Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/71/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. B., nar. X.XX.XXXX, S. B., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. W. XXX, právne zastúpená advokátkou Mgr. Beátou Ďaďovou, so sídlom K., Z. XXX; otec U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Česká republika, R. nad J., W. XX,. o návrhu otca na zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/22/2016-58 zo dňa 13. júna 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté B. a S.. Vychádzal z toho, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov (vyžadovanej ustanovením § 78 ods. 1 zák. o rodine na zmenu alebo zrušenie výživného); naopak, skôr nastala zmena na strane maloletých detí, ktorá odzrkadľuje ich vyšší vek a tým aj zvýšené životné potreby. Okresný súd „nechcel zľahčovať“ zdravotné problémy otca, ale konštatoval, že tie mal už otec aj v čase posledného rozhodovania o výživnom. V jeho prípade ide o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40%, čo však znamená, že v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je obmedzený len „menej ako o polovicu“. Okresný súd zároveň poukázal na to, že otec sa „zrejme neobáva“ o svoju finančnú situáciu do budúcna, lebo uzatvoril leasingovú zmluvu na osobné motorové vozidlo, ktoré spláca mesačne vo výške 1.500 Kč; nehovoriac o výdavkov na dané vozidlo (poistka, prevádzkové náklady). 2. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že výživné na dcéry mu bude znížené, lebo u neho nastali „závažné zmeny okolnosti“. Poukazoval na to, že už pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom bol nezamestnaný a napriek občasným zárobkom nebolo pre neho možné platiť určené výživné. Otec vtedy „dúfal“, že daný stav nebude pretrvávať a on bude schopný výživné plniť. 4. Avšak naopak, jeho zdravotné problémy sa zásadne zhoršili a v ich dôsledku si momentálne nedokáže dohodnúť ani brigádu. V súčasnosti je uznaný invalidným a hoci pri zabezpečení zamestnania spolupracuje i s neziskovou organizáciou, prácu doposiaľ nezískal. Zdôraznil, že podľa lekárskej správy (k odvolaniu priloženej) nie je schopný pracovať na zmeny, ani v noci a nesmie obsluhovať stroje. Vo vzťahu k leasingovej zmluve otec uviedol, že ide o zmluvu uzavretú ešte za trvania manželstva s matkou maloletých detí. Dodal, že býva v obci so zlým spojením do mesta a auto je pre neho nutnosť. 5. K odvolaniu otca bolo pripojené aj vyjadrenie jeho matky, ktorá dávala do pozornosti najmä širšie súvislosti synovho ochorenia. To sa prejavuje tiež tým, že jeho správanie a hlavne popis vlastnej situácie nezodpovedá reálnemu stavu. Doplnila, že auto, na ktoré platí otec leasingové splátky, bolo

zakúpené počas trvania manželstva s matkou maloletých detí, kedy si pri nezodpovednom spôsobe života zaobstarali nielen auto, ale aj ďalšie nevýhodné pôžičky.

6. Kolízny opatrovník s odkazom na nárast potrieb maloletých detí žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. 7. Rovnako matka navrhla rozsudok potvrdiť. Zotrvala na vyjadrení, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov na strane otca; jedinou novou skutočnosťou je, že otec požiadal o invalidný dôchodok. Už v predošlom období bol nezamestnaný, dokonca nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. Takže, ak v súčasnosti poberá invalidný dôchodok - podľa názoru matky - došlo k zlepšeniu jeho finančnej situácie. Opakovane poukazovala tiež na splátky leasingu v súvislosti s motorovým vozidlom, ktoré otec používa.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v zmysle § 65 a § 66 (t.j. bez viazanosti rozsahom odvolania a jeho dôvodmi) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

9. Podstatou rozhodovania o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je porovnanie pomerov zainteresovaných osôb v čase predošlého rozhodovania o výživnom a v rozhodnom období. Hoci formálne sú plne rovnocenné obe základné kritéria určovania vyživovacej povinnosti (schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby na strane jednej a na strane druhej odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby), reálne sú rozhodujúcejšie schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby - v súdenej veci otca. Pokiaľ totiž táto osoba je objektívne spôsobilá plniť výživné len v určitom (limitovanom) rozsahu, odôvodnené potreby, hoci tiež objektívne dané, nemôžu samostatne podmieniť určenie vyššieho výživného.

10. Predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom vo vzťahu k maloletým B. a S. je rozsudok o rozvode manželstva rodičov - č. k. Okresného súdu Námestovo 9P/71/2012-57 z 25.10.2013, v ktorom konaní sa upravovali aj práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva. Hoci spis obsahuje úpravu/pokyn na pripojenie označeného spisu k súdenej veci (č.l. 12), k jeho pripojeniu nedošlo; resp. minimálne v štádiu predloženia veci odvolaciemu súdu nie je súčasťou spisového materiálu. Pripojený je iba spis Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/117/2012, v ktorom konaní sa rozhodovalo o výživnom ešte na čas do rozvodu manželstva rodičov.

11. Zároveň zo zvukového záznamu z jediného pojednávania v súdenom prípade z 13.6.2016 je zrejmé, že rozsudok vo veci sp. zn. 9P/71/2012 bol oboznámený nedostatočne, v podstate len uvedením výšky určeného výživného. Taktiež dotknutá nedôslednosť v postupe okresného súdu sa podpísala pod celkovo nesprávne (resp. určite minimálne predčasné) meritórne rozhodnutie. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku (odvolacím súdom zabezpečeného prostredníctvom elektronických systémov) je totiž nepochybné, že pri predchádzajúcom určení výživného na strane otca bolo vychádzané z potenciality jeho príjmu. To znamená, že nebolo rozhodujúce, aký reálny príjem v danom čase má alebo nemá, ale to, aký príjem - vzhľadom (predovšetkým) na jeho zdravotný stav - by mohol dosahovať. Osobitne bolo pritom zdôraznené, že otec nepreukázal tvrdené zdravotné obmedzenia týkajúce sa jeho schopnosti zvládať/vykonávať prácu.

12. Aktuálne, kedy je zrejmé, že otec s účinnosťou od 23.4.2014 bol uznaný invalidným a od 4.2.2016 mu bol priznaný invalidný dôchodok 3.416 Kč mesačne, nastala úplne zásadná zmena pre stanovenie výšky jeho vyživovacej povinnosti. Nielen samotný pokles pracovnej schopnosti o 40%, ale predovšetkým nemožnosť vykonávať práce na zmeny, v noci, v stresujúcom prostredí, či pri obsluhe strojov výrazne znižuje pracovný potenciál otca. To je významné tak pri posúdení predpokladaného/potenciálneho príjmu, ako i pri vyhodnotení spôsobilosti vôbec získať nejaké zamestnanie. 13. Krajský súd súčasne zdôrazňuje, že čisto matematický spôsob vyhodnotenia poklesu pracovnej schopnosti otca okresným súdom neobstojí. V zmysle daného nazerania by napríklad pri poklese schopnosti vykonávať prácu o 40% dotknutá osoba z 10-tich voľných miest na trhu práce primeraných jej doterajšej pracovnej činnosti mohla vykonávať štyri. Zo všeobecne známych skutočností a skúseností súdu/súdov v konaniach vo veciach výživného je známe, že osobitne pri profesiách s prevahou manuálnej činnosti (aké práce v minulosti vykonával i otec) dotknutá úvaha vôbec nezodpovedá realite.

14. Vo všeobecnosti v každom jednotlivom prípade potvrdeného poklesu pracovnej schopnosti je nutné zohľadniť individuálne dispozície dotknutej osoby (vek, vzdelanie, kvalifikačné predpoklady, doterajšie profesijné zameranie, zručnosti, pracovné schopnosti...) v spojení s konkrétnymi zdravotnými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z priznaného poklesu schopnosti vykonávať prácu.

15. Rovnako ďalšie zásadné východisko okresného súdu - zakúpenie vozidla na leasing v dobe od posledného rozhodnutia o výživnom - nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak, z argumentácie odvolateľa a pripojených dokladov sa minimálne javí, že sa nejedná o zmenu oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom. Inými slovami, že leasingová zmluva už bola uzavretá i v období rozvodu manželstva rodičov.

16. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vykonať zákonom predpokladaným spôsobom dokazovanie o pomeroch pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom, ustáliť konkrétne okolnosti týkajúce sa osoby otca a jeho spôsobilosti dosahovať príjem vzhľadom (predovšetkým) na aktuálne zdravotné objektívne obmedzenia, dôsledne sa oboznámiť s jeho zdravotný stavom aj v spojitosti s jeho schopnosťou samostatne vystupovať v konaní a taktiež s okolnosťami týkajúcimi sa leasingovej zmluvy na motorové vozidlo používané otcom. Len na okraj krajský súd dodáva, že v trestnej veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/67/2014 v uznesení z 28.7.2014 (č.l. 66 spisu v súdenej veci) sudca (zhodný so zákonným sudcom v prejednávanom prípade) mal pochybnosti o trestnej zodpovednosti Aleša Venigera práve jeho duševné ochorenie spojené s opakovanými hospitalizáciami. Obdobne, pri posudzovaní vyjadrení otca je nutné mať na zreteli, že v zmysle záverov ošetrujúcich lekárov má tendenciu zatajovať svoje ochorenie, resp. jeho čiastkové prejavy.

17. Po doplnení dokazovania (minimálne) vo uvedenom rozsahu okresný súd opätovne rozhodne o návrhu otca na zníženie výživného, pričom - ako je konštatované už i vyššie - je nepochybné, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom došlo k negatívnej zmene pomerov na strane otca.