Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/146/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. - M.R.X. XXXX/XX, zast. JUDr. Ján Ščury, advokát, so sídlom Čadca - M.R.Štefánika 2618/18, proti žalovanému: Hechter Slovakia, spol. s r.o., IČO: 34 109 722, so sídlom Nitra - Štefánikova 43, zast. Mgr. Zuzana Gáliková, advokátka, so sídlom Nitra - Farská 33, o zaplatenie 1069 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti sumy 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.5.2012 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 869 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.5.2012 do zaplatenia a sumy 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.5.2012 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaný mal žalobcovi zabezpečiť účasť na finálovom zápase Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v B., ktorý sa konal dňa 20.5.2012. Bezhotovostnou úhradou dňa 19.5.2012 uhradil žalobca žalovanému sumu vo výške 869,- Eur. Hotovostnou úhradou dňa 20.5.2012 uhradil žalobca žalovanému sumu vo výške 200,- Eur. I napriek skutočnosti, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 1.069,- Eur, žalovaný žalobcovi vstupenku na tento zápas nezabezpečil, pričom úhrnne uhradené finančné prostriedky vo výške 1.069,- Eur žalobcovi doposiaľ nevrátil. Listom zo dňa 7.1.2013 žalovaný žalobcovi oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávku vo výške 125,- Eur, čím považuje reklamáciu žalobcu za ukončenú. Žalovaný doposiaľ dobrovoľne žalobcovi nevrátil žiadnu časť z uvedených finančných prostriedkov a preto si týmto žalobca uplatňuje svoje právo na zaplatenie sumy v úhrnnej výške 1.069,- Eur.

2. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sumu 200,- Eur, ktorej zaplatenie v hotovosti uvádza vo svojom návrhu, žalovanému nikdy nezaplatil. Ani v konaní pred Slovenskou obchodnou inšpekciou a ani v samotnom súdnom konaní nepredložil žalobca žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že sumu 200,- Eur v prospech žalovaného uhradil. Čo sa týka sumy 869,- Eur táto pozostávala z ceny letenky vo výške 499,- Eur a zo sumy 370,- Eur, ktorá predstavovala zálohu za vstupenku 2. kategórie. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca tesne pred hokejovým zápasom prejavil nezáujem o uvedenú vstupenku, žalovaný mu mal vrátiť zálohu vo výške 370,- Eur. Omylom však žalovaný vrátil žalobcovi sumu 495,- Eur, t.j. vrátil mu sumu ešte o 125,- Eur vyššiu. Okrem uvedeného vznáša námietku premlčania uplatneného nároku.

3. Právny zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej bola povinnosť žalovaného obstarať pre žalobcu zájazd na finálový zápas v B., ktorý sa mal konať dňa 20.5.2012. Žalobca za týmto účelom poukázal internetbankingom na účet ktorý uviedol žalovaný sumu vo výške 869 eur. Nárok žalobcu pozostáva z dvoch častí: Prvá časť, ktorú odvodzuje od žalovaného, aby mu uhradil sumu 370 eur, ktorá predstavovala zálohu za vstupenku na tento finálový zápas ako finančné plnenie, ktoré žalovaný prijal na základe vzájomného zmluvného vzťahu pričom žalobca zo strany žalovaného za to neobdržal zo strany žalovaného žiadnu službu. Druhá časť vo výške 499 eur pozostáva z nároku žalobcu voči žalovanému a to z titulu náhrady škody. Táto suma mala predstavovať úhradu za letenku na tento finálový zápas, pričom ak by žalobca vedel že vstupenka na finálový zápas nebude zo strany žalovaného zabezpečená, tak by na tento finálový zápas nevycestoval a ani by nehradil náklady za predmetnú letenku. Žalobca je toho názoru, že porušením povinnosti zo strany žalovaného došlo v priamej súvislosti ku škode žalobcu, ktorá spočíva v zaplatení sumy 499 eur za predmetnú letenku. Žalobca si uplatňuje úroky 9% ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania a to z titulu predpisov obč. zákonníka. Žalovaná strana vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Čo sa týka žalovaného nároku vo výške 370 euro tu si uplatnil žalobca v zákonnej 3 ročnej lehote, nakoľko ide o peňažné plnenie, ktoré žiada žalobca vrátiť od žalovaného späť a čo sa týka sumy 499 euro, ktorú žalobca požaduje z titulu náhrady škody. Žalobca sa prvý krát dozvedel kto za túto škodu zodpovedá až na základe listu ktorý adresoval žalovaný žalobcovi s dátumom vyhotovenia tohto listu 7.1.2013, kde bolo uvedené, že reklamácia sa považuje za ukončenú, to znamená že nedošlo k úhrade dlžnej sumy za neuskutočnený zápas žalobcovi. Žalobca podal svoju žalobu a táto žaloba bola doručená 19.9.2014, teda tak isto dodržal lehotu v tomto prípade subjektívnu lehotu na uplatnenie si svojho práva na náhradu škody voči žalovanému, ktorá je dvojročná. Tretím argumentom ktorým disponuje žalovaný vo svojom vyjadrení je to, že žalobca neprejavil záujem o vstupenku na finálový zápas a to tesne pred samotným konaním tohto hokejového zápasu. Toto tvrdenie nie je zo strany žalovaného ničím potvrdené a pre žalobcu sa javí ako absolútne nelogické, keďže na predmetný zápas letecky aj vycestoval. Prioritne uplatňuje nárok žalobcu z titulu náhrady škody, keďže pri zmluvnom vzťahu v zmysle § 741 b) sa vyžaduje písomná forma zmluvy s tým, že žalobca si od žalovaného zabezpečoval jednak vstupenku ale aj leteckú dopravu.

4. Právny zástupca žalovaného uviedol, že opakovane poukazuje na to, že služby, ktoré boli žalobcom objednané boli aj poskytnuté. Letenka bola žalobcom aj využitá a suma ktorú poskytol na zálohu za lístok na hokejový zápas mu bola vrátená, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca priamo v deň zápasu prejavil nezáujem o lístok na tento zápas a nebol ochotný doplatiť sumu do výšky rovnajúcej sa celkovej sume lístka. Vo veci bolo viac krát vykonané šetrenie Slov. obch. inšpekciou a to aj v mesiacoch predchádzajúcich septembru 2012 a sám žalovaný niekoľkokrát vyjadril voči žalobcovi nemožnosť vrátenia požadovanej sumy, nakoľko táto požiadavka nebola oprávnená . Jedným z listov je aj odpoveď žalovaného zo dňa 28.8.2012 z ktorého je zrejmé, že žalovaný neuznáva žiadne záväzky voči žalobcovi. Nárok žalobcu je premlčaný. Ako sám uviedol nárok opiera o titul náhrady škody . Náhrada škody sa premlčuje do dvoch rokov odo dňa kedy sa poškodený dozvie o škode, alebo o tom kto za ňu zodpovedá. Žalobca vedel tak vyčísliť aj výšku škody ako aj zodpovednosť a to počnúc dňom 20.5.2012, kedy sa hokejového zápasu nezúčastnil. Predkladá súdu list žalovaného adresovaný žalobcovi, kde už dňa 28.8.2012 oznamovali žalobcovi, že nemajú voči nemu žiadne záväzky, čiže už vtedy vedel, ako bola vybavená jeho reklamácia. Tiež mu bolo už 19.6.2012 emailom oznámené, z čoho pozostáva suma 869 eur, kde táto suma bola rozpísaná. Má aj list žalobcu zo dňa 1.10.2012, ako stanovisko k našej výzve, kde sa žalobca vyjadruje k podávanej reklamácii. Má za to, že nárok je premlčaný. Jednoznačne nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že doklad bol dodatočne dorábaný, nakoľko bol v účtovníctve žalovaného riadne v roku 2012 založený a bol aj predmetom šetrenia zo strany SOI. Uvedená suma bola žalobcovi riadne vrátená, tiež poukazuje na námietku premlčania.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že videl na internete ponuku žalovaného na možnosť vycestovania na hokejový zápas do B. v prípade, keď Slovensko postúpi. Keď sa tak stalo, tak ich telefonicky kontaktoval s tým, že má záujem vycestovať na tento zápas. Myslí, že tam prebehla aj e-mailová komunikácia, potvrdila sa jeho rezervácia a bolo mu povedané, že má na účet uhradiť 869 eur, čo aj urobil s tým, že na druhý deň sa odlietalo do B.. On sa dostavil na letisko, povedali im, že vstupenku dostanú až v B.. Keď tam prileteli, povedali že nemajú vstupenky, že je potrebné ešte uhradiť sumu 200 eur, čo aj spravil a v hotovosti im odovzdal sumu 200 eur. Keďže sa mu však stratil doklad o úhrade tejto sumy v tejto časti zobral žalobcu späť, keďže to neviem preukázať. Napriek tomu im vstupenky žalovaný

nezabezpečil, na zápas sa nedostal a na druhý deň odleteli späť. Keby vedel, že na zápas sa nedostane tak by nemal záujem letieť do I.. Bolo tam viacero takýchto ľudí, ktorých videl na letisku, že im vstupenky nedali. Na zápas sa potom nedostal preto, lebo už nemal žiadne peniaze, neboli mu vrátené peniaze, ktoré sú uvádzané na VPD, nie je to vôbec jeho podpis. Čo sa týka tohto VPD zo dňa 20.5.2012 je na ňom uvedené iba jeho meno a priezvisko bez nejakej ďalšej identifikácie jeho osoby, teda dátumu narodenia, alebo čísla občianskeho preukazu, sú na ňom tiež 3 podpisy z ktorých ani jeden podpis nie je jeho, tiež nerozumiem sume 495 eur, čo vlastne táto suma vyjadruje. Keby tieto peniaze dostal, nemal by dôvod sa súdiť, naopak zúčastnil by sa zápasu a bol by som spokojný. On to začal riešiť, až keď mu bolo oznámené definitívne z jeho strany, že reklamáciu neuznávajú. Na otázku, či vie označiť žalobca konkrétne nejakú osobu, ktorej žalovaný nezabezpečil vstup na tento zápas žalobca uviedol, že tam letel sám a nepoznal týchto ľudí, ale vie, že už na letisku bol problém, že nemali vstupenky. Na otázku, či vedel žalobca pri úhrade sumy, že z čoho, z akej výšky pozostáva letenka, z akej výšky samotná vstupenka uviedol, že mu žalovaný uviedol len sumu 869 eur, že to treba uhradiť a túto sumu aj uhradil. Prvý krát sa dozvedel z čoho pozostáva suma 869 eur až z vyjadrenia žalovaného k jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, kde bola táto suma vyšpecifikovaná. Ďalej uviedol, že kontroloval emaily z daného obdobia, avšak žiadnu emailovú komunikáciu ani teda objednanie zájazdu cestou emailu nenašiel. Preto vychádza z toho, že tento zájazd bol so žalovaným dojednaný telefonicky v čom teda spor medzi nimi nie je.

6. Zástupca žalovaného, konateľ Ing. E. K. na pojednávaní uviedol, že ho mrzí, že nastala táto situácia u žalobcu. Vtedy bola situácia taká, že keď ľudia prišli na letisko do I., kolega niektorým rozdal lístky na zápas. Potom sa medzi ľuďmi rozchýrilo že cez internet sa dajú kúpiť tieto lístky za lacnejšie lebo I., keďže nepostúpili tak ako last minute dávali vstupenky za lacnejšie sumy, preto si mnohí od nich tie vstupenky nezobrali a oni im vrátili peniaze. Vie, že všetci ktorí mali záujem sa na zápas dostali, lebo on sám ešte tesne pred zápasom stál na štadióne a dokonca zadarmo rozdával posledných 6 lístkov na zápas. Keby tam žalobca vtedy prišiel, určite sa na ten zápas dostane. On od nikoho iného žiadnu reklamáciu za neúčasť na zápase nemal. Ďalej uviedol, že keďže išlo o finálový zápas, ktorý sa inzeroval len deň dopredu, napriek tomu sa to dozvedelo 180 ľudí, ktorí vycestovali. On sám s kolegom vycestoval dva dni predtým, aby zabezpečil vstupenky. Vie, že tam prebehla emailová komunikácia, nevie či došlo k podpisu zo strany žalobcu, mal by to mať on k dispozícii, možno to bolo len potvrdenie rezervácie, keďže sa to všetko riešilo deň pred odletom. Na otázku, či vie žalovaný vysvetliť čo znamená na VPD zo dňa 20.5.2012 číselne zapísané 295 + 200 v zátvorke uviedol, že nevie povedať prečo to zapisoval kolega takto, vie si predstaviť, keď okolo neho stáli húfy ľudí a každý on neho chcel, tak tam zapísal sumu požadovanú žalobcom , pritom mu mala byť vrátená len suma 370 eur. Oni kvôli dobrým vzťahom vystavačnú sumu nežiadali od neho späť. Pre neho je nepochopiteľná situácia, prečo sa žalobca neozval a neriešil tú situáciu v danom čase a mieste, teda nešiel za jeho kolegom a dožadoval sa či už vstupenky alebo podpísania toho, že neprevzal vstupenku, resp. že mu neboli vrátené peniaze, keď popiera podpis na tomto VPD a že sa uspokojil s danou situáciou a išiel sa prechádzať do mesta.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným ako cestovnou kanceláriou a objednania služby - účasti na hokejovom zápase v B., žalobca dňa 19.5.2012 previedol na účet žalovaného - cestovnej kancelárie sumu 869 eur s poznámkou X. T., MS 2012 (výpis z účtu žalobcu v Tatra Banke a.s. ). Žalovaný predložil výdavkový pokladničný doklad č. 50/12 zo dňa 20.5.2012, ktorý mal byť vystavený v B. a podľa ktorého mala byť zo strany žalovaného vyplatená žalobcovi suma 495 eur s uvedením, že ide o vrátenie zálohy a doplatku I. kat. Na doklade sú 3 nečitateľné podpisy v riadku vyhotovil, schválil a podpis príjemcu. V písomnej emailovej komunikácii dňa 19.6.2012 pracovníčka žalovaného oznamovala žalobcovi cenu letenky a cenu vstupenky s tým, že im vložil na účet sumu 869 eur, pričom má výdavkový doklad na sumu 495 eur. Na uvedené reagoval žalobca dňa 27.6.2012, kde uviedol, že potvrdenia potreboval kvôli reklamácii a chcel to riešiť dohodou, preto zašle reklamáciu v písomnej podobe. Písomným podaním žalobca zo dňa 28.8.2012 oznámil žalovanému že dňa 24.8.2012 od nich obdržali list k ich stanovisku zo dňa 7.8.2012, ktorý bol v O. na pošte podaný dňa 8.8.2012. Ďalšie nepochopiteľné doručenie ich listu, ktorý písali dňa 16.8.2012 im bol doručený dňa 24.8.2012. V liste žalobca žiadal, že

keď je to iba trochu možné, aby navštívili žalobcu pre objasnenie platieb a vrátených zálohách. Žalobca za to, že práve žalovaný má záväzky voči žalobcovi.

Listom zo dňa 7.1.2013 oznámil žalovanému stanovisko žalobcu je nemenné z dôvodu, že eviduje voči jeho osobe pohľadávku vo výške 125 eur a tým považuje reklamáciu za ukončenú.

9. Žalobca písomným podaním zo dňa 9.9.2016 zobral svoj návrh čo do sumy 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.5.2012 do zaplatenia.

10. Podľa § 741a Občianskeho zákonníka, Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

11. Podľa § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a) označenie zmluvných strán, b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku, d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.

12. Podľa § 733 Občianskeho zákonníka, zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu. 13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako fyzická osoba zareagoval dňa 19.5.2012 na ponuku žalovaného - cestovnej kancelárie, ktorá zverejnila ponuku zabezpečiť účasť na športovom zápase na MS v ľadovom hokeji v B. dňa 20.5.2012 s tým, že žalovaný mal zabezpečiť lístok na toto podujatie a leteckú dopravu do B. a späť. Na základe toho previedol na účet žalovaného sumu 869 eur. Žalobca skutočne dňa 20.5.2012 vycestoval do B.. Podľa tvrdenia žalobcu, na letisku došlo k situácii, že žalovaný mu po prílete nedal vstupenku na športový zápas s tým, že mal ešte uhradiť sumu 200 eur, čo aj spravil, doklad o úhrade však nemá. Napriek tomu vstupenku nedostal a nedostal sa ani na zápas a po zápase odletel domov. Žalovaný uvedené poprel s tým, že došlo k tomu, že keď ľudia prileteli do I., niektorým rozdal lístky na zápas, avšak potom sa medzi ľuďmi rozchýrilo, že cez internet sa dajú kúpiť tieto lístky lacnejšie, preto si mnohí od nich tie vstupenky nezobrali a oni im vrátili peniaze a rovnako aj žalobcovi o čom svedčí výdavkový doklad na sumu 475 eur, pritom mu mala byť vrátená len suma 370 eur. Žalobca tiež uviedol, že nebola uzatvorená písomná zmluva so žalovaným, ale že tam prebehla len telefonická dohoda a potvrdenie a následne úhrada požadovanej sumy. Súd má za to, že v danom prípade nešlo o uzatvorenie zmluvy o obstaraní zájazdu podľa § 741a) a nasled. Občianskeho zákonníka. Zájazdom na účely zákona č. 281/2001 Z. z. je vopred pripravená kombinácia najmenej dvoch z týchto služieb: a) doprava,

b) ubytovanie,

c) iné služby, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie služieb, napríklad stravovanie, zabezpečenie sprievodcu, spoločensko-kultúrny program alebo rekreačno-športový program, ak sa ponúkajú na predaj alebo sa predávajú za súhrnnú cenu a ak sa služba poskytuje dlhšie ako 24 hodín alebo ak zahŕňa ubytovanie cez noc. Aby mohlo ísť o zájazd, musí byť poskytnutá minimálne kombinácia týchto dvoch plnení: doprava - ubytovanie, doprava - stravovanie, doprava - športový kurz, ubytovanie - športový kurz, okružná jazda - stravovanie, ubytovanie - safari, ubytovanie - jazykový kurz, ubytovanie - sprievodné tlmočenie a pod. Za vopred pripravenú kombináciu služieb sa považuje kombinácia služieb pripravená najneskôr v momente uzavretia zmluvy. Zájazdom okrem poskytnutia iba jednej z vyššie uvedených služieb nie je a za zájazd sa nepovažuje: a) kombinácia služieb predávaná inému podnikateľovi na účel jeho ďalšieho podnikania, b) individuálne zabezpečenie a uskutočnenie dopravy, predaj dopravných cenín, predaj vstupeniek na kultúrne, športové a iné podujatia a predaj sprievodcovských služieb. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k poskytnutiu dvoch vyššie uvedených kombinovaných služieb, keďže žalovaný zabezpečil žalobcovi iba dopravu a to zabezpečením letenky a predaj vstupenky na športové podujatie, ktorú nemožno považovať za tzv. iné služby.

17. Súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní veci, ktorá je dvojstranným právnym úkonom, ktorého predmet spočíva v obstaraní určitej veci. Stranami zmluvy o obstaraní veci sú objednávateľ a obstarávateľ, kde žalobca je objednávateľom služby - zabezpečenia letenky a lístka na športové podujatie, ktoré mu mal zabezpečiť žalovaný ako obstarávateľ. Vo všeobecnosti môže danú vec obstarať priamo obstarávateľ (napr. obstaranie cestovných dokladov a pod.) alebo obstarávateľ tak môže urobiť prostredníctvom inej osoby (napr. obstaranie rekreačného alebo liečebného pobytu). Pokiaľ ide o právnu formu zmluvy, zákon pre ňu nepredpisuje osobitnú formu. Môže byť uzatvorená aj ústne. V takom prípade musia byť podstatné náležitosti zmluvy uvedené v písomnom potvrdení, ktoré je objednávateľ povinný vydať obstarávateľovi (§ 734 . Z ustanovenia § 734 možno vyvodiť, že podstatnými náležitosťami zmluvy o obstaraní veci sú: a) predmet obstarania, b) cena obstarania, c) doba obstarania. Povinnosť obstarávateľa vydať aj bez žiadosti objednávateľa písomné potvrdenie s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení je určená v záujme zabezpečenia právnej istoty strán najmä v prípadoch, keď zmluva o obstaraní veci nebola uzavretá písomne. Ide o jednostrannú povinnosť obstarávateľa, pričom jej nesplnenie nemá vplyv na platnosť zmluvy. Ak sa obstarávateľ odchýli od príkazov objednávateľa, ide o porušenie právnej povinnosti, s ktorou je spojená zodpovednosť za vzniknutú škodu podľa § 420 OZ. Aj v tomto prípade žalobca svoj nárok na vrátenie sumy 869 eur oprel o nárok na náhradu škody spočívajúci v tom, že mu žalovaný neobstaral vstupenku. Súd ďalej neskúmal, či tvrdenie žalobcu, prečo vstupenku nedostal a či mu skutočne bola vyplatená suma 475 eur podľa výdavkového dokladu, keďže žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania. Nárok na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá ( § 106 ods. 1 . Žalovaný poukazoval na to, že žalobca vedel vyčísliť výšku škody ako aj zodpovednosť a to počnúc dňom 20.5.2012, kedy sa hokejového zápasu nezúčastnil. Tiež listom žalovaného adresovaný žalobcovi, kde už dňa 28.8.2012 oznamovali žalobcovi, že nemajú voči nemu žiadne záväzky, čiže už vtedy vedel, ako bola vybavená jeho reklamácia. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného stotožnil, nakoľko skutočne žalobca už dňa 20.5.2012, kedy sa na športový zápas nedostal vedel, že mu bola spôsobená škoda ako aj to, kto mu spôsobil škodu, čo potvrdzuje už aj jeho prvá emailová komunikácia so žalovaným zo dňa 27.6.2012, kde uviedol, že potvrdenia potreboval kvôli reklamácii a chcel to riešiť dohodou, preto zašle reklamáciu v písomnej podobe. Bez ohľadu na to, kedy začal riešiť žalobca reklamáciu, premlčacia doba plynula už odo dňa 20.5.2012 a uplynula dňa 20.5.2014, pričom žalobca svoju žalobu podal na súd dňa 19.9.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Preto súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, žalobu zamietol.

18. Keďže žalobca ešte pred 1.pojednávaním zobral žalobu v časti sumy 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.5.2012 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti s poukazom na § 145 ods. 2 zastavil.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému súd priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní plne úspešný práve žalovaný.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Žalobca žiadal aj o vrátenie súdneho poplatku v časti späťvzatia jeho žaloby, avšak i tomto jeho nároku bude rozhodnuté v uznesení o výške trov konania, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.