Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoP-71-2016.pdf
PDF · 74.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/71/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. B., nar. X.XX.XXXX, S. B., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. W. XXX, právne zastúpená advokátkou Mgr. Beátou Ďaďovou, so sídlom K., Z. XXX; otec U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Česká republika, R. nad J., W. XX,. o návrhu otca na zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/22/2016-58 zo dňa 13. júna 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté B. a S.. Vychádzal z toho, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov (vyžadovanej ustanovením § 78 ods. 1 zák. o rodine na zmenu alebo zrušenie výživného); naopak, skôr nastala zmena na strane maloletých detí, ktorá odzrkadľuje ich vyšší vek a tým aj zvýšené životné potreby. Okresný súd „nechcel zľahčovať“ zdravotné problémy otca, ale konštatoval, že tie mal už otec aj v čase posledného rozhodovania o výživnom. V jeho prípade ide o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40%, čo však znamená, že v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je obmedzený len „menej ako o polovicu“. Okresný súd zároveň poukázal na to, že otec sa „zrejme neobáva“ o svoju finančnú situáciu do budúcna, lebo uzatvoril leasingovú zmluvu na osobné motorové vozidlo, ktoré spláca mesačne vo výške 1.500 Kč; nehovoriac o výdavkov na dané vozidlo (poistka, prevádzkové náklady). 2. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že výživné na dcéry mu bude znížené, lebo u neho nastali „závažné zmeny okolnosti“. Poukazoval na to, že už pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom bol nezamestnaný a napriek občasným zárobkom nebolo pre neho možné platiť určené výživné. Otec vtedy „dúfal“, že daný stav nebude pretrvávať a on bude schopný výživné plniť. 4. Avšak naopak, jeho zdravotné problémy sa zásadne zhoršili a v ich dôsledku si momentálne nedokáže dohodnúť ani brigádu. V súčasnosti je uznaný invalidným a hoci pri zabezpečení zamestnania spolupracuje i s neziskovou organizáciou, prácu doposiaľ nezískal. Zdôraznil, že podľa lekárskej správy (k odvolaniu priloženej) nie je schopný pracovať na zmeny, ani v noci a nesmie obsluhovať stroje. Vo vzťahu k leasingovej zmluve otec uviedol, že ide o zmluvu uzavretú ešte za trvania manželstva s matkou maloletých detí. Dodal, že býva v obci so zlým spojením do mesta a auto je pre neho nutnosť. 5. K odvolaniu otca bolo pripojené aj vyjadrenie jeho matky, ktorá dávala do pozornosti najmä širšie súvislosti synovho ochorenia. To sa prejavuje tiež tým, že jeho správanie a hlavne popis vlastnej situácie nezodpovedá reálnemu stavu. Doplnila, že auto, na ktoré platí otec leasingové splátky, bolo
zakúpené počas trvania manželstva s matkou maloletých detí, kedy si pri nezodpovednom spôsobe života zaobstarali nielen auto, ale aj ďalšie nevýhodné pôžičky.
6. Kolízny opatrovník s odkazom na nárast potrieb maloletých detí žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. 7. Rovnako matka navrhla rozsudok potvrdiť. Zotrvala na vyjadrení, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov na strane otca; jedinou novou skutočnosťou je, že otec požiadal o invalidný dôchodok. Už v predošlom období bol nezamestnaný, dokonca nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. Takže, ak v súčasnosti poberá invalidný dôchodok - podľa názoru matky - došlo k zlepšeniu jeho finančnej situácie. Opakovane poukazovala tiež na splátky leasingu v súvislosti s motorovým vozidlom, ktoré otec používa.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v zmysle § 65 a § 66 CMP (t.j. bez viazanosti rozsahom odvolania a jeho dôvodmi) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP.
9. Podstatou rozhodovania o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je porovnanie pomerov zainteresovaných osôb v čase predošlého rozhodovania o výživnom a v rozhodnom období. Hoci formálne sú plne rovnocenné obe základné kritéria určovania vyživovacej povinnosti (schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby na strane jednej a na strane druhej odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby), reálne sú rozhodujúcejšie schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby - v súdenej veci otca. Pokiaľ totiž táto osoba je objektívne spôsobilá plniť výživné len v určitom (limitovanom) rozsahu, odôvodnené potreby, hoci tiež objektívne dané, nemôžu samostatne podmieniť určenie vyššieho výživného.
10. Predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom vo vzťahu k maloletým B. a S. je rozsudok o rozvode manželstva rodičov - č. k. Okresného súdu Námestovo 9P/71/2012-57 z 25.10.2013, v ktorom konaní sa upravovali aj práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva. Hoci spis obsahuje úpravu/pokyn na pripojenie označeného spisu k súdenej veci (č.l. 12), k jeho pripojeniu nedošlo; resp. minimálne v štádiu predloženia veci odvolaciemu súdu nie je súčasťou spisového materiálu. Pripojený je iba spis Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/117/2012, v ktorom konaní sa rozhodovalo o výživnom ešte na čas do rozvodu manželstva rodičov.
11. Zároveň zo zvukového záznamu z jediného pojednávania v súdenom prípade z 13.6.2016 je zrejmé, že rozsudok vo veci sp. zn. 9P/71/2012 bol oboznámený nedostatočne, v podstate len uvedením výšky určeného výživného. Taktiež dotknutá nedôslednosť v postupe okresného súdu sa podpísala pod celkovo nesprávne (resp. určite minimálne predčasné) meritórne rozhodnutie. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku (odvolacím súdom zabezpečeného prostredníctvom elektronických systémov) je totiž nepochybné, že pri predchádzajúcom určení výživného na strane otca bolo vychádzané z potenciality jeho príjmu. To znamená, že nebolo rozhodujúce, aký reálny príjem v danom čase má alebo nemá, ale to, aký príjem - vzhľadom (predovšetkým) na jeho zdravotný stav - by mohol dosahovať. Osobitne bolo pritom zdôraznené, že otec nepreukázal tvrdené zdravotné obmedzenia týkajúce sa jeho schopnosti zvládať/vykonávať prácu.
12. Aktuálne, kedy je zrejmé, že otec s účinnosťou od 23.4.2014 bol uznaný invalidným a od 4.2.2016 mu bol priznaný invalidný dôchodok 3.416 Kč mesačne, nastala úplne zásadná zmena pre stanovenie výšky jeho vyživovacej povinnosti. Nielen samotný pokles pracovnej schopnosti o 40%, ale predovšetkým nemožnosť vykonávať práce na zmeny, v noci, v stresujúcom prostredí, či pri obsluhe strojov výrazne znižuje pracovný potenciál otca. To je významné tak pri posúdení predpokladaného/potenciálneho príjmu, ako i pri vyhodnotení spôsobilosti vôbec získať nejaké zamestnanie. 13. Krajský súd súčasne zdôrazňuje, že čisto matematický spôsob vyhodnotenia poklesu pracovnej schopnosti otca okresným súdom neobstojí. V zmysle daného nazerania by napríklad pri poklese schopnosti vykonávať prácu o 40% dotknutá osoba z 10-tich voľných miest na trhu práce primeraných jej doterajšej pracovnej činnosti mohla vykonávať štyri. Zo všeobecne známych skutočností a skúseností súdu/súdov v konaniach vo veciach výživného je známe, že osobitne pri profesiách s prevahou manuálnej činnosti (aké práce v minulosti vykonával i otec) dotknutá úvaha vôbec nezodpovedá realite.
14. Vo všeobecnosti v každom jednotlivom prípade potvrdeného poklesu pracovnej schopnosti je nutné zohľadniť individuálne dispozície dotknutej osoby (vek, vzdelanie, kvalifikačné predpoklady, doterajšie profesijné zameranie, zručnosti, pracovné schopnosti...) v spojení s konkrétnymi zdravotnými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z priznaného poklesu schopnosti vykonávať prácu.
15. Rovnako ďalšie zásadné východisko okresného súdu - zakúpenie vozidla na leasing v dobe od posledného rozhodnutia o výživnom - nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak, z argumentácie odvolateľa a pripojených dokladov sa minimálne javí, že sa nejedná o zmenu oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom. Inými slovami, že leasingová zmluva už bola uzavretá i v období rozvodu manželstva rodičov.
16. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vykonať zákonom predpokladaným spôsobom dokazovanie o pomeroch pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom, ustáliť konkrétne okolnosti týkajúce sa osoby otca a jeho spôsobilosti dosahovať príjem vzhľadom (predovšetkým) na aktuálne zdravotné objektívne obmedzenia, dôsledne sa oboznámiť s jeho zdravotný stavom aj v spojitosti s jeho schopnosťou samostatne vystupovať v konaní a taktiež s okolnosťami týkajúcimi sa leasingovej zmluvy na motorové vozidlo používané otcom. Len na okraj krajský súd dodáva, že v trestnej veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/67/2014 v uznesení z 28.7.2014 (č.l. 66 spisu v súdenej veci) sudca (zhodný so zákonným sudcom v prejednávanom prípade) mal pochybnosti o trestnej zodpovednosti Aleša Venigera práve jeho duševné ochorenie spojené s opakovanými hospitalizáciami. Obdobne, pri posudzovaní vyjadrení otca je nutné mať na zreteli, že v zmysle záverov ošetrujúcich lekárov má tendenciu zatajovať svoje ochorenie, resp. jeho čiastkové prejavy.
17. Po doplnení dokazovania (minimálne) vo uvedenom rozsahu okresný súd opätovne rozhodne o návrhu otca na zníženie výživného, pričom - ako je konštatované už i vyššie - je nepochybné, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom došlo k negatívnej zmene pomerov na strane otca.