Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-202-2016.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/202/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. F. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa O.. R. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na J. ul. č. XX v P. zastúpenej advokátom E.. H. E. so sídlom na H. I. č. X v P. a I. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Q. 1. mája č. XX v J. F. R. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 12.4.2016 č.k. 21P/47/2014-311 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil výživné otca pre maloletého I. 200 Eur mesačne od 1.7.2014 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Dlžné výživné 2.200 Eur za obdobie od 1.7.2014 do 30.4.2016 mu povolil splácať v mesačných splátkach 20 Eur spolu s bežným výživným. o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy a na základe vykonaného dokazovania nesprávne vec právne posúdil. Zdôraznil, že nevlastní ani neprevádzkuje žiadne hotelové prevádzky, neorganizuje plesy, nechová kone ani nevykonáva kosenie trávy za odplatu. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o výživnom nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť ani to, že doterajšiu vyživovaciu povinnosť si bol schopný plniť len vďaka pôžičke od jeho bývalej priateľky. Zdôraznil, že sa nikdy nezúčastnil na žiadnej zahraničnej poľovačke, pretože nepriaznivá finančná situácia mu to neumožňuje. K dovolenke v Dubaji uviedol, že túto dostal ako darček na narodeniny od priateľky. Poukázal na to, že nevlastní žiadne motorové vozidlá, ani obchodné spoločnosti. S napadnutým rozsudok v celosti nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá zákonným požiadavkám Zákona o rodine.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol v odvolacom konaní rozhodnúť na základe dostupných dôkazov v najlepšom záujme maloletého.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
5. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia.
6. Konania vo veciach výživného plnoletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
14. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca, najmä sa neriadil povinnosťou uloženou odvolacím súdom, pretože dôsledne nezistil schopnosti, možnosti ani majetkové pomery otca maloletého. Obmedzil sa na všeobecné konštatovanie, že pri určovaní výživného vychádzal v princípu potencionality bez toho, aby stručne jasne a výstižne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď určil výživné bez toho, aby bolo zrejmé z akého potencionálneho príjmu vychádzal. Zdôrazňuje, že konajúci súd zistené skutočnosti ohľadom pracovných aktivít otca žiadnym spôsobom neverifikoval a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že otec všetky zistené skutočnosti poprel. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď zistený skutkový stav len zosumarizoval a výsledky dokazovania žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Odvolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je absolútne zrejmé, na základe akých preukázaných skutočností konajúci súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, ako sa vysporiadal so spornými tvrdeniami účastníkov konania ani to z akého potencionálneho príjmu otca pri určovaní výživného vychádzal. Zdôrazňuje, že potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd je toho názoru, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom a jeho zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov otca dospel k záveru, že pre riadne rozhodnutie vo veci samej a náležité zistenie skutkového stavu je nevyhnutné, aby sa konajúci súd dôsledne zaoberal dôvodmi, pre ktoré otec ponúkanú prácu odmietol a na základe zistených skutočností vyhodnotil, či tieto dôvody možno označiť za dobrovoľné vzdanie sa ponúkanej práce, t.j. či je možné posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca v zmysle princípu potencionality. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä dôsledne vyhodnotí výsledky dokazovania a zistený skutkový stav, podrobne sa vysporiada so všetkými, pre rozhodnutie vo veci samej nevyhnutnými skutočnosťami, ktoré sú sporné a ktoré otec označil za klamlivé, uvedie ako ich vyhodnotil a na základe akých dôvodov k jednotlivým záverom dospel. Dôsledným výsluchom otca, prípadne svedkov zistí okolnosti a dôvody prevodu podielov priateľke vo firmách, ktoré vlastnil, verifikuje sumu, akú predajom získal. Povinnosťou súdu bude vyhodnotiť majetok otca (hnuteľný, nehnuteľný, peňažné vklady) a opätovne dôsledne vyhodnotí jeho aktivity, ktoré súd uviedol len hypoteticky (chov koní, plesy, poľovačky, dovolenky) bez konkretizácie a dokázania týchto činností. Na základe zisteného skutkového stavu posúdi, či sú tu dôvody, pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov z hľadiska princípu potencionality alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle pricípu potencionality, vyčísli potencionálny príjem povinného rodiča na základe zisteného skutkové stavu, opäť vo veci rozhodnú a svoje rozhodnutie odôvodní podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.
16. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.