Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/568/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., P. XXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO. 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 08. 2015 č. k. 10C/280/2014-56 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 648/10/14 zo dňa 15. 12. 2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak Arbitration court, s.r.o. so sídlom Bratislava, Krížna 56 a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, táto má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Nejde o úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, nakoľko z okolností uzatvárania zmluvy a vzhľadom na povahu zmluvných strán je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril so žalobcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom, a teda na právny vzťah medzi účastníkmi sa aplikujú príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Účastníci súčasne uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá ma charakter formulárovej zmluvy a je zrejmé, že žalobca pri podpise zmluvy o revolvingu podpísal aj rozhodcovskú zmluvu, pričom tento nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalobe vyhovel z dôvodu, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebola dodržaná rovnosť strán spočívajúca v tom, že rozhodcovský súd nedal možnosť žalobcovi, aby podal žalobnú odpoveď na podanú žalobu, čo bolo zistené z pripojeného rozhodcovského spisu, v ktorom sa nenachádza výzva, ktorú by zaslal žalovanému na žalobnú odpoveď a žalobcovi bol priamo doručený rozhodcovský rozsudok spolu so žalobou a prílohami. Týmto rozhodcovský súd odňal účastníkovi rozhodcovského konania - žalobcovi možnosť k žalobe sa vyjadriť a navrhnúť prípadne dôkazy svojich tvrdení. V dôsledku toho bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces, keď ako účastník konania sa o rozhodcovskom konaní mohol dozvedieť až doručením rozhodcovského rozsudku. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá a žalobca bude zaviazaný z k náhrade trov konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že napáda záver súdu o tom, že bola porušená rovnosť účastníkov konania v rozhodcovskom konaní. Súd prehliadol fakt, že rozhodca môže vydať rozhodcovský rozsudok, musí ho však spolu so žalobným návrhom doručiť žalovanému, ktorý má možnosť sa k nemu vyjadriť formou žalobnej odpovede. Pokiaľ sa žalovaný vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa zruší a rozhodca pokračuje v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal aj na podobný postup podľa Občianskeho súdneho poriadku pri vydaní platobného rozkazu, kedy súd tiež môže bez vypočutia žalovaného vydať rozhodnutie, a kedy aj v tomto prípade doručuje žalovanému návrh na začatie konania spolu s

rozhodnutím, pričom nepodanie odporu či námietok má za následok právoplatnosť rozhodnutia (rovnako nepodanie žalobnej odpovede je spojené s následkom právoplatnosti rozhodnutia). Preto nemožno považovať postup dohodnutý v rozhodcovskom konaní, ktorý je obdobný ako postup v súdnom konaní a to aj v prípadoch, kde je účastníkom konania spotrebiteľ, za značené znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka, ako tvrdí súd. V závere uviedol, že samotný fakt, že rozhodcovské konanie začal na základe žaloby dodávateľ nebol daný uzavretím rozhodcovskej zmluvy, vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa došlo k porušeniu zmluvných povinností. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na zrušení rozhodcovského rozsudku. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 5. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 22. 08. 2013 uzavrel žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 690 eur, ktorý mal zaplatiť v 42 splátkach po 37,97 eura. Celkovo mal zaplatiť čiastku 1.552,74 eura. RPMN za úver bola 68,19 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 46,06 eura. Dlžník podpísal, že vyhlasuje, že bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a nemá k nim žiadne výhrady. V ten istý deň podpísali strany rozhodcovskú zmluvu, kde sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR podľa toho, na ktorý súd podá žalobu žalujúca strana. Žalovaný podal dňa 24. 10. 2014 návrh na začatie rozhodcovského konania a rozhodcovský súd Slovak Arbitration court, s.r.o., so sídlom Bratislava, ktorý vydal dňa 15. 12. 2014 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 648/10/14 a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 12. 2014. Žalobcovi bol rozsudok spolu so žalobou a prílohami doručený 15. 12. 2014. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že žalobe vyhovel z dôvodu, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebola dodržaná rovnosť strán, keďže žalobca nemal možnosť k žalobe sa vyjadriť, pretože spolu so žalobou mu hneď bol doručený aj rozhodcovský rozsudok, a preto mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces. 6. Žalobca svojim žalobným návrhom sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 neplatná, taktiež rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a v tom, že popieral platnosť rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie sa týmito námietkami vôbec nezaoberal a bez toho, aby posúdil, či vôbec mohlo prebehnúť rozhodcovské konanie (s poukazom na tvrdenú neplatnosť rozhodcovskej doložky a tým následkom nedostatok právomoci rozhodcovského súdu) a vec podrobil prieskumu z hľadiska rovnosti strán v rozhodcovskom konaní. 7. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. a nejde o úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V danom prípade predmetom zmluvy o úvere totiž bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Žalovaný ako veriteľ zo zmluvy bol podnikateľom. Medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom a teda nepochybne mal postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o žalobcu, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere, žalovaný ani v priebehu konania netvrdil, že by zmluvu neuzatváral ako fyzická osoba, a preto žalobca má postavenie spotrebiteľa. 8. Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu ako aj rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Súd prvej inštancie doposiaľ tak rozhodcovskú zmluvu

ako aj rozhodcovskú doložku takémuto prieskumu nepodrobil. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že keďže ust. § 53 nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a , išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecných súdom nevyplývajú. Vychádzajú z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov v realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neiformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Bude preto namieste, aby žalovaný preukázal, že žalobcovi skutočne poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Za tým účelom opätovne vypočuje účastníkov konania. 9. Ustanovenie § 53 ods. 4 je svojim obsahom najbližšie k problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany, a nie z pohľadu dodávateľa. Bude preto potrebné posúdiť, či dojednanie v ktorom dodávateľ má možnosť iniciovať konanie na rozhodcovskom súde bez alternatívy danej spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo odsunul je prijateľné alebo nie. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je totiž absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky. Bude preto potrebné v ďalšom konaní posúdiť, či akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach bola zvolená osobitným vyjednaním medzi stranami sporu. Je pritom nutné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovskej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemôže zmeniť. Za tým účelom je potrebné zistiť, či bez podpísania rozhodcovskej doložky by došlo k samotnému uzatvoreniu zmluvy o úvere. Dôkazné bremeno spočíva na strane žalovaného, ktorý je povinný preukázať, že spotrebiteľ - žalobca si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. Doposiaľ v tomto smere neboli predložené žiadne relevantné dôkazy. 10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd musel rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, podrobí prieskumu platnosti tak rozhodcovskú zmluvu ako aj rozhodcovskú doložku, vysporiada sa so všetkými námietkami žalobcu uvádzanými v návrhu, ako aj v priebehu konania, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .