Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-140-2016.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Subarea
3CoE/140/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a členov senátu JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v exekučnej veci oprávneného: 1/ D.. X. B., nar. XX.X.XXXX, Q. 1, I.; 2/ U. B., nar. XX.X.XXXX, Q. 1, I.; obaja zastúpení JUDr. Iva Pavlíková, Ul. J. Milca 11, Žilina, proti povinnému: F. G. - G., IČO: 41 095 227, SNP 1431/15-15, Považská Bystrica zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, o vymoženie príslušenstva, o odvolaní oprávneného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03. marca 2016, č.k. 8Er/897/2015-54, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného 1/ a 2/ o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zaviazal oprávnených spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,65 Eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a druhým výrokom oprávnených zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške 409,91 Eur k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Ex. por., § 146 ods. 2 druhá veta a § 251 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že oprávnení sa proti povinnému domáhali vymoženia príslušenstva. Tamojší súd uznesením č.k. 8Er/897/2015-41 exekúciu zastavil, pretože rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 17C/69/2010-461 zo dňa 22.04.2015 doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť. Okresný súd zároveň oprávnených zaviazal nahradiť trovy exekúcie povinnému a súdnemu exekútorovi. Uvedené uznesenie vydal vyšší súdny úradník a oprávnení proti nemu podali včas odvolanie v časti, v ktorej boli zaviazaní na náhradu trov povinnému a súdnemu exekútorovi. Pretože ani proti jednému z týchto uznesení nie je odvolanie inak prípustné, včasným podaním odvolania sa v napadnutej časti uznesenie zrušilo a vo veci opätovne rozhodoval zákonný sudca. Okresný súd zistil, že dňa 05.10.2015 bol podaný návrh oprávnených na exekútorskom úrade, tento bol postúpený na tamojší súd dňa 09.10.2015. Podkladom pre vykonanie exekúcie bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 17C/69/2010-461 zo dňa 22.04.2015, na ktorom bola v tom čase vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej nadobudol rozsudok právoplatnosť 03.09.2015 a vykonateľnosť 08.09.2015. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 19.10.2015. Dňa 18.11.2015 bol na tamojší súd doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný žiadal exekúciu zastaviť, pretože exekučný titul doteraz nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z listinných dôkazov, ktoré predložil, vyplynulo, že povinný podal odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 28.08.2015. Dňa 02.12.2015 postúpil súdny exekútor návrh oprávnených na zastavenie exekúcie, námietky povinného proti exekúcii a návrh na rozhodnutie o jeho trovách. K náhrade trov exekúcie žiadal zaviazať oprávnených. V podaní, ktoré bolo na exekútorský úrad doručené dňa 20.11.2015 oprávnení vzali návrh na vykonanie exekúcie späť, pretože exekučný titul doposiaľ nie je právoplatný ani vykonateľný. Námietky povinného boli odôvodnené (rovnako ako návrh na zastavenie exekúcie) tým, že exekučný titul doposiaľ nie je právoplatný a vykonateľný. Okresný súd mal za to, že v tejto veci nie je medzi účastníkmi konania sporné, že predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, zhodne to tvrdia
oprávnení aj povinný. Oprávnení ani nenapadli výrok o zastavení exekúcie. Okresný súd podotkol, že aj v prípade, ak by povinný podal odvolanie na Krajský súd v Žiline, lehota zostáva zachovaná a odvolanie nemožno odmietnuť ako oneskorene podané. Pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť, nemožno na jeho podklade viesť exekúciu. Je pri tom irelevantné, že na predmetnom rozhodnutí bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Ak oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie na základe neprávoplatného a nevykonateľného rozsudku, čo bolo dôvodom zastavenia exekúcie, z procesného hľadiska zavinili zastavenie exekúcie práve oprávnení. Nič na tom nemení ani fakt, že obdržali zo súdu rozsudok s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.zn. 22 CoE 142/2013 z 5. júna 2013. Proti uvedenému uzneseniu bola podaná aj sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý vyslovil: „V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.“ Podľa názoru okresného súdu teda práve oprávnení majú povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora podľa ust. § 203 ods. 1 Ex. por. a trovy právneho zastúpenia povinného podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. v spojitosti s ust. § 251 ods. 4 O.s.p., resp. analogicky podľa § 200 ods. 1 posledná veta Ex. por.. Pretože oprávnení nenamietali, že by v napadnutom rozhodnutí boli trovy exekútora vypočítané nesprávne, sudkyňa opätovne priznala súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,65 Eur vrátane DPH. Okresný súd priznal právnemu zástupcovi povinného náhradu odmeny za 3 úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, návrh na zastavenie exekúcie a vyjadrenie k odvolaniu (v exekučných veciach sa nerozlišuje medzi odvolaním čo do veci samej a ostatnými odvolaniami) á 105,41 Eur a paušálnu náhradu hotových výdavkov za 2 úkony právnej služby á 8,39 Eur vykonané ešte v roku 2015 a 1 úkon á 8,58 Eur vykonaný v roku 2016, čo je spolu 409,91 Eur po navýšení o DPH 20 %.
2. Proti tomuto uzneseniu podali oprávnený 1/ a 2/ odvolanie. Uviedli, že dňa 22.11.2015 im Okresný súd Žilina doručil oznámenie, v ktorom im oznámil, že došlo k pochybeniu pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, nakoľko navrhovateľ (povinný) podal odvolanie, a to podaním zo dňa 28.08.2015 elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom na Krajský súd v Žiline. Na základe týchto skutočností dňa 20.11.2015 zobrali oprávnení návrh na vykonanie exekúcie späť. Dňa 18.11.2015 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Dňa 30.11.2015 doručil Okresný súd Žilina oprávneným odvolanie povinného zo dňa 28.08.2015. Ďalej uviedli, že za takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pochybením Okresného súdu Žilina kedy uviedol oprávnených do omylu bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť na rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/69/2010. K uvedenému pochybeniu došlo pravdepodobne následkom pochybenia samotného povinného, ktorý odvolanie nepodal v súlade s § 204 ods. 1 O.s.p. na súde proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smerovalo, ale priamo na Krajský súd v Žiline. Na základe tejto skutočnosti došlo k pochybeniu samotného okresného súdu pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. a/, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Ex. por.. Z uvedených ustanovení vyplýva, že je zrejmé, že ústrednou zásadou pri rozhodovaní o trovách exekúcie je zásada povinnosti tieto hradiť povinným. Len v celkom výnimočných prípadoch môže byť k náhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený, avšak len v tom prípade ak zastavenie exekúcie zavinil. Poukázal, že Okresný súd Považská Bystrica zastavil exekúciu z vlastného podnetu, a to na základe tej skutočnosti, že zistil skutočnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. a/ Ex. por., kedy mal zrejme zistené, že povinný so svojim právnym zástupcom podali odvolanie proti rozsudku na nesprávnom súde. Za takto zisteného skutkového a právneho stavu, teda v žiadnom prípade nemohol okresný súd zaviazať oprávnených platením trov exekúcie exekútorovi, ale rovnako tak v žiadnom prípade nemohol priznať trovu právneho zastúpenia právnemu zástupcovi povinného podľa § 251 ods. 4 O.s.p., nakoľko v tomto prípade mal povinnosť aplikovať § 200 ods. 1 druhá veta a § 203 ods. 1 Ex. por. poťažmo s prihliadnutím na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Keďže v zmysle ust. § 202 O.s.p. nie je odvolanie proti tomuto uzneseniu taxatívne vylúčené, okresný súd nepostupoval v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko v danom prípade sudca ak odvolaniu v celom rozsahu nevyhovie je povinný predložiť vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V danom prípade takto nekonal, rozhodol novým uznesením s poučením, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Takýmto rozhodnutím podľa ich názoru bola účastníkom odmietnutá možnosť konať pred súdom, a teda podľa ich názoru bolo porušené ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/ a f/ O.s.p. a rovnako tak ust. § 374 ods. 4 O.s.p.. Mali za to, že uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03.03.2016 je postihnuté vadou uvedenou v § 205 ods. 2 písm. b/, c/ a f/ O.s.p. a preto žiadali,
aby napadnuté uznesenie bolo podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušené postupom uvedeným v § 214 ods. 2 O.s.p..
3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
4. Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
5. Podľa § 473 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. V zmysle § 373 CSP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
9. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
11. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
12. V exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
13. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania) odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
14. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku (účinného v čase podania odvolania) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
16. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
17. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
18. V danej veci bolo dňa 23.03.2016 oprávneným 1/ a 2/ podané odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie aj napriek poučeniu, že odvolanie voči tomuto uzneseniu nie je prípustné podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016). Odvolanie bolo podané voči obom výrokom uznesenia súdu prvého stupňa, teda voči výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil oprávneným povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,65 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia ako aj voči výroku, ktorým oprávnených zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške 409,91 Eur k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd považuje aj trovy právneho zastúpenia, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v druhom výroku napadnutého uznesenia, a ktoré vznikli v predmetnej exekučnej veci, za trovy exekúcie v zmysle ust. § 200 ods. 1 Ex. por.. Predmetné uznesenie bolo vydané sudcom. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Z Exekučného poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa.
19. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie oprávnených 1/ a 2/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Vyplýva to zo skutočnosti, že odvolanie bolo podané v čase účinnosti Občianskeho súdne poriadku, pričom ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 58 Exekučného poriadku nepripúšťalo možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie. Ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. pritom nepripúšťa možnosť zmeny právnych účinkov úkonov (aj neprípustnosť odvolania) vykonaných pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. Odvolací sú považuje za potrebné uviesť, že podľa obsahu spisu sa o trovách exekúcie už rozhodovalo dvojinštančným spôsobom (sudca rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka). Preto odvolací súd toto odvolanie jednomyseľne podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).