Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-101-2016.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2C/101/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcu SECAPITAL S.a.r.l., reg. č. B 108305, so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, Luxembursko, práv. zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martina, proti žalovanej Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1.542,15 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 182,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 182,49 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalobcu.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,34%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.542,15 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa XX.XX.XXXX Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bol dlh žalovanej vzniknutý na základe zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovanou a spol. Všeobecná úverová banka a.s. dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy poskytla spol. Všeobecná úverová banka a.s. žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.394,14 Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť. Žalobcovi bola predmetná pohľadávka voči žalovanej postúpená zmluvou o postúpení zo dňa 23.10.2012. Následne so žalovanou z dôvodu spornosti pohľadávky uzatvoril dohodu o urovnaní, kde sa dohodli, že záväzok vo výške 1.658,49 Eur bude nahradený záväzkom vo výške 1.592,15 Eur spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 7% ročne z dlžnej čiastky, pričom tento záväzok žalovaná uhradí v mesačných splátkach. Spolu sa tak žalovaná zaviazala uhradiť sumu 2.129,52 Eur. Nakoľko žalovaná nehradila dlh tak, ako sa zaviazala, v dôsledku omeškania sa jej dlh stal splatným. Dlžná čiastka ku dňu spísania žaloby predstavovala sumu 1.542,15 Eur.
2. Žalovaná, ktorej bol do vlastných rúk doručený opis žaloby s prílohami, sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadrila.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.11.2016, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť vopred ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Na pojednávaní sa oboznámil s vyjadrením žalovanej, ktorá uviedla, že žalobcu nepozná, nikdy ju nikto od žalobcu nekontaktoval. K uzavretiu Dohody o urovnaní došlo tak, že ju telefonicky kontaktoval niekto zo spoločnosti KRUK, pričom sa dohodli na osobnom stretnutí. Prišiel za ňou potom
nejaký pán z tejto spoločnosti s Dohodou, ktorá bola vopred pripravená, predložil jej ju na prečítanie, vysvetlil o čo ide. Ona potom na základe tejto Dohody aj začala splácať tak, že za ňou každý mesiac tento pán chodil po splátky, ktoré platila do jeho rúk. Približne po roku za ňou tento pán chodiť prestal a až po dvoch rokoch jej bola zo súdu doručená predmetná žaloba. Žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom, ako aj vyjadrením žalobcu zo dňa 14.06.2016, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli strany sporu Dohodu o urovnaní, v ktorej sa konštatuje, že medzi právnym predchodcom veriteľa, spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva č. XXXXXXXX, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.261,19 Eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť s dohodnutým úrokom. Dňa 23.10.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. S ohľadom na skutočnosť, že dlžník svoje záväzky z tejto zmluvy neplnil, má povinnosť zaplatiť celkovú sumu 1.658,49 Eur, z toho istina 950,-Eur, úroky 521,32 Eur a zmluvná pokuta 187,17 Eur. Keďže výška záväzku bola medzi účastníkmi sporná, bola uzatvorená dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa urovnali vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to tak, že vznikol nový záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku v sume 1.592,15 Eur spolu s úrokovou sadzbou 7% ročne. Celková čiastka tak predstavovala sumu 2.129,52 Eur a túto sa žalovaná zaviazala uhradiť v 105-tich mesačných splátkach po 20,-Eur s tým, že 106. splátka bude vo výške 29,52 Eur. V časti C v ods. 2 súčasne dlžník svoj záväzok podľa ods. 1 uznáva, čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť uvedeným spôsobom.
6. Oznámením o zosplatnení zo dňa 07.04.2016 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanej zosplatnenie dlhu z dohody o urovnaní, pretože sa dostala do omeškania so splátkou splatnou 30.12.2013. Dlžná suma bola vo výške 1.542,15 Eur.
7. Z predloženej zmluvy - Žiadosti o aktiváciu karty T-mobile č. XXXXXXXX vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX došlo medzi žalovanou a spol. Všeobecná úverová banka a.s. k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej sa spol. Všeobecná úverová banka a.s. zaviazala poskytnúť žalovanej úverový rámec vo výške 33.000,-Sk pri štandardnej mesačnej splátke vo výške 1.100,-Sk. Podľa zmluvy bola žalovaná na materskej dovolenke. V časti VI. Vyhlásenia klienta, v bode 6, žalovaná vyhlásila, že svojim podpisom sa oboznámila s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiava. V rámci Obchodných podmienok je uvedený vzorec pre výpočet RPMN a výpočet poplatkov súvisiacich s čerpaním pôžičky.
8. V zmysle návratky zo dňa 18.02.2008 vyplnenej žalovanou bol úverový rámec v zmysle zmluvy navýšený na sumu 42.000,-Sk.
9. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.06.2016 žalovaná v zmysle zmluvy celkovo čerpala sumu 2.051,38 Eur (debetné operácie) a vykonala úhrady vo výške 1.818,89 Eur (kreditné operácie) s tým, že po postúpení pohľadávky vykonala ešte úhrady vo výške 50,-Eur. Celkovo tak uhradila sumu 1.868,89 Eur.
10. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
13. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
14. Podľa § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
17. Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Urovnanie je vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti nahradia novými. Podstatou urovnania je, že strany sa vzdávajú niektorých práv a môžu sa zaviazať k novým vzájomne podmieneným povinnostiam. Predpokladmi urovnania sú: existencia záväzku, spornosť alebo pochybnosť o obsahu záväzku, existencia právnej neistoty strán doterajšieho záväzku a navzájom adresované ústupky strán. Pokiaľ ide o ústupky strán, tieto musia byť v každom prípade vzájomné. V opačnom prípade nejde o urovnanie, ale o iný právny vzťah (napr. uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, dohodu o odpustení dlhu podľa § 574 Občianskeho zákonníka, atď.).
18. V prejednávanej veci žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.542,15 Eur s príslušenstvom odvodzujúc svoj nárok od dohody o urovnaní preukázateľne uzatvorenej medzi účastníkmi dňa XX.XX.XXXX.. Predmetom dohody mal byť sporný záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou dňa XX.XX.XXXX. Keďže výška záväzku z uvedenej úverovej zmluvy (1.658,49 Eur) mala byť medzi účastníkmi sporná, bola uzatvorená dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to tak, že vzniká nový záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku v sume 1.592,15 Eur spolu s úrokovou sadzbou 7% ročne. Celková čiastka tak predstavovala 2.129,52 Eur a túto sa žalovaná zaviazala uhradiť v zmysle splátkového kalendára. V časti C v ods. 2 súčasne dlžník svoj záväzok podľa ods. 1 uznáva, čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť uvedeným spôsobom (v splátkach).
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní zo dňa 18.09.2013, titulom ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok, je neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči § 585 ods. 1 Občianskemu zákonníka a je taktiež v rozpore s dobrými mravmi.
20. Je nepochybné, že dohoda o urovnaní bola vopred pripravená a naformulovaná žalobcom. V prvom rade súd poukazuje na to, že z jej obsahu nevyplýva spornosť výšky záväzku žalovanej. Len samotné konštatovanie spornosti, ktoré bolo v texte predtlačené, podľa názoru súdu nesvedčí o tom, že medzi účastníkmi sa dohodou o urovnaní skutočne urovnávali sporné skutočnosti. Naopak súd nadobudol presvedčenie o tom, že žalobca si dohodou o urovnaní chcel zabezpečiť uzatvorením akoby nového záväzku svoju pozíciu vo vzťahu k žalovanej, keď jej navonok poskytol výhodu v znížení dlžnej sumy a v nových splátkach. Žalobca však konal v zjavnom nekalom úmysle, o čom svedčí i skutočnosť, že „urovnal“ predchádzajúci záväzok žalovanej v sume 1.658,49 Eur na sumu 1.592,15 Eur, avšak k tejto sume si ešte pričítal úrok vo výške 7% ročne z dlžnej čiastky a iné nešpecifikované príslušenstvo, a celkovú dlžnú sumu tak vyčíslil na sumu 2.129,52 Eur. Pôvodný záväzok teda nahradil novým záväzkom
vyšším o sumu 471,03 Eur. Okrem toho súd určenie nového záväzku, čo do jeho výšky považuje za neurčité, nezrozumiteľné, a tým i neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v dohode sa v časti C najskôr uvádza, že dlžná čiastka nového záväzku je 1.592,15 Eur, pričom celková čiastka, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť, je 2.129,52 Eur s tým, že táto má byť tvorená súčtom príslušenstva a celkových nákladov tvorených úrokom vo výške 7% ročne z dlžnej sumy pri RPMN 7,23%. Ide o nezrozumiteľné vyjadrenie výšky a dôvodu nového záväzku, pretože tento mali zrejme tvoriť okrem úroku aj iné náklady. Okrem toho žalobca si v texte dohody vopred predformuloval text v časti C, bod 2, kde uvádza, že dlžník nový záväzok uznáva, čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť dohodnutým spôsobom. I týmto postupom konal žalobca v neprospech žalovanej, ktorej dal na podpis okamžité uznanie záväzku, čo do dôvodu a výšky, pričom vôbec nebolo zrejmé, aký dlh a z čoho pozostávajúci má žalovaná uznať. Súčasne súd za rozporné považoval označenie zmluvy, ktorá založila pôvodný vzťah žalovanej a právneho predchodcu žalobcu, keď v dohode o urovnaní bolo uvedené číslo zmluvy XXXXXXXX, avšak žalobca v odôvodnení podanej žalobe, ako aj v listinných dôkazoch, uvádzal zmluvu č. XXXXXXXX.
21. Predložená dohoda o urovnaní má podľa názoru súdu skôr charakter dohody o čiastočnom odpustení dlhu (§ 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a uznaní záväzku (§ 558 Občianskeho zákonníka) zo strany žalovanej, nakoľko jedným z predpokladov urovnania je, že účastníci navzájom ustúpia od niektorých práv a môžu sa zaviazať k novým vzájomne podmieneným povinnostiam. V danom prípade však došlo navonok len k „ústupku“ zo strany žalobcu ohľadom výšky dlžnej pohľadávky, pričom zo strany žalovanej k žiadnemu ústupku nedošlo.
22. Súd tak v danej veci konštatuje, že konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná v pôvodnom vzťahu so spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s. vzniknutom zo zmluvy č. XXXXXXXX mala evidentne postavenie spotrebiteľa. Pričom toto postavenie sa jej zachovalo i po postúpení pohľadávky na žalobcu a aj v momente, keď mala uzatvárať dohodu o urovnaní. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
23. Žalobca podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím dohody o urovnaní žalovanej privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože dohoda ju zaväzovala na plnenie oproti pôvodnému záväzku zjavne navýšeného nového zmluvného záväzku z predchádzajúceho obdobia. Žalobca nekonal dobromyseľne a čestne, pričom jeho konaniu možno prisúdiť i charakter nekalej obchodnej praktiky. Obchodná praktika považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je pre to nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna vo vzťahu k jednému alebo viacerým nasledujúcim prvkom, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. V danom prípade žalobca nejasným a nezrozumiteľným a pre spotrebiteľa poškodzujúcim spôsobom dáva podnet na uzatvorenie nového zmluvného záväzku, ktorým spotrebiteľ stráca spotrebiteľskú právnu ochranu, keď na dohodu o urovnaní ako nový záväzok sa zjavne už zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.
24. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní uzatvorená dňa 18.09.2013 je neplatným právnym úkonom pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami.
25. V nadväznosti na konštatovanú neplatnosť dohody o urovnaní súd dopĺňa, že žalobca by mohol svoj nárok uplatňovať len titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Uvedené právo však žalobca neuplatnil a tiež súd má za to, že bezdôvodné obohatenie mu ani nevzniklo, pretože žalobca v skutočnosti žalovanej na základe dohody o urovnaní neposkytol žiadne plnenie.
26. Súd sa zaoberal i tým, či žalobcovi nepatrí nárok na peňažné plnenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s. zo zmluvy č. XXXXXXXX. Z predloženej zmluvy súd zistil, že v tejto nie sú uvedené žiadne individuálne dojednania ohľadom
poplatkov a nie je v nej uvedený ani úrok, za ktorý bol žalovanému revolvingový úver poskytnutý, čo je jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere. Pokiaľ sa v tomto smere mala žalovaná riadiť Obchodnými podmienkami a Cenníkom, súd tieto dokumenty nepovažoval za platné zmluvné dojedania, keď spotrebiteľ nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah týchto dokumentov, vyjadriť sa k nim, príp. meniť výšku uvedených poplatkov a úrokov. Zmluva tiež neobsahuje jednotlivé náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (najmä údaj o úrokovej sadzbe, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN či priemernej hodnote RPMN). Súd má za to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Vzhľadom na uvedené tak žalobca môže od žalovanej požadovať vrátenie iba skutočne požičanej sumy. Keďže podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná čerpala celkovo sumu 2.051,38 Eur a celkovo uhradila sumu 1.868,89 Eur, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 182,49 Eur, t.j. rozdiel medzi poskytnutou istinou a zaplatenou sumou vo výške, a vo zvyšku súd žalobu ohľadom požadovanej istiny zamietol.
27. Nakoľko sa žalovaná s nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania, žalobcovi súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 182,49 Eur od 31.12.2013 až do zaplatenia, t.j. odo dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania v zmysle splátkového kalendára a došlo k zosplatneniu jej celého dlhu. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Ohľadom prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a žalovanej, ktorá mala vo veci čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na pomer jej úspechu a neúspechu (88,17% - 11,83%), v rozsahu 76,34%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) v nadväznosti na ich vyčíslenie žalovanou.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).