Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/54/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., sídlo: Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému X. Č., bytom U., Y. XXX, v spore o zaplatenie 210 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.06.2016 domáhal, aby súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vydal bez nariadenia pojednávania proti žalovanému rozsudok, ktorým bude žalovaný zaviazaný na zaplatenie zmenkovej sumy - istiny 210 €, 6% úroku zo zmenkovej sumy 275 € od 16.10.2013 do 04.11.2014, čo predstavuje sumu 17,40 €, zo zmenkovej sumy 260 € od 05.11.2014 do 19.12.2014, čo predstavuje sumu 1,92 €, zo zmenkovej sumy 245 € od 20.12.2014 do 19.01.2015, čo predstavuje sumu 1,25 €, zo zmenkovej sumy 230 € od 20.01.2015 do 13.07.2015, čo predstavuje sumu 6,62 € a zo zmenkovej sumy 210 € od 14.07.2015 do zaplatenia a zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 275 € od 11.10.2013 do 04.11.2014, čo predstavuje sumu 64,35 €, zo sumy 260 € od 05.11.2014 do 19.12.2014, čo predstavuje sumu 7,02 €, zo sumy 245 € od 20.12.2014 do 19.01.2015, čo predstavuje sumu 4,56 €, zo sumy 230 € od 20.01.2015 do 13.07.2015, čo predstavuje sumu 24,15 € a zo zmenkovej sumy 210 € od 14.07.2015 do zaplatenia. Žalobca sa domáhal aj priznia zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,92 € a náhrady trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zastúpenia 68,40 € s DPH. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 08.09.2011 na zmenkovú sumu 275 €, pričom sa zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 11.10.2013. Napriek tomu, že žalobca má nárok na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, požaduje zmenkový úrok len vo výške 0,06% denne od 11.10.2013. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný ako vystaviteľ zmenky doposiaľ zaplatil 65 €, z nich na zmenkovú sumu 65 € a na úroky 0 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Súd prvej inštancie vzhľadom na nedostatok relevantných skutkových tvrdení v súlade s článkom 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 žalobcu vyzval dňa 09.08.2016 na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky, v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy (tlačivo B), o uvedenie na základe akých skutkových okolností bola zmenka vystaviteľom - žalovaným vystavený

na sumu 275 €, na základe akého právneho titulu a na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanému záväzok, ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, o špecifikáciu zmenkovej istiny s uvedeným jej položiek, pri každej z nich o uvedenie výšky, dátumu a právneho dôvodu vzniku a na odôvodnenie počiatku uplatneného 6% úroku zo zmenkovej sumy (istiny). Žalobca bol tiež vyzvaný na predloženie listinných dôkazov o daných skutočnostiach.

3. Žalobca na výzvu súdu reagoval písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 30.08.2016. Žalobca uviedol, že poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky, nie z pohľadávky; predmetom konanie nie je iný záväzkový právny vzťah. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré vyžaduje súd. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Preto nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca zároveň poukázal na Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016, ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou žalobca ani nedisponuje. Poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013. Pokiaľ ide o odôvodnenie počiatku uplatneného 6% úroku zo zmenkovej sumy, žalobca uviedol, že právo na zmenkový úrok si uplatňuje podľa § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. Zmenka na videnie je zročná pri predložení; žalobcu ju predložil k zaplateniu v deň uvedený v žalobe. Keďže zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť o predložení zmenky osvedčiť verejnou listinou.

4. Súd prvej inštancie v súlade s článkom 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zaslal žalovanému tlačivo na odpoveď (tlačivo C), ktorým bol žalovaný oboznámený s uplatnenou pohľadávkou voči jeho osobe, s výzvou na zaslanie odpovede vyplnením tlačiva a jeho zaslaním súdu, alebo akýmkoľvek iným spôsobom v lehote do 30 dní od jeho doručenia spoločne s tlačivom na odpoveď. Žalovaný bol zároveň upozornený, že v prípade, ak neodpovie do 30 dní, súd vydá rozsudok. Žalovaný bol upovedomený o tom, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomným konaním, avšak na žiadosť je možné nariadiť ústne pojednávanie. Žalovaný na výzvu súdu (zaslané tlačivo C) nereagoval, k žalobe sa nevyjadril, ani nenavrhol nariadiť vo veci ústne pojednávanie.

5. Súd prvej inštancie upovedomil žalobcu písomnosťou zo dňa 15.11.2016, že dňa 14.11.2016 bol k právnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20C/54/2016 pripojený exekučný spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Er/364/2014 a zároveň že rozsudok bude verejne vyhlásený dňa 30.11.2016. Žalobca sa k uvedenému dôkazu nevyjadril a na verejnom vyhlásení rozsudku nebol prítomný.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to zmenkou zo dňa 08.09.2011 (č.l. 8 spisu), výpisom z obchodného registra, vedeného Mestským súdom v Prahe (č.l. 10 spisu), odpoveďou žalobcu na výzvu súdu (č.l. 24 a nasl. spisu), uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.l. 28 a nasl. spisu), obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Er/364/2014. Z týchto dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalobca je právnickou osobou zapísanou od 24.01.2001 v obchodnom registri Městského soudu v Prahe, oddiel C, vložka 81616. Z textu zmenky vyplýva, že bola vystavená vo Važci dňa 08. septembra 2011 X. Č., trvale bytom vo U., Y. XXX, ktorý sa ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri jej predložení na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO 35 807 598 zaplatiť sumu 275 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 24. apríla 2013. Zmenka je splatná bez protestu, na platenie má byť predložená v lehote 4 rokov od vystavenia. V pravom hornom rohu je zmenka opatrená údajom o čísle zmluvy 500300404. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje ako dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Er/364/2014 je preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. 20C/54/2016, bola vystavená na zabezpečenie úveru (spotrebiteľského) poskytnutého vo výške 200 € veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 807 598, žalobcovi ako dlžníkovi, za poplatok 196 €, teda dlžník mal celkovo vrátiť 396 €, na základe

Zmluvy o úvere číslo 500300404, uzavretej dňa 08.09.2011. Ako exekučný titul bol označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08673/13 zo dňa 17.02.2014. Z jeho dôvodov vyplýva, že obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o, Bratislava bolo priznané plnenie voči žalovanému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 500300404 zo dňa 17.02.2014. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

8. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.

9. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

10. Podľa čl. 5 ods. 1 veta druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.

11. Podľa bodu 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a „neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

12. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

13. Podľa čl. 2 písm. a/ Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

15. Podľa čl. 5 Smernice 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

16. Podľa bodu 31 Smernice 2008/48/EHSo zmluvách o spotrebiteľskom úvere zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

17. Podľa čl. 8 Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon, zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

21. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon, vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

22. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

23. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom k 08.09.2011, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

25. V zmysle čl. 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“) súd v spore aplikoval slovenský procesný právny poriadok. V Nariadení nie je uvedená forma, ktorou rozhoduje súd, ak zamieta návrh podľa čl.4, bodu 4 a rovnako túto formu nezakotvuje ani vnútroštátna právna úprava. Súd potom za použitia analógie legis vo veci rozhodol rozsudkom. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. V Nariadení sa zaviedlo alternatívne konanie ku konaniam existujúcim v rámci zákonov členských štátov pre cezhraničné prípady týkajúce sa sporov s hodnotou nepresahujúcou 2 000 €, ktoré kritérium je v tomto spore splnené. Súd vo veci nenariadil pojednávanie, ale rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2016 s poukazom na čl. 2 ods. 1 Nariadenia a oznámením žalobcu v návrhu na začatie konania (žalobe), že nechce nariadenie pojednávania na prejednanie veci.

26. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a pri aplikovaní citovaných zákonných ustanovení žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd poukazuje na to, že pri zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov pre rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd preto najprv skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch. Súd dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne náležitosti podľa § 75 citovaného zákona. Napriek tejto skutočnosti súd podrobil súdnej kontrole zmenku aj cez prizmu spotrebiteľského práva, keď zmenka predložená žalobcom v tomto spore bola nepochybne vystavená (dňa 08.09.2011) v súvislosti so zabezpečením záväzku z úverovej zmluvy zo dňa 08.09.2011. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatneného zmenkového nároku, založeného na poskytnutí ochrany spotrebiteľovi, podporujú aj právne závery prijaté v zjednocujúcom stanovisku občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo prijaté vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu problematiky a rozdielnu rozhodovaciu prax súdov vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Ako vyplýva z tohto stanoviska, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah, povahu pri rešpektovaní

povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ako to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Er/364/2014 je preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k žalobe, bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom, obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 807 598 pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bolo, čo je súdu známe z úradnej činnosti, aj poskytovanie úverov, žalovanému ako dlžníkovi - nepodnikajúcej fyzickej osobe. Výška úveru bola v úverovej zmluve číslo 500300404, uzavretej dňa 08.09.2011, dohodnutá na 200 €, výška poplatku 196 € a dlžník mal tak celkovo vrátiť veriteľovi 396 €. Zákon č. 129/2010 Z. z. ako špeciálny právny predpis vymedzuje presné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj ďalšie obmedzenia, za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka zmluvy, spotrebiteľa. Jedným z obmedzení je aj ustanovenie § 17 ods. 3, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2011 a ktoré vylučuje možnosť zabezpečenia ako aj splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 08.09.2011, teda spadá už pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá umožňovala zabezpečenie úveru zmenkou na zmenkovú sumu maximálne vo výške nesplateného úveru s 30 % príslušenstva z výšky úveru, nová právna úprava neumožňuje zabezpečenie ani plnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou bez akýchkoľvek výnimiek. Pre neplatnosť dohodnutého zabezpečenia záväzku z dôvodu jeho rozporu so zákonom nemohol súd žalobe vyhovieť ani sčasti. Vzniku zmenkového záväzku predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy resp. dohody o plnení záväzku alebo zabezpečení predmetného záväzku zmenkou. Ide o uzatvorenie zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom o zabezpečení konkrétneho záväzku zmenkou. Zmenková zmluva je bezprostredným dôvodom vzniku zmenky a zmenkového záväzku. Táto zmluva je spojítkom, ktoré spája všeobecný záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje so zmenkou. Ide o nepomenovanú zmluvu, a preto podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť treba posudzovať podľa predpisov upravujúcich záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený. Neplatnosť zmenkovej zmluvy nie je dôvodom neplatnosti zmenky, avšak dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy je stav, ako keby žiadna zmenková zmluva neexistovala. Pri neexistencii zmenkovej zmluvy nie je podklad na to, aby sa konkrétna zmenka považovala za zabezpečovaciu zmenku vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke t.j. chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať. V uvedenom prípade pôvodný záväzkový vzťah je upravený zákonom č. 129/2010 Z. z., ktorý výslovne zakazuje zabezpečenie spotrebiteľského úveru ako aj plnenie záväzku zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Uvedené ustanoveniu musí rešpektovať každá dohoda účastníkov t.j. aj samotná dohoda o zabezpečení zmenkou a dohoda o vyplnení zmenky, ktorá vzhľadom k uvedenému ustanoveniu zákona vlastne predstavuje od počiatku dohodu, ktorá je v rozpore so zákonom, ktorý ju robí absolútne neplatnou. Zákon neumožňuje účastníkom iné dojednanie. Účelom predmetného ustanovenia zákona bolo zabezpečenie ochrany spotrebiteľa. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Neplatnosť zmenkovej zmluvy sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť zmenkovej zmluvy však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t.j. v uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. Predložená zmenka je po formálnej stránke platná, avšak záväzok ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí spotrebiteľského nemohol byť platne zabezpečený zmenkovou zmluvou a následne zmenkou. Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmenkovej zmluvy z dôvodu nerešpektovania § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., teda z dôvodu uzatvorenia predmetnej zmluvy v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, z takejto neplatnej zmluvy nevzniklo žalobcovi právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal plný úspech vo veci, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však zo spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú, súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.