Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-4T/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudkyňa JUDr. Janka Túryová , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. novembra 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný

D. N., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom L. č. XXXX/X, E.

je vinný, že

- v Košiciach na ul. K. č. X a inde v dobe od 4.8.2014 do 5.3.2015 maril účel ochranného protitoxikomanického liečenia vykonávaného ambulantnou formou a to tým spôsobom, že napriek Uzneseniu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5Nt 9/14 zo dňa 1.8.2014 právoplatným toho istého dňa, v uvedenej dobe niekoľkokrát porušoval abstinenciu tým, že užíval omamné a psychotropné látky,

teda

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy, ktoré mu uložil súd a výkon takéhoto rozhodnutia podstatne sťažil,

tým spáchal

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre účely výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Súd na jednotlivých hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkýň, znalca a oboznámil podstatný obsah spisového materiálu. Na hlavnom pojednávaní dňa 5.10.2016 bol vypočutý D. N., ktorý uviedol, že zo spáchania skutku a cíti byť nevinný a využil svoje právo odmietnuť vypovedať, preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania z čl. 35 a nasl., v ktorej uviedol, že si nemyslí , žeby sa úmyselne dopustil tak závažného konania, žeby prekazil účel ochranného liečenia, ktoré mu uložil súd. Už pre rokmi bol drogovo závislý a bol pre drogovú trestnú činnosť odsúdený, ale podľa neho mu vtedy skutok nebol dokázaný a priznal sa iba na radu svojho advokáta. V októbri 2013, kedy bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody nastúpil na ústavnú liečbu do Centra pre liečbu drogových závislostí v Košiciach, a to od januára 2014. V apríli 2014 ju vykonal a ďalej pokračoval v ambulantnej liečbe nariadenej súdom. Uviedol, že v tom čase mal rodinné problémy , čo sa premietalo do jeho psychického stavu , zrecidivoval a vrátili sa mu abstinenčné príznaky, čo priznal pred MUDr. Z. -E., a bola začatá substitučná liečba na jeho požiadanie, a to liekom Subotox, z ktorého mu bolo zle, preto ho prestal užívať. V centre mu nebola poskytnutá žiadna iná alternatíva, preto začal recidivovať, a keď sa ho na to opýtala ošetrujúca lekárka MUDr. U. , hanbil sa prejaviť svoju slabosť, a tak jej povedal, že ho zlákali kamaráti. Vedel o tom , že bol daný podnet na zrušenie liečby zo strany centra pre neúčelnosť, pretože mal pozitívne nálezy drogy v moči. Recidíva sa u neho prejavovala hlavne nespavosťou, nechuťou k jedlu, potením sa a trasom rúk a neustálou chuťou zohnať si drogu. CPLDZ navštevuje dobrovoľne na vlastnú žiadosť (táto výpoveď bola zo dňa 17.9.2015). K priebehu ústavnej liečby uviedol, že mu veľmi pomáhala, znášal ju veľmi dobre, lebo bol vytrhnutý z prostredia, v ktorom sa predtým pohyboval a bol aj zamestnaný rôznymi aktivitami, ktoré mu pomáhali na drogy nemyslieť. Na záver výpovede uviedol, že prejavuje snahu liečiť sa a zbaviť sa závislosti, ale je to veľmi ťažké a má úprimný záujem v liečbe pokračovať. Obrana obžalovaného bola preverená vykonaným dokazovaním. Svedkyňa Z.. S. U., lekárka CPLDZ Košice uviedla, že obžalovaný síce dochádzal na pravidelné kontroly, ale počas týchto kontrol boli zistené porušenia toxikológie , a to z rozboru jeho moču. Bola zaznamenaná tzv. pozitívna toxikológia, čo znamená porušenie toxikologickej ambulantnej liečby, a u obžalovaného boli zaznamenané tieto porušenia v dňoch 8.10.2014, 10.9.2014, 15.8.2014. Do centra sa potom dostavil v decembri 2014, januári 2015 a februári 2015. K spolupráci obžalovaného na liečbe a k jeho recidíve sa vyjadrila, v tom zmysle, že boli obdobia, kedy obžalovaný spolupracoval , a potom nastali obdobia, kedy s ním boli problémy v komunikácii, napr. na jednej kontrole spolupracoval, o 2 týždne popieral, že má pozitívne toxikologické vyšetrenia, popieral recidívu, ale zároveň aj priznal porušenie ambulantného liečenia, ktoré odôvodnil tým, že nezvláda situáciu, že má trestné stíhania a že je pod tlakom.

Na otázku, ako liečbu v centre riešili uviedla, že v takýchto prípadoch sú pacientovi doporučené účasti na skupinových psychoterapiách, prípadne pacienti dostávajú zadanú tému, kde sa majú vyjadriť, napísať úvahu ako zvládať problémy, pokiaľ sa nezúčastnia skupinovej terapie, tak ako obžalovaný. Obžalovaný však popieral, že užil drogu a to aj napriek pozitívnym toxikologickým vyšetreniam, na jednotlivých vyšetreniach sa zúčastňoval iba formálne, a to čo mal dodržať, nedodržal, takže mal iba formálny prístup k liečbe so súčasným nedodržaním pravidiel nariadenej liečby. Ak by dodržiaval liečebný režim a chodil pravidelne na skupinové terapie a neužil drogu, tak by súdom uložené liečenie zvládol.

Dodala, že obžalovaný bol u nej v ambulancii naposledy v júni 2016, žiadal hospitalizáciu na psychiatrii a hospitalizovaný bol od 14.6.2016 do 20.6.2016 , v centre bol aj v septembri 2016 , vtedy ho ona nevyšetrovala, vyšetroval ho MUDr. C.. Od apríla 2016 mal zaznamenaný tzv. pozitívny metamfetamín , v zázname zo septembra 2016 - 27.9.2016 výsledky boli uvedené ako negatívne, a vtedy uviedol lekárovi pri vyšetrení, že bude v poriadku. Ďalej uviedla, že súčasťou liečebného procesu môže byť aj tzv. substitučná liečba, t.j. liečba, kde sa užíva legálny opiát. Pacientovi je v takom prípade podávaný liek Suboxone, avšak v rámci liečby musí dodržiavať určité pravidlá - podmienkou sú negatívne toxikológie, pravidelné kontroly v ambulancii a účasť na skupinových ambulantných terapiách, čo obžalovaný nedodržal.

Obžalovanému bola diagnostikovaná porucha psychiky a správania z dôvodu užívania viacerých psychoaktívnych látok, F19.2, bol závislý od metamfetamínu, opiátov, užívania Fortralu, čo je opiát, užívania drog od jeho 19 rokov veku a nahradzovania drog alkoholom.

Pri užívaní amfetamínu dochádza prevažne k vzniku psychickej závislosti, pacient pociťuje nutkanie užiť drogu, ak drogu užíva pravidelne, postupne sa zvyšuje frekvencia, môže narastať tolerancia, to znamená potreba užiť vyššie dávky ako predtým, a ak neužije drogu, objavujú sa abstinenčné príznaky ako podráždenosť, nepokoj, agresívne správanie pričom v takých vážnejších prípadoch môže ísť aj o psychotické príznaky.

Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril, že táto vypovedala pravdu. Uviedol, že veľa vecí riešil aj s MUDr. Z. - E. a popieral recidívy, hanbil sa priznať, že to nezvláda. V tom čase sa jednalo o rozvod, výživné, nemal prácu, ale nakoniec vždy priznal, že zrecidivoval.

Svedkyňa G. N., matka obžalovaného využila svoje zákonné právo a vo veci nevypovedala. Vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že v inkriminovanom čase mal rodinné problémy, ktoré nezvládal a trvalo dva roky, kým sa situácia vyriešila. Aktuálne (výpoveď bola zo dňa 13.10.2015) dochádza na dobrovoľnú liečbu do centra. K užívaniu lieku Suboxone uviedla, že ju znášal zle, a preto liek vysadil. V čase výpovede si nevšimla, žeby užíval drogy. Dodala, že jej syn povedal, že sa chce liečiť a zbaviť sa závislosti na drogách. Obžalovaný sa k výpovedi matky vyjadril, že jej výpoveď je pravdivá, bál sa vzdialiť z Košíc, chcel ostať v kontakte s lekármi, no nakoniec sa odhodlal, odišiel a začal pracovať v Čechách, bol „ čistý", takže nakoniec dokázal odísť z Košíc a pracovať, stále tam má pracovnú zmluvu a môže sa tam vrátiť. Jeho vyjadrenie je totožné s jeho prednesenou obhajobu.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru zdravotníctva MUDr. JUDr. A. V., ktorý viedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom znaleckom posudku a jeho záveroch.

Bližšie rozobral bod 4 posudku, ku ktorému uviedol, že znalci vychádzali z klinického vyšetrenia a zo zdravotnej dokumentácie CPLDZ v Košiciach. V dokumentácii tohto centra je evidované, že obžalovaný absolvoval kontroly v rámci nariadenej ambulantnej ochrannej liečby, kde pri väčšine kontrol bola toxikológia negatívna. Bol v liečbe, a mal informácie ako postupovať v prípade, ak sa objaví tzv. baženie po návykovej látke, takže v rámci ochranného liečenia dostal informáciu, že v takom prípade, má akútne vyhľadať psychiatrickú alebo psychoterapeutickú pomoc, požiadať o prijatie do ústavnej liečby alebo iba prísť do centra, kde je 24 hodinová služba o konzultáciu a žiadať pomoc. Toto obžalovaný neurobil.

O jeho neschopnosti zdržať sa užitia návykovej látky a o vyjadrenie v tomto zmysle by bolo možné uvažovať výlučne v prípade, ak by sa u neho jednalo o terminálne prejavy závislosti, napr. alkoholového, opiátového alebo heroínového typu, avšak u obžalovaného takéto okolnosti spolu s druhou znalkyňou nezistili, z čoho vyplynulo, že posudzovaný obžalovaný bol schopný zdržať sa užitia návykovej látky.

Na otázku, aká je miera úspešnosti liečby závislosti od látok, od ktorých bol obžalovaný závislý, či znalec pozná termín relaps a aký je rozdiel medzi relapsom a recidívou uviedol, že rôzne pracoviská uvádzajú rôznu mieru úspešnosti liečby, konkrétne percentá sa líšia od toho, či je osoba v dobrovoľnej ambulantnej až po ústavnú liečbu. Termín relaps je bežne používaný termín v psychiatrii - medicíne, znamená navrátenie prejavu ochorenia, a čo sa týka rozdielu oproti termínu recidíva, jedná sa skôr o slovnú hračku, v súdnoznaleckej praxi medzi tým nie je rozdiel, a dodal, že aj vybočenia z abstinencie je v rámci recidívy možné , a tieto možno považovať za bežnú súčasť závislosti, avšak v tomto prejednávanom prípade šlo o bežný prípad v princípe neliečenej závislosti alebo nedostatočne liečenej závislosti.

Obžalovaný bol posudzovaný vo veľmi špecializovanom odbornom zariadení s dlhoročnou skúsenosťou v liečbe závislostí a bol vo vykonávaní ochrannej liečby. Je známe zo spisu , že pozitívnych toxikológií hlásili u obžalovaného 5 až 6 krát, kým lekári navrhli zmenu ambulantnej na ústavnú liečbu. Pri tak vysokom počte pozitívnych toxikológií už nemožno hodnotiť konanie obžalovaného ako jednorazové alebo dvojrazové pošmyknutie, ale nenaplnenie účelu liečby a vzhľadom na to, že neboli využité opatrenia - ako najmä ústavná liečba, vníma to ako nedostatočnú ambulantnú liečbu, v tejto konkrétnej situácii.

Na otázku obhajcu, či ako znalec doporučuje ochranné liečenia a či je možné nariadiť takéto liečenie v prípade nesúhlasu obvineného odpovedal, že on ako znalec liečenia nenariaďuje, on ich odporúča. Táto otázka je právneho charakteru a jemu neprislúcha na ňu odpovedať, ale napriek tomu sa vyjadril,

že súhlas dotknutej osoby je irelevantný ak dôjde k nariadeniu ochranného liečenia súdom, iba ak by šlo o tzv. nenariadené liečby, vtedy pri nezáujme osoby možno uvažovať o upustení, alebo aj neodporúčaní nariadiť ju v prípade spomínaných terminálnych fázach závislosti, kedy by akákoľvek liečba neviedla k efektu.

Dodal, že zmyslom znaleckého posudku je navrhnúť také ochranné opatrenia, ktoré znalci považujú za najúčelnejšie pre liečbu dotknutej osoby v danej veci. V tomto prípade mali znalci jednoznačne zato, v zhode CPLDZ, že je potrebné premeniť ambulantnú liečbu na ústavnú formu, pretože ambulantná liečba nesplnila svoj účel.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil listinné dôkazy viažuce sa k veci, najmä Správy z Centra pre liečbu drogových závislostí, ktoré boli spomínané aj v znaleckom posudku ako aj vo výpovedi ošetrujúcej lekárky a tieto boli objasnené aj výpoveďou znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na súde.

Vykonané dôkazy jednotlivo aj v súhrne vyvrátili obranu obžalovaného, ktorý sa bránil tým, že k porušeniu z jeho strany došlo pre jeho zlú situáciu, ktorú nezvládal, a to najmä na základe záveru znaleckého posudku , v ktorom sa konštatovalo, že u obžalovaného sa nejednalo o terminálnu fázu závislosti. Súd preto obranu obžalovaného , že liečebný režim porušoval kvôli zlej situácii, ktorú nebol schopný zvládať, považuje za účelovú a vyvrátenú nielen výpoveďou ošetrujúcej lekárky, ale aj vyššie konštatovaným znaleckým posudkom, navyše samotný obžalovaný sa v priebehu vyjadrení na súde priznal, že nedodržiaval zásady nariadenej ochrannej liečby.

Na základe uvedeného vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnil všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, keď maril účel ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou nariadeného Uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5Nt 9/14 a to tak, že svojím negatívnym postojom k liečbe túto maril a výkon liečenia podstatne sťažil, tak ako má na mysli ustanovenie § 348 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Dokazovaním v otázke subjektívnej stránky konania obžalovaného bolo preukázané, že konal v úmysle nepriamom podľa § 15 písm. b) Tr. zák., t.j. vedel, že svojím konaním poruší zákon, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený ako osoba trikrát priestupkovo riešená, z registra trestov vyplynulo, že bol doposiaľ trikrát súdne trestaný pre drogovú a inú trestnú činnosť rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9T 3/08, trestnými rozkazmi Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T 41/10 a Okresného súdu Košice I, sp. zn. 0T 75/011.

Ochranné protitoxikomanické liečenie uložené rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 9T 3/08 ústavnou formou bolo uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5Nt 9/14 zo dňa 1.8.2014 zmenené na formu ambulantnú. Lustráciou na Okresnom súde Košice II bolo zistené, že proti obžalovanému sa v súčasnosti vedie trestné konanie v sp. zn. 8T 6/16 pre zločin podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné - súd túto skutočnosť iba konštatuje, pretože vec nebola doposiaľ právoplatne skončená.

S prihliadnutím na osobu obžalovaného súd pri určení druhu trestu prihliadal na ustanovenia § 36 a nasl. Tr. zák. Nezistil priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd ho pre účely výkonu tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň v zmysle záverov znaleckého posudku rozhodol podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., a obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie so 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.