Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/373/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. A. XXXX/X, M. a 2. Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. A. XXXX/X, M., obaja žalovaní právni nástupcovia nebohej K. I., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E. A. XXXX/X, M., zomr. XX. XX. XXXX, za účasti občianskeho združenia Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 575,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 4. februára 2013 č. k. 9Ro/509/2011- 82 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalobcu nahradiť Spotrebiteľskému združeniu OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava trovy konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vedené na súde pod sp. zn. 9Ro/509/2011 zastavil. Žalobcovi vrátil súdny poplatok zo žaloby, krátený o 6,63 eura, v sume 27,87 eura, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, do 15 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu. Posledným výrokom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 109,94 eura na účet právneho zástupcu HKP Legal s. r. o., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 2, 3, § 93 ods. 1, 2, 3, 4, § 137, § 146 ods. 1 písm. c/, ods. 2 veta prvá, § 149 ods. 1 OSP, § 11 ods. 3, 4, 6 zákona o súdnych poplatkoch. Uviedol, že o zastavení konania rozhodol z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Nakoľko sa žalobný návrh vzal späť po vydaní platobného rozkazu, rozhodol o tom, že súdny poplatok vo výške 34,50 eura, ktorý je krátený o 6,63 eura, zaplatený na účet súdu, sa vráti žalobcovi vo výške 27,87 eura, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom na tento charakter, má občianske združenie právo z vlastného podnetu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom nemusel preukazovať právny záujem na jeho výsledku a má rovnaké práva ako ktorákoľvek iný strana, a teda aj právo nechať sa zastúpiť splnomocneným zástupcom a právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi vznikne právo na náhradu trov konania len v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vystupoval. K trovám konania dôvodil, že mal za to, že žalobca procesným spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Žalobca učinil späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu, pričom sa možno domnievať, že tak konal z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Žalobcovi vznikla v zmysle prvej vety § 146 ods. 2 OSP povinnosť uhradiť žalovanej a tým aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania. Žalovaná si neuplatnila právo na náhradu trov konania, a preto súd o náhrade trov žalovanej nerozhodoval. Právny zástupca vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej si podaním zo dňa 02. 01. 2013 vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 109,94 eura, a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 24. 04. 2012) po 38,18 eura z tarifnej hodnoty 575,51 eura, t.j. 2x 38,18 eura + 2x7,63 eura režijný paušál + 20% DPH. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 109,94 eura.

2. Proti tomuto uzneseniu, v časti trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej súd náhradu trov konania neprizná. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. V ďalšej časti odvolania poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov v Slovenskej republike. Záverom uviedol, že ani žiadne z ustanovení Charty základných práv EÚ nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

3. Spotrebiteľské združenie OSA v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázalo na to, že v danej veci námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadané, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný. Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných okrem iného v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne sa taktiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú právnu argumentáciu. Pritom právny zástupca žalobcu taktiež používa pre množstvo prípadov štruktúrou aj právnou argumentáciou podobné podania. Takáto prax je však podľa jeho názoru v súčasnom právnom prostredí úplne bežná. Ďalej uviedol, že v predmetnom konaní si uplatňuje iba dva úkony právnej služby, a to napriek tomu, že urobil dve rôzne písomné podania obsahujúce vyjadrenia vo veci a právnu argumentáciu. V predmetnom konaní neexistuje dôvod na nepriznanie mu práva na náhradu trov. Žalovaná bola vďaka ním vznesenej námietke premlčania v konaní v celom rozsahu úspešná, pričom je nepochybné, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo uplatnenie námietky premlčania. Stanovisko žalobcu popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je nie iba absurdný ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikácii by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR. Pokiaľ je možné, aby sa „silný„ žalobca dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo veci žiadal náhradu trov právneho zastúpenia, musí byť možné, aby mal takéto oprávnenie aj vedľajší účastník konania, ktorý je navyše v tomto prípade spotrebiteľské združenie, ktoré je zriadené za účelom ochrany práv žalovanej ako spotrebiteľa. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho, okrem iného, aj tzv. „princíp rovnosti zbraní“. Na podporu jeho argumentácie poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov v Slovenskej republike. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09. V predmetnom konaní pritom neexistuje dôvod na aplikáciu § 150 OSP, ktorá by bola možná skôr naopak, teda v prípade, ak by bol v konaní úspešný žalobca a žalovaná ako spotrebiteľ by vzhľadom na svoje majetkové či sociálne pomery nebola zaviazaná na náhradu trov konania. Záverom uviedol, že v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom žalobcu, žiadal konanie podľa § 109

ods. 1 písm. c/ OSP prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z. Vzájomná súvsťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 však znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré smerujú proti rozhodnutiam súdu vydaným do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (§ 470 ods. 2 . Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami( I. ÚS 50/04).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

11. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 25. 11. 2011, domáhal zaplatenia sumy 575,51 eura s príslušenstvom, predstavujúcej záväzok žalovanej (t. č. nebohej K. I.) zo Zmluvy č. 1928195655, v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností riadne a včas. Písomným podaním zo dňa 24. 04. 2012 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník na strane žalovanej, a to občianske združenie Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava. Súčasne s týmto podaním vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Žalobca písomným podaním zo dňa 12. 10. 2012, doručeným súdu prvej inštancie

dňa 18. 10. 2012, vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie v danej veci zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré v časti zatavenia konania a vrátenia súdneho poplatku žalobcovi, pre absenciu odvolania, nadobudlo právoplatnosť, keď predmetom prejednania odvolacieho súdu bol tretí výrok uznesenia súdu prvej inštancie, napadnutý odvolaním zo strany žalobcu.

12. Spotrebiteľské združenie OSA, občianske združenie, vstúpilo v súlade s § 93 ods. 2, 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, z vlastného podnetu do predmetného konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. V právnej úprave účinnej od 01. 07. 2016 ustanovením § 81 a nasl. bol inštitút vedľajšieho účastníka nahradený komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Intervenient je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Tá môže mať v súčasnosti( za splnenia zákonných podmienok) postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnámi procesnými podmienkami (§ 95 OSP), resp. za podmienok ustanených v § 291 môže spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore zastupovať. Spotrebiteľské združenie OSA ako vedľajší účastník na strane žalovanej sa účinnosťou novej procesnej právnej úpravy automaticky nepretransformoval na subjekt v zmysle ustanovenia § 95 CSP, resp. § 291 CSP. Predmetom odvolacieho konania sú však trovy dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktoré tomuto vznikli do 30. 06. 2016, teda do času, dokedy uvedené občianske združenie malo v zmysle platnej právnej úpravy OSP účinnej do 30. 06. 2016 v konaní postavenie vedľajšieho účastníka.

13. Podľa § 236 v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

14. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

15. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.

17. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 236 CSP, ako i § 220 ods. 2 (s použitím ustanovenia § 234 ods. 2 a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, strana nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie síce vyplýva, že tento o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP, s poukazom na skutočnosť, že žalobca učinil späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu a procesným spôsobom zavinil zastavenie konania, avšak v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vedľajšieho

účastníka absentuje odôvodnenie toho, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s posúdením účelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, keď účelnosť takto vynaložených trov konania, je súd povinný vždy skúmať a nadväzne na to odôvodniť ich priznanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v tomto smere neobsahuje žiadne odôvodnenie, a preto nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri priznaní trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a ako posúdil ich dôvodnosť. K uvedenému odvolací súd udáva, že zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

18. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v súlade s ustanovením § § 236 CSP, ako i § 220 ods. 2 tak, že svoje rozhodnutie náležite odôvodní, ako aj sa vysporiada s námietkami odvolateľa.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .