatkov vo výške 79,43 Eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky neuhradila žiadnu časť z dlžnej sumy. Preto sa žalobca obrátil na súd.

2. Do konania na podporu žalovanej vstúpilo oznámením zo dňa XX.X.XXXX občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962 ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa. Žalobca so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasil. Preto súd uznesením č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa X.XX.XXXX pripustil vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania. Na základe odvolania žalobcu, uvedené uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17Co/140/2016-93 zo dňa 13.4.2016.

Vedľajší účastník sa k žalobe nevyjadril. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, a preto súd s uvedeným občianskym združením od 1.7.2016 nekonal. Vedľajšiemu účastníkov v automaticky nevzniklo postavenie osobitného subjektu podľa § 95 CSP, pretože takýto záver nemá oporu v ustanoveniach CSP, a neboli splnené podmienky ust. § 95 pre to, aby súd ďalej konal s ním ako osobitným subjektom.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.11.2016. Vec bola prejednaná podľa § 183 v neprítomnosti žalobcu, za prítomnosti jeho právneho zástupcu. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, o odročenie pojednávania nežiadali.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných podmienok J., a.s., oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, prílohy č. X zmluve o postúpení pohľadávok, pokus o zmier zo dňa X.X.XXXX, oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania , písomného podanie žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, podacieho hárku, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.X.XXXX, správ o pobyte žalovanej, námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníka, správy J. sporiteľne, a.s. zo dňa 26.10.2016, podaní žalobcu zo dňa 22.11.2016, výzvy SLSP, a.s. zo dňa 11.4.2012, oznámenia SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013, fotokópie neprevzatej zásielky od žalovanej, čestného prehlásenia zo dňa 27.1.2011, ústrižku poštového peňažného poukazu zo dňa 27.11.2016, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaná ako dlžník uzavrela dňa 4.11.2010 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť dlžníkovi úver vo výške XX.XXX Eur, a dlžník sa zaviazal veriteľovi uhradiť spracovateľský poplatok v sume XXX eur, a vrátiť veriteľovi úver spolu s úrokom pri úrokovej sadzbe vo výške 14,90% ročne v pravidelných mesačných splátkach po 127,26 Eur od prvého čerpania do XX.XX.XXXX, zročných do posledného dňa v mesiaci, a od 20.12.2010 v splátkach po 189,38 Eur mesačne, zročných do 20. dňa v mesiaci, pričom posledná splátka bola zročná dňa XX.XX.XXXX. Dlžník sa zaviazal uhrádzať aj poplatok za správu úveru 2,899 eur mesačne od uzavretia zmluvy. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 17,38%, priemerná hodnota RPMN 13,63% a celková čiastka spojená s úverom v sume 22.140,25 Eur. V zmluve je žalovaná označená jej menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého bydliska.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2016 uviedol, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej sume 10.881 Eur a z poskytnutého úveru uhradila veriteľovi splátkami sumu 2.511,56 Eur (posledná úhrada bola vykonaná dňa 1.12.2011 v sume 170,87 eur), z ktorej bolo na istinu započítaná suma 1.503,30 Eur, na poplatky suma 515,56 Eur, na riadny úrok suma 490,31 Eur, na úrok z omeškania suma 2,39 Eur.

7. Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvou zo dňa 11.4.2012 vyzývala žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru v sume 757,67 Eur. Listom zo dňa 20.5.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu XX.X.XXXX a vyzvala žalovanú na úhradu vyčísleného dlhu XX.XXX,XX Eur do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia na označený účet. Z fotokópie neprevzatej zásielky vyplýva, že banka zasielala oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanej na adresu jej pobytu , pričom žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote a preto sa vrátila dňa 18.6.2013 banke.

8. Dňa 27.6.2013 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je ako predmet postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX v celkovej výške 13.460,94 Eur, ktorá pozostávala z istiny 10.552,25 Eur, riadneho úroku 2.376,07 Eur, úroku z omeškania vo výške 453,19 Eur, poplatkov vo výške 79,43 Eur. Postúpenie pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ žalovanej listom zo dňa 9.7.2013.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že žalovaná porušila povinnosť v zmysle zmluvy o úvere, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, preto ju tento

vyzýval výzvou zo dňa 11.4.2012 na splnenie omeškaných splátok úveru a následne zosplatnil úver ku dňu 17.5.2013. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola žalobcovi postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2013.

10. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej bol vyplatený úver v sume ako vyplýva zo spisu. Úver žalovaná použila na svoje podnikanie, mala vtedy živnostenské oprávnenie, nakúpila za peniaze tovar, oblečenie ktoré predávala zákazníkom. Spočiatku úver pravidelne splácala. Následne zamestnankyňa žalovanej v predajni vytvorila manko vo výške 3.830 Eur, ktoré jej doteraz neuhradila v plnom rozsahu. Nemohla preto pravidelne splácať uvedený úver. V súčasnej dobe žalovaná pracuje ako taxikárka pre spoločnosť Dodo taxi v Trenčíne na čiastočný úväzok a jej mesačná mzda v čistom činí okolo 200 Eur. Okrem toho mesačne zarobí ešte 60 Eur za to, že upratuje dvom starým babkám byt a nosí im nákupy. Žije v prenajatom 1,5 izbovom byte spolu s mladším synom, ktorý má 19 rokov a do mája 2017 bude študovať SOU v Trenčíne. Žalovaná za podnájom hradí spolu s energiami mesačne 190 Eur, s úhradou nákladov jej pomáha starší syn, ktorý je zamestnaný a má vlastnú rodinu. Spláca 30 Eur mesačne exekúciu, ktorá je voči nej vedená v prospech oprávnenej pani S. podnikajúcej pod obchodným menom I. so sídlom v T. a XX Eur mesačne nebankovej spoločnosti Provident Financial a.s. úver, ktorý si vzala na osobné potreby a ktorého neuhradený zostatok predstavuje 400 Eur. Je nemajetná. Úver je schopná splácať iba v splátkach v maximálnej výške 30 Eur mesačne.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca súhlasí so splátkovým kalendárom, avšak výška mesačnej splátky 30 Eur je neprimerane nízka.

12. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“/ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, písm. b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 4.11.2010 bola medzi SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Hoci zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a jej prílohou boli aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, žalovaná v rámci svojho výsluchu uviedla, že úver vyplatený na základe tejto zmluvy použila na svoju podnikateľskú činnosť, keď v tom čase mala živnostenské oprávnenie a nakúpila za úver tovar, oblečenie, ktoré potom predávala svojím zákazníkom. Keďže žalovaná uviedla, že poskytnutý úver v celom rozsahu použila na svoju podnikateľskú činnosť, v zmluvnom vzťahu s bankou nevystupovala ako spotrebiteľ, ale zmluvu o úvere uzavrela a plnila ju v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva preto nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ani spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za situácie, keď žalovaná v skutočnosti použila poskytnutý úver na účely podnikania, predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských. Na daný zmluvný vzťah potom dopadajú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nie však ustanovenia právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 11.120 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach podľa podmienok v zmluve. Žalovaná potvrdila, že jej úver bol v uvedenej výške vyplatený. Žalobca uplatnil proti žalovanej neuhradený zostatok tohto úveru.

14. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Súd mal za preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenie peňažnej pohľadávky z úverovej zmluvy, pretože túto pohľadávku žalobca nadobudol od SLSP, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013. Žalovaná potvrdila, že úver prestala pravidelne splácať. Podľa vyjadrenia žalobcu, poslednú splátku uhradila dňa 1.12.2011, a žalovaná uvedené tvrdenie nerozporovala. Preto banka postupovala podľa ustanovenia bodu 7.6.1. písm. a/ VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere a v zmysle ktorého bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, že klient je v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, a vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 17.5.2013. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013 sa považuje za doručené žalovanej podľa bodu 10.3. VOP tretí deň od odoslania na poštovú prepravu a to aj v prípade ak sa zásielka vráti

ako nedoručená, pričom v danej veci banka toto oznámenie odoslala žalovanej dňa 23.5.2013, a považuje sa za doručenú dňa 26.5.2013, napriek tomu, že žalovaná zásielku neprevzala. Bolo potom preukázané, že žalovaná napriek písomnej výzve banky na splnenie dlhu obsiahnutej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013 neuhradila banke pohľadávku zodpovedajúcu omeškanému záväzku zo zmluvy o úvere ani po uplynutí 90 dní. Banka bola teda oprávnená postúpiť pohľadávku zmluvou na žalobcu. V čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok boli tak splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky stanovené ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

15. Žalovaná sa zaviazala v zmluve poskytnutý úver veriteľovi uhradiť spolu s dohodnutými riadnymi úrokmi v sadzbe 14,90% ročne a spracovateľským poplatkom 239 Eur ako aj poplatkami za správu úveru v sume 2,99 Eur mesačne. Úver bola povinná splácať v mesačných splátkach po 189,38 Eur, zročných vždy do 20. dňa v mesiaci. Úver bol žalovanej vyplatený v sume 10.881 Eur, a podľa tvrdenia žalobcu uhradila žalovaná splátkami od 4.11.2010 do 1.12.2011 z úveru sumu 2.511,56 Eur. Tieto tvrdenia žalovaná nerozporovala a preto súd z nich vychádzal. Veriteľ z úhrad žalovanej započítal na istinu úveru sumu 1.503,30 Eur, a preto neuhradená istina úveru predstavuje 9.377,70 Eur (10.881 Eur - 1.503,30 Eur). V tejto časti súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú.

16. Riadny úrok obsiahnutý v žalobcom uplatnených splátkach zročných od 20.8.2013 do 20.10.2020, teda v splátkach, ktorých splatnosť mala nastať po zosplatnení úveru bankou súd žalobcovi nepriznal. Zvyšné splátky úveru žalobca neuplatnil. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dojednanú dobu. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka má podľa názoru súdu žalobca do zosplatnenia istiny úveru a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku R 59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Súd má za to, že v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru nastane stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012 vyhodnotil v obdobnej posudzovanej veci ako ústavne konformný taký výklad príslušných právnych predpisov v rozhodnutiach okresného a krajského súdu, v zmysle ktorého v prípade, že veriteľ pristúpi k tzv. zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, a teda veriteľ má právo na riadne úroky z úveru len do zosplatnenia úveru.

17. Keďže žalovaná neuhradila peňažný dlh veriteľovi ani v dodatočne stanovenej lehote 10 dní od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré sa považuje za doručené 26.5.2013 (ako je vyššie konštatované), a uvedená lehota na plnenie uplynula dňa 5.6.2013, od 6.6.2013 je žalovaná v omeškaní s plnením celého neuhradeného úveru. Žalobcovi vzniklo podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania, ktoré uplatnil proti žalovanej od 12.8.2013 do zaplatenia. Uplatnený úrok z omeškania neprevyšuje úrok z omeškania vo výške určenej nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ust. § 1 ods. 2 ktorého môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. K prvému dňu omeškania 6.6.2013 bola základná úroková sadzba 0,50% a po pripočítaní 9%, by patril úrok z omeškania 9,50% ročne. Súd nemohol prekročiť žalobný návrh žalobcu podľa § 216 ods. 1 CSP. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.377,70 Eur od 12.8.2013 do zaplatenia.

18. S poukazom na uvedené dôvody súd výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu neuhradenej istiny úveru 9.377,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.377,70 Eur od 12.8.2013 do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu proti žalovanej zamietol.

19. Súd nemohol vyhovieť žiadosti žalovanej o splátkový kalendár, na základe ktorého by dlh žalobcovi splácala po 30 Eur mesačne, pretože len istinu pohľadávky v sume 9.377,70 Eur by za takéhoto

splátkového kalendára splácala 313 mesiacov, teda 26 rokov, čo je neprimerane dlhá doba na splnenie dlhu. Súd prihliadol aj na to, že v zmluve o úvere sa žalovaná zaviazala splácať úver vo vyšších splátkach a to po 189,38 Eur mesačne. Keďže žalovaná podľa jej tvrdení vzhľadom na jej majetkové a príjmové pomery by nebola schopná dlh splácať vo vyšších splátkach ako 30 Eur mesačne, súd jej podľa § 232 ods. 3 uložil lehotu na splnenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnil žalobou peňažný nárok v sume 12.928,32 Eur a súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 9.377,70 Eur, čo predstavuje z uplatnenej sumy 72,53 % a úspech žalobcu a súd žalobu vo zvyšku v časti o zaplatenie sumy 3.552,62 Eur, čo predstavuje 27,47% a úspech žalovanej, súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Preto súd výrokom III. vyslovil, že žalobca má proti žalovanej a proti občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, ktoré v konaní podporovalo žalovanú právo na náhradu trov konania v rozsahu 45,06% (72,53% - 27,47%). Občianske združenie, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník, je oprávnené alebo povinné na náhradu trov konania vo vzťahu k protistrane v nadväznosti na to, či právo alebo povinnosť na náhradu trov konania vznikla strane, ktorú občianske združenie v konaní podporovalo. Proti uvedenému občianskemu združeniu patrí žalobcovi právo na náhradu tých trov konania, ktoré žalobcovi vznikli po dobu jeho účasti v konaní od jeho vstupu do konania dňa 22.9.2014 až do zániku jeho účasti dňa 30.6.2016. O výške trov konania prvostupňový súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.