Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-935-2015.pdf
PDF · 126.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/935/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, C., o zaplatenie 4.726,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. marca 2015, č.k. 14C/217/2014-75 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d), § 497 ods. 1, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka.
3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo svojom vyjadrení z 26.februára 2015 uviedol, že listom zo 16.októbra 2012 zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný mal uhradiť predmetnú pohľadávku do 31.októbra 2012. Mimoriadna splatnosť úveru následne nastala 4.novembra 2012 z dôvodu dodržania lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca však napriek výzve súdu neuviedol pre omeškanie ktorej splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Súd preto vychádzal z obsahu súdneho spisu, preskúmal žalobcom predložené listinné dôkazy, pričom z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z 27.septembra 2012 (č.l. 31) a z výpisu z účtu (č.l. 55) zistil, že žalovaný poslednú úhradu vykonal dňa 16.apríla 2010. Tiež z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 31) je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 27.septembru 2012 bol žalovaný s úhradou splátky v omeškaní 1235 dní, t.j. 3,38 roka. Žalobca však tvrdí, že došlo k mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti úveru, a to ku dňu 4.novembra 2012, túto skutočnosť však súdu nijako neosvedčil, a súd jeho púhe tvrdenie ani nepresvedčil. Žalovaný mal splácať splátky úveru mesačne, k 10.dňu kalendárneho mesiaca. Súd má za to, že vzhľadom na uvedené, premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 11.mája 2010 a uplynula dňa 11.mája 2013. Žalobca žalobu na súd podal až dňa 4.júna 2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že trojročná premlčacia doba, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo, uplynula ešte pred podaním návrhu na začatie konania, preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, avšak nakoľko mu zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich ani nepriznal.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietal, že nesúhlasí so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania nakoľko má za to, že uplatnený nárok premlčaný nebol. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vychádzal pre posúdenie plynutia premlčacej doby z nepreukázaných údajov a to z dátumu poslednej splátky vykonanej žalovaným v prospech žalobcu. Predmetný údaj však nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Žalobca má za to, že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, resp. vyvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, resp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca poukázal na ustanovenie bodu 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok. Poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na druhej strane, t.j. nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť preukázali. Žalobca, resp. jeho právny predchodca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou a zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 O.z. právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. K ukončeniu zmluvy došlo až ku dňu 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ nedošlo k ukončeniu zmluvy, resp. k jej predčasnej splatnosti pre nesplnenie niektorej splátky, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Ďalej je žalobca toho názoru, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútne obchodno-záväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 26.01.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 O.z. len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti O.z. ako aj na zmluvu podľa § 55 O.z. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Je toho názoru, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom tak ako v danom prípade, tak nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 52 až § 54, nakoľko právne vzťahy zo zmluvy o úvere, uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 z 28.04.2011, 6 M Cdo 4/2012 z 27.03.2013, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 z 21.11.2013, sp. zn. 15Co/28/2013 z 30.10.2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 z 20.02.2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/157/2013 z 12.09.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 z 30.09.2014 a taktiež poukázal aj na Komentár k § 52 Občianskeho zákonníka od prof. JUDr. W. M.. Na základe uvedeného je toho názoru, že je potrebné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 až 3 O.s.p. zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, keď zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania spolu s trovami pred súdom prvej inštancie v celkovej výške 215,23 eur s DPH.
5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/217/2014 je návrh žalobcu, ktorým sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 4.726,96 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.06.2010 do 04.11.2012 vo výške 264,43 eur, ročného úroku z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 4.726,96 eur od 05.11.2012 do zaplatenia.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý.
9. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadňujúc vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa so všetkými dôsledkami. Úplná účinnosť týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných proti rozhodnutiam vydaným súdom prvej inštancie od uvedeného dňa.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. 0192719676 dňa 26.01.2007, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Medzi základnými podmienkami je uvedené, že výška úveru je 150.000,- Sk, typ a výška úrokovej sadzby pevná, 12,60% ročne, spôsob poskytnutia úveru jednorazovo bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru bez poplatku, poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne, výška splátky 2.543,- Sk, splatnosť prvej splátky 21.02.2007, počet splátok 96, periodicita a splatnosť splátok - mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 10.01.2015, splatnosť úrokov - mesačne, ročná percentuálna miera nákladov - 15,09%. V článku II., bod 4 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obch.z. spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V zmysle čl. II., bod 2 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverovú podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok SLSP č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že splatnosť úveru je 10.01.2015, poskytnutá suma 4.979,08 eur, zostatok pohľadávky 6.806,27 eur, istina celkom 5.522,42 eur, istina do splatnosti 0, istina po splatnosti 848,89 eur, úroky 317,09 eur, poplatky 17,94 eur, príslušenstvo pohľadávky celkom 1.283,85 eur, počet dní omeškania 1235, sadzba 12,35, dátum poslednej úhrady 16.04.2010, výška poslednej úhrady 150 eur, výška omeškaných splátok 1.179,86 eur. Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že žalobca ňou žalovanému oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.10.2012 a zároveň bola daná žalovanému lehota na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 6.981,42 eur v lehote do 31.10.2012.
12. Spornou otázkou, vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu bolo v prvom rade posúdiť, či súd prvého stupňa postupoval správne, keď právny vzťah účastníkov konania, ako aj samotné premlčanie uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
13. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu
- spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.
14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní premlčania žalovanej pohľadávky správne aplikoval občianskoprávnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre odporkyňu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a odporkyňou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
15. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v uvedenom znení, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.
16. Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb.
17. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania práva, ktorá je na prospech spotrebiteľa ( 3-ročná premlčacia doba) na rozdiel od právnej úpravy premlčania práva v Obchodnom zákonníku (4-ročná premlčacia doba). Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.
18. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
19. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky, preto ani nemôže obstáť námietka odvolateľa, ktorý poukázal na neprípustnosť aplikácie tohto ustanovenia v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
20. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil plynutie premlčacej doby, pretože dátum poslednej splátky vykonanej žalovaným, nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na druhej strane, t.j. nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a preto plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. K ukončeniu zmluvy došlo až ku dňu 04.11.2012, kedy žalobca potom, čo mu bola postúpená pohľadávka vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.
23. Zákon v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd (§ 160 ods. 1 OSP), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
24. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku.
25. Pokiaľ bolo zaplatenie celej pohľadávky rozložené na splátky rozhodnutím súdu či iného orgánu alebo uznaním práva, na začiatok premlčacej doby pri jednotlivých splátkach treba aplikovať § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Súd môže v rozsudku určiť, že peňažné plnenie sa bude vykonávať v splátkach, pričom určí ich výšku a podmienky splatnosti (§ 160 ods. 1 OSP). Takisto veriteľ môže s dlžníkom uzavrieť dohodu o tom, že mu pohľadávku zaplatí v splátkach, ktorých výšku a podmienky splácania dohodnú.
28. V oboch prípadoch je dlžník povinný splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej) výške. Ak bolo v súdnom rozhodnutí alebo v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok.
29. Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť. Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znova porušil svoju povinnosť.
30. V preskúmavanej veci, vzhľadom na vyššie uvedené, je tak odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby, ak ho určil na deň 11.mája 2013, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu v spise.
31. Z obsahu zmluvy vyplýva, že splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne, k 10. dňu v kalendárnom mesiaci a výška splátky bola v sume 2.543,- Sk/84,41 eur. Z podania žalobcu zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že žalovaný uhrádzal mesačne dohodnuté splátky v období od 3/2007 až do 1/2009, keď k zaplateniu poslednej mesačnej splátky došlo 15.01.2009. Následne žalovaný uhrádzal svoj dlh veriteľovi už len sporadicky a to v dňoch 15.4.2009, 4.11.2009 a 16.4.2010.
32. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia je potrebné uviesť, že v prípade, ak boli ohľadne úveru dohodnuté mesačné splátky, tak v danom prípade, plynie veriteľovi premlčacia doba na uplatnenie si tohto nároku a to zaplatenia už splatných splátok úveru na súde od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Pokiaľ zo strany veriteľa došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu alebo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu porušenia zmluvných povinností platiť uver riadne a včas, plynie premlčacia doba od nasledujúceho dňa po vyhlásení tejto splatnosti resp. po uplynutí lehoty určenej v tomto predčasnom zosplatnení pohľadávky veriteľa. V danom prípade prestal žalovaný ako dlžník splácať svoj úver v dohodnutých mesačných splátkach dňom 10.02.2009 a preto následne mal veriteľ právo si uplatniť tento svoj nárok (zaplatenie už splatných dohodnutých mesačných splátok) na súde v lehote troch rokov od splatnosti každej z týchto mesačných splátok, pokiaľ nevyužil právo do splatnosti nasledujúcej splátky zosplatniť celý dlh. Toto právo však patrí veriteľovi a je len na ňom, či ho využije alebo nie, a ani súd nemôže určiť, že nezaplatením ďalšej zročnej splátky dňa 10.5.2016 nastala splatnosť celého dlhu a preto si mal veriteľ uplatniť svoj nárok na súde v lehote 3 rokov od nasledujúceho dňa po splatnosti celého dlhu t.j. od 11.05.2016 pretože takýto postup súdu, nemá oporu v zákone. Odvolací súd sa tak stotožnil s odvolacou námietkou odvolateľa ohľadne plynutia premlčacej doby v tom
smere, že pokiaľ nedošlo k ukončeniu zmluvy, resp. k jej predčasnej splatnosti pre nesplnenie niektorej splátky, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne.
33. Keďže súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom závere, vo veci nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie dôvodnosti návrhu žalobcu ako aj vzhľadom na to, že v prípade posúdenia týchto otázok odvolacím súdom a konečným rozhodnutím veci by bola porušená dvojinštančnosť konania a účastníkom by bolo odopreté právo vyjadriť sa a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bolo potrebné toto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
34. V závere svojho rozhodnutia dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalobca v konaní tvrdí, že je aktívne legitimovaným účastníkom konania a to na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok č.0655/2013/CE uzatvorenej dňa 27.06.2013, ktorú skutočnosť je však potrebné zo strany súdu preskúmať v prvom rade.
35. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej ( existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozhodnutie NS SR zo dňa 29.06.2010, sp.zn. 2Cdo 205/2009).
36. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.010.2012 vyplýva, že veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej dňa 27.06.2013, postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 6.806,27 eur s prísl. spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. 37. Z obsahu spisu vyplýva, že postupca nevyužil ani jednu z možností predčasného ukončenia zmluvného vzťahu a pohľadávku postúpil žalobcovi bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho aby zmluvný vzťah zanikol napr. výpoveďou zmluvy alebo odstúpením od nej.
38. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
39. V danom prípade je potrebné, aby žalobca preukázal jeho aktívnu legitimáciu, keď síce tento predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, avšak doteraz zo spisu nevyplýva, žeby preukázal zároveň aj splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.
40. Na rozpor postúpenia pohľadávky s ust. § 525 Obč. zák., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 185 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
41. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a tým potom vec i nesprávne právne posúdil, pričom nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o veci, keď je jednoznačne neúčelné, aby dokazovanie v danej veci vykonával odvolací súd (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie, počnúc skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu ako aj celý priebeh konania pred súdom prvej inštancie). Navyše žalovaný ako spotrebiteľ (čo súd prvej inštancie správne uzavrel) je slabšia strana v spore, preto súd musí ex officio vykonať všetko potrebné dokazovanie a to i bez návrhu, teda aj nenavrhované dôkazy.
42. Odvolací súd preto, po splnení všetkých zákonných podmienok § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
43. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť.
44. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).
45. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).