Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/387/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu L., zastúpeného I. proti žalovanému E., o zaplatenie 552,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní W. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2016, č.k. 14C/89/2013-71, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že W. má právo na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie s poukazom na § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 522,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 522,50 eur od 08.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom postúpenej pohľadávky od B. zo Zmluvy č. XXXXXXX o poskytnutí rýchlej pôžičky. Dňa 22.06.2013 do konania vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník, W., zastúpený D., ktorý požiadal o doručenie žaloby s prílohami. Dňa 07.11.2013 vedľajší účastník podal odvolanie voči rozsudku, č.k. 14C/89/2013-25 zo dňa 16.09.2013 pre neúplné zistenie skutkového stavu veci a iné. Žalobca, ani žalovaný, odvolanie nepodali. Počas konania, dňa 15.06.2016, vzal žalobca žalobu späť. V dôsledku späťvzatia žaloby, bez námietok žalovaného a vedľajšieho účastníka súd konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Vedľajší účastník na strane žalovaného (W.) si uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 102,38 eur (za prípravu a prevzatie veci, vyjadrenia k žalobe). Súd prvej inštancie mu náhradu týchto trov nepriznal, pre ich neúčelnosť a aj preto, že žalobca vznik týchto trov nezavinil. Súd poukázal na to, že vedľajší účastník vstúpil do množstva obdobných sporov, v ktorých vystupujú ako žalobcovia ním označené subjekty, a to bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovanej strany, pričom ako obranu v spore (aj v tejto veci) proti žalobe vzniesol námietku premlčania a neprijateľné zmluvné podmienky. Táto skutočnosť navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho žalovaného (inak spotrebiteľa), ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Treba poukázať na to, že žiadny z účastníkov sa proti rozhodnutiu súdu v tejto veci neodvolal a rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený výlučne na odvolanie vedľajšieho účastníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19.03.2014, sp. zn. 6MCdo/5/2013 vyslovil záver, že trovy konania, vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. O tento záver súd prvej inštancie oprel aj svoje rozhodnutie o nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi v tejto veci. Ďalej považoval za potrebné poukázať aj na zmenu právnej úpravy a to § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorej je súd povinný na premlčanie prihliadnuť ex offo.

2. Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie W. (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka), a to voči výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania. Súdu prvej inštancie vytýkali nesprávne zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Domáhali sa priznania náhrady trov konania z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania zo strany žalobcu. Vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru súdu prvého stupňa o neúčelnosti ich trov konania poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne. Uznesenie súdu prvej inštancie navrhol zmeniť a priznať W. náhradu trov prvoinštančného konania. Náhradu odvolacích trov si výslovne neuplatnili.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu o nepriznaní náhrady trov konania W., nakoľko má za to, že nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa má byť kolektívna ochrana spotrebiteľov, pričom takéto združenie musí byť samé, z podstaty svojej existencie, schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu žalovaného, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. Mal za to, že účelom vstupu združenia nebola ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súd nepriznaním náhrady trov v takýchto prípadoch neporušuje právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03. Domáhal sa potvrdenia uznesenia v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 31,21 eur s DPH.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie W. je dôvodné.

6. Medzi vyhlásením napadnutého uznesenia a podaním odvolania W. došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania. Vzhľadom na zachovanie právnych účinkov úkonov nastalých pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 2 , odvolací súd nárok na náhradu trov prvoinštančného konania posúdil podľa príslušných ustanovení O.s.p.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

10. Postavenie W. ako vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol. Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa.

11. Pokiaľ súd do 30.06.2016 zastavoval konanie podľa § 96 O.s.p., pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné zistiť, či niektorá zo strán procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Dôvodnosť návrhu sa vždy posudzuje procesne a nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu. Rozhodujúce je iba to, či žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a preto došlo k späťvzatiu žaloby. Zavinenie žalobcu môže spočívať napríklad v tom, že podal žalobu napriek tomu, že dlh bol splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.

12. V predmetnej veci sa žalobca podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia 522,50 eur s príslušenstvom, pričom v priebehu konania žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Súd prvej inštancie mal správne vychádzať z toho, že žalobca vzal žalobu späť (bez uvedenia relevantného dôvodu), pričom nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 O.s.p. druhá veta. Z procesného hľadiska teda zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanej strane trovy konania.

13. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že by zo strany W. nešlo o účelne vynaložené trovy. Skutočnosť, že ako vedľajší účastník v danej veci dňa 07.11.2013 úspešne podal odvolanie, na základe ktorého bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie, č.k. 14C/89/2013-25 zo dňa 19.09.2013, jednoznačne svedčí o účinnosti a účelnosti právnej pomoci žalovanému spotrebiteľovi v prebiehajúcom spore, pričom táto skutočnosť je sama osebe dostatočným dôvodom pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Navyše, W., si trovy konania riadne uplatnilo a vyčíslilo, preto neboli odvolacím súdom zistené žiadne dôvody pre ich nepriznanie.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti vo výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania zmenil podľa § 388 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančom konaní rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal ich náhradu podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, keďže v odvolacom konaní úspešné W. ich náhradu výslovne nežiadalo priznať.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .