Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-270-2016.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/270/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu U., zastúpeného C., proti žalovanej C. zastúpenej E. o zaplatenie 485,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. februára 2016, č.k. 18C/122/2015-72, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh B. zo dňa 21.07.2016 na pokračovanie v konaní pod procesným označením osobitný subjekt konania z a m i e t a .
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanej a B., p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
B., p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právneho zástupcu v sume 99,82 Eur a vedľajšiemu účastníkovi (B.), trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právneho zástupcu v sume 29,99 Eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 485,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 485,61 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 08.01.2009 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 1.955 Eur, pričom podľa zmluvy mala žalovaná pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 42,50 Eur. Uhradila však len 1.489,50 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas, vyzval ju listom zo dňa 25.08.2011 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh teda predstavuje sumu 485,61 Eur. Z vykonaného dokazovania však mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy dospel súd k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ (žalovaná) nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Ďalej zistil, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľskom úvere. Chýba údaj o konečnej splatnosti (je uvedený len počet mesiacov splácania pôžičky) a neobsahuje ani termín splatnosti jednotlivých splátok. Vzhľadom k tomu, že zmluva nemá všetky náležitosti predpísané zákonom, možno konštatovať, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona sa predmetná pôžička považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.350 eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná zaplatila sumu 1.489,50 eur, čím právnemu predchodcovi žalobcu uhradila viac, ako jej bolo poskytnuté, preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pričom plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 99,82 Eur (2 x úkon právnej služby po 33,20 Eur, 2 x režijný paušál po 8,39 Eur, k tomu 20 % DPH, celkom teda 99,82 Eur). Rovnako tak priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia aj vedľajšiemu účastníkovi na jej strane, ktorý sa podieľa na úspechu žalovanej vo výške 29,99 Eur (1 x úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu) po 16,60 Eur, 1 x režijný paušál po 8,39 Eur, k tomu 20 % DPH, celkom teda 29,99 Eur). Celkom teda trovy konania predstavujú sumu 129,81 Eur.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi - L. Navrhol napadnutý výrok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. V celom rozsahu sa nestotožňoval s napadnutým rozhodnutím v časti náhrady trov konania. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa zvolila právneho zástupcu až potom ako do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený rovnakým právnym zástupcom. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nešpecifikoval za aké úkony priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Namietal podobnosť vyjadrení predložených žalovanou a vedľajším účastníkom, pričom v nich nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti. Nesúhlasil s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby prevzatie a prípravu zastúpenia žalovanej aj vedľajšiemu účastníkovi na jej strane, nakoľko v prípade neskoršieho prevzatia právneho zastúpenia už bol právny zástupca s vecou oboznámený. Ďalej sa domáhal aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že vo veci ide o drobný spor. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka má byť kolektívna ochrana spotrebiteľov a združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník, musí byť samé z podstaty svojej existencie, schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/15/2014 zo dňa 24.03.2015 a sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. B. opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušuje právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03.
3. Žalovaná a vedľajší účastník (B.) v spoločnom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 30,22 Eur. Uviedli, že na ich strane neexistujú žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali žalovaným, ako i vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Snahu žalobcu spochybňovať ich nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, vzhľadom na ich plný úspech v konaní, považoval za nemiestnu. Nesúhlasili s názorom žalobcu, že by nemali byť priznané trovy právneho zastúpenia za úkon prevzatie a príprava zastúpenia v prípade žalovanej z dôvodu, že si právneho zástupcu zvolila až po tom, ako do konania vstúpilo B. ako vedľajší účastník. Uviedli, že žalovaná až po konzultácii s pôvodne len právnym zástupcom vedľajšieho účastníka udelila všeobecnú plnú moc tomuto rovnakému právnemu zástupcovi na svoje vlastné právne zastupovanie v predmetnom konaní. Žalovaná sama prejavila záujem o to, aby bola v konaní zastupovaná priamo právnym zástupcom, ktorý pôvodne zastupoval iba vedľajšieho účastníka. Prevzatie a prípravu zastúpenia prezentovali ako individualizovaný úkon právnej služby, ktorý spočíva najmä v ozrejmení skutkového a právneho stavu veci podľa potrieb zastúpeného a najmä v jeho príprave na pojednávanie vo veci samej a bez neho nemôže dôjsť k samotnému zastúpeniu a k ďalším úkonom právnej služby. Nesúhlasili ani s tvrdením žalobcu, že právna argumentácia vedľajšieho účastníka a žalovanej je podobná resp. totožná. Právne zastúpenie v danej veci považoval za dôvodné, účelné a sledujúce legitímny cieľ. B. ako právnická osoba zameraná X. vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Mali za to, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný práve v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Žalobca vzal svoj návrh späť po vstupe vedľajšieho účastníka do konania, na základe jeho argumentácie v meritórnom vyjadrení, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti B., ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne účelné. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Argumentáciu, že vedľajší účastník - B. musí sám z podstaty existencie byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach označil za účelovú,
nelogickú, až absurdnú. Uvádza, že vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu "rovnosť zbraní". Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Mali za to, že vďaka pôsobeniu vedľajšieho účastníka došlo k úspechu žalovanej v konaní, preto nemožno hovoriť o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka. Namietol, že žiadny právny predpis nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nechal zastúpiť v konaní advokátom. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia v tomto odvolacom konaní, ktoré boli vyčíslené vo výške á 30,22 Eur.
4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval. CSP v § 470 ods. 1 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd postupoval v odvolacom konaní podľa nového procesného predpisu - CSP.
5. Podaním zo dňa 21.07.2016, B. ktoré na základe predchádzajúceho návrhu na vstup vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník v súlade s § 93 OSP, navrhlo aby súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. V podaní uviedlo, že zastáva názor, že pokiaľ právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu (návrh na vstup do konania) riadnym účastníkom konania pod procesným označením vedľajší účastník, ostávajú účinky jej úkonu zachované, ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať nový (duplicitný) návrh na jej pribratie do konania pod novým procesným označením osobitný subjekt konania. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 CSP svojim obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP, a preto ostáva procesná kontinuita zachovaná na základe všeobecného pravidla o zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov. Iba pre prípad, že by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, z opatrnosti navrhoval, aby súd v súlade s 95 ods. 1 CSP pribral právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, do konania ako osobitný subjekt konania. Iba pre ten prípad súčasne žiadal, aby mu súd v súlade s § 262 ods. l CSP priznal náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016. 6. Odvolací súd považoval za potrebné primárne vyriešiť otázku procesného postavenia B., ktoré z dôvodu zmeny procesných predpisov stratilo v prebiehajúcom konaní postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu, malo podľa Občianskeho súdneho poriadku do 30.06.2016 rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) však inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.
7. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
8. Odvolací súd preskúmal návrh B., ktoré vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník, aby s ním súd od 01.07.2016 konal ďalej pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. Odvolací súd však dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, pretože B. k návrhu nepriložilo v zmysle § 95 ods. 1 CSP súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, čo viedlo k zamietnutiu návrhu.
9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p., sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:
10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
14. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita ( lex posterior by rušil resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.
15. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo B. na náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016 je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do 30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaného.
16. Čo sa týka samotného rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania žalovanej, ako i vedľajšiemu účastníkovi - B., súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania len za účelne vynaložené úkony právnej služby, pričom ju aj správne vyčíslil. Ako absolútne nepravdivá sa totiž ukázala odvolacia námietka žalobcu, že v konaní došlo k duplicitnému priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia za úkon prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní, tak žalovanej, ako i vedľajšiemu účastníkovi na jej strane. Z odôvodnenia a obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 10.09.2015 (33,20 Eur + 8,39 Eur režijný paušál) a za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 01.10.2015 (33,20 Eur + 8,39 Eur režijný paušál) + 20 % DPH, čo predstavuje sumu 99,82 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi priznal len náhradu za nemeritórne odvolanie zo dňa 30.09.2015 vo výške 16,60 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + 20 % DPH, čo predstavuje 29,90 Eur. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tomto smere plne stotožňuje a odvolacie námietky žalobcu považuje za nedôvodné.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že plne úspešnej žalovanej ako aj B. priznal ich plnú náhradu v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O samotnej výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).