Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-3-2016.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Subarea
27CoP/3/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom R. F., dieťa rodičov: matky Mgr. N. S., bytom A. T., F. W. XX/X a otca Ing. U. P., bytom S. S., O. 1, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 31P/91/2016-49, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zníženia výživného v prospech maloletého W. U. P. p o t v r d z u j e a v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zmeny úpravy styku s maloletým W. U. P. z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa svojím návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému W. U. na sumu 50,- eur mesačne. Ako kompenzáciu zníženia výživného navrhoval, aby mu bol neodkladným opatrením tiež zmenený styk s mal. dieťaťom tak, že bude mať právo stýkať sa s maloletým W. U. striedavo s matkou pravidelne opakovane 14 dní neprerušovane tak, že toto stretávanie začne v najbližšom párnom týždni kalendárneho roka 2016, ktorý nasleduje, alebo prebieha po dni vykonateľnosti rozhodnutia. Matka bude povinná na stretnutie s otcom dieťa riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi pred jej bytom. Matka bude mať právo stretávať s maloletým W. U. striedavo s otcom maloletého pravidelne opakovane 14 dní neprerušovane. Otec bude povinný W. U. na stretnutie s matkou riadne pripraviť a odovzdať ho matke pred jej bytom. Odovzdávanie a preberanie dieťaťa sa bude realizovať tak, že:
- ak je pondelok dňom školskej dochádzky tak rodič, ktorý práve realizuje s dieťaťom styk odovzdá dieťa v nedeľu o 18.00 hodine pred takýmto pondelkom druhému rodičovi pred dverami svojho bytu,
- ak je pondelok dňom, kedy sa školská dochádzka nerealizuje z dôvodu štátnych sviatkov dní pokoja školských prázdnin, tak v takýto pondelok o 18.00 hod. rodič, ktorý práve realizuje s dieťaťom styk odovzdá dieťa druhému z rodičov pred dverami svojho bytu. Dôvodil, že od 01.04.2016 do 30.09.2016 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti cca 850,- eur mesačne. Pri jeho nákladoch na bývanie (300,- eur mesačne) a platení výživného na mal. W. (500,- eur mesačne), bol jeho disponibilný zostatok 50,- eur mesačne, čo nie je ani životné minimum. Počas tohto obdobia, sa každý mesiac dostával hlboko do deficitu. Od 01.10.2016 nastúpil do pracovného pomeru so základnou brutto mzdou 450,- eur mesačne, čo pri jeho základných mesačných výdavkoch, vytvára každý mesiac deficit 350,- eur, pričom má ešte nesplatený úver v sume 1.700,- eur. Začína odpredávať svoj majetok a vybavenie domácnosti, aby tak zabezpečil aspoň sebe finančné zdroje.
3. Súd prvej inštancie zistil, že maloletý W. U. bol rozsudkom pod č.k. 32P/171/2009 zo dňa 17.08.2015 právoplatným dňa 20.05.2016, zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletému W. U. sumou 230,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2013, z čoho čiastku 60,- eur mesačne má otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor a s účinnosťou od 01.09.2013 sumou 300,- eur mesačne, z čoho čiastku 60,- eur mesačne má otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletému za účelom tvorby úspor. Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu z titulu bežného výživného vo výške 10.085,80 eur, má otec dieťaťa povinnosť splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s určeným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu z titulu tvorby úspor vo výške 3.503,22 eur, má otec dieťaťa povinnosť splácať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor po 100,- eur spolu s výživným určeným na tvorbu úspor až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Návrh otca mal. na zverenie maloletého W. do jeho osobnej starostlivosti bol zamietnutý. Styk otca s maloletým W. U. sa upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým W. U. každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod..
5. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/91/2016-11 zo dňa 30.06.2016 bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( v tom čase predbežného opatrenia), ktorým otec žiadal zníženie výživného.
6. Bolo ďalej zistené, že otec dieťaťa podal na súde návrh vo veci samej, na zníženie výživného.
7. Z potvrdenia R. zo dňa 27.04.2016 vyplynulo, že otec dieťaťa bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.04.2016.
8. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou W. HR, s.r.o. W. a Ing. U. P. bolo zistené, že otec dieťaťa nastúpil do zamestnania od 01.10.2016, na pracovnú pozíciu obchodno- administratívneho pracovníka s brutto mesačnou mzdou 450,- eur.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 1, 2 CMP, § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1, § 366 CMP, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie. Pred začatím konania, alebo po začatí konania ho možno nariadiť ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pri súčasne osvedčenom predpoklade naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Vždy je potrebné pritom prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.
10. Konštatoval, že otec osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov, neosvedčil však existenciu naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov. I keď preukázal, že jeho terajší príjem je nižší ako príjem, ktorý mal predtým, a tiež v čase, kedy mu bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti (cca 850,- eur mesačne), na zmenu rozhodnutia o výške doposiaľ stanoveného výživného, je nevyhnutné vykonať podrobné dokazovanie v rámci konania o veci samej, presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení, v rámci ktorého sa bude súd musieť zaoberať dôvodmi, pre ktoré bol ukončený posledný pracovný pomer otca, z ktorého dosahoval príjem, vychádzajúc z ktorého, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť k maloletému W. U. si plniť. Z uvedených dôvodov, jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol.
11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec mal. dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že prostredníctvom neodkladného opatrenia bude znížená jeho vyživovacia povinnosť na sumu 50,- eur mesačne, ktorá suma bude zahŕňať tak bežné výživné na spotrebu, ako aj čiastku na tvorbu úspor, tiež splátky dlžného výživného s tým, že ako kompenzáciu zníženia tohto výživného, sa bude mal. dieťa stretávať s oboma rodičmi (s otcom aj s matkou) pravidelne opakovane 14 dní neprerušovane tak, že toto stretávanie začne v najbližšom párnom týždni kalendárneho roka 2016 ktorý nasleduje, alebo prebieha po dni vykonateľnosti rozsudku s tým, že matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť, odovzdať ho otcovi pred jej bytom a rovnako matka má právo stýkať sa s dieťaťom pravidelne opakovane 14 dní neprerušovanie s povinnosťou otca dieťa
na stretnutie s matkou pripraviť a odovzdať ho matke pred bytom. Dôvodil, že pred súdom prvej inštancie je vedené konanie vo veci zníženia jeho vyživovacej povinnosti, pričom jeho súčasťou je aj navrhovaná zmena rozsahu jeho stretávania s dieťaťom, ktoré návrhy tak vo veci samej, ako aj vo veci neodkladného opatrenia, sú plne v súlade s platnou legislatívou. Súd prvej inštancie mu svojím rozhodnutím odmietol pomoc ako rodičovi mužského pohlavia, čím porušil článok 12 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie považuje za protiústavné, nedostatočne odôvodnené, v súvislosti s čím poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky pod č. III. ÚS 346/09 zo dňa 03.09.2009, závery ktorého sú aktuálne a smerodajné aj vo vzťahu k jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Tým, že v rozhodnutí súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo nerešpektoval princíp proporcionality, porušil jeho základné právo na spravodlivý proces, ktoré mu je garantované ústavne článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. V súvislosti s princípom proporcionality poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 3/09-378 zo dňa 26.01.2011 s tým, že tento princíp je zakotvený v samotnom ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Poukazoval na rozsudok Okresného súdu Trenčín pod číslom 32P/171/2009-1018 zo dňa 17.08.2015, ktorým mu bola uložená vyživovacia povinnosť voči dieťaťu, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom, v dôvodoch ktorého vzhliada nadržiavanie matke, čo pokladá za hrubé porušenie článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal správnosť záverov, plynúcich z citovaného rozhodnutia, poukazoval na to, že majetok otca dieťaťa sa do výpočtu výšky výživného na dieťa nezapočítava, tiež že neboli posudzované schopnosti matky maloletého plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému a pokiaľ v tomto konaní súd jeho schopnosti v tomto smere chce skúmať, považuje to za diskriminačné. Výživné, určené predchádzajúcim rozhodnutím, je vo vzťahu k nemu likvidačné a nad jeho objektívne možnosti s poukazom na jeho mesačný príjem do 850,- eur mesačne ( podpora v nezamestnanosti), jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého 500,- eur mesačne, povinnosť úhrady nájomného 300,- eur mesačne, tiež vzhľadom na jeho vek a skutočnosť, že by mal mať k dispozícii 50,- eur mesačne ako disponibilnú sumu na uhrádzanie svojich životných potrieb. V období, kedy bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie (od 01.04.2016 do 30.09.2016) sa dostával do straty, ktorú musel prekleňovať požičiavaním si peňazí. Určené výživné, nie je proporcionálne k jeho disponibilnému príjmu. V období od 01.10.2016, kedy nastúpil do nového zamestnania, je výživné likvidačné vo vzťahu k nemu, vzhľadom na jeho mesačný príjem 450,- eur, výšku jeho vyživovacej povinnosti, mesačnú povinnosť úhrady nájomného 300,- eur, nulovú disponibilnú sumu na uhrádzanie jeho životných potrieb s následkom vytvárania väčších strát, z ktorého dôvodu v septembri 2016 uhradil na výživnom iba sumu 50,- eur, čo bolo dôvodom pre začatie exekúcie voči nemu. Zamietnutím jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bol de facto odsúdený k exekúcii. V ďalšom v odvolaní podrobne rozoberá a spochybňuje správnosť rozhodnutia, ktorým mu bolo určené výživné. Podľa jeho názoru osvedčil predpoklad naliehavosti okamžitého zásahu súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ak by chcel súd skúmať, či by otec mohol platiť menší nájom, a tak vytvoriť zdroje na platenie výživného, takýto postup by bol akceptovateľný iba vtedy, ak by sa súd zaoberal tiež tým, že matka by mala predať svoj nadštandardný byt a začať bývať v podnájme, v ktorom bude platiť rovnaké nájomné, aké by súd chcel umelo vypočítať v prípade otca. Určené výživné bolo nad jeho pomery už v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Za znížené výživné, ponúka kompenzáciu vo forme zmeny úpravy styku. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa jeho aktuálna situácia zhorší. Ak konajúce súdy vyhovejú návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba v rozsahu zníženia výživného, bez kompenzácie vo forme styku maloletého s oboma rodičmi, budú tak konať v rozpore s právami a oprávnenými záujmami dieťaťa, pretože stratený čas, ktorý mohol a môže maloletý tráviť aj so svojím otcom, mu už nikto nevráti a ani najvyššie výživné nekompenzuje maloletému to, že nebol v dostatočnom rozsahu s otcom. Vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je v súlade s článkom 3 ods. 1 a článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa. V súvislosti s avizovaným záujmom súdu prvej inštancie o preskúmanie dôvodov, na základe ktorých bol k 31.03.2016 skončený jeho pracovný pomer v spoločnosti X.., uviedol, že tento ukončil dohodou v súlade s pracovnou zmluvou a platnou legislatívou, čo bolo jeho právom, ktoré, ak súd spochybňuje, žiada, aby sa obrátil na ÚS SR so žiadosťou o výklad Ústavy Slovenskej republiky. Pracovný pomer v spoločnosti W. HR, s.r.o. započal k 01.10.2016 na základe riadne podpísanej pracovnej zmluvy, ktorú podpísal on ako uchádzač o zamestnanie a budúci zamestnávateľ, čo bolo ich právom.
12. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým sa tento domáhal zníženia výživného v prospech maloletého W. U. P. je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP a v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletým W. U. P. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a),b) CSP z nasledovných dôvodov:
13. Od 01.07.2016 sú účinné nové procesné kódexy, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktoré nahradili dovtedajší Občiansky súdny poriadok. Zmenou prešiel aj inštitút predbežného opatrenia. Tretia hlava tretej časti nového Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení, ktoré nahradili inštitút predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Úprava doterajších predbežných opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté deti, sa presunula ako úprava neodkladných opatrení do samostatného procesného kódexu, do Civilného mimosporového poriadku. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 a § 369 CMP, ktoré však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Pri posúdení dôvodnosti odvolania otca maloletého dieťaťa, vychádzajúc z vyššie uvedeného, aplikoval odvolací súd nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
17. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 361 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
19. V tomto konaní otec maloletého dieťaťa, žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zmenila /znížila/ výška výživného, ktoré je povinný poskytovať na výživu maloletého dieťaťa a tiež neodkladné opatrenie, ktorým by sa zmenil /rozšíril/ rozsah jeho styku s maloletým dieťaťom. Dôvody, ktoré otec uviedol na odôvodnenie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, možno subsumovať pod dôvod uvedený v ust. § 325 ods. 1 CSP , spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
20. Obe vyššie uvedené otázky - určenie výživného otca na maloleté dieťa a tiež úprava styku otca s maloletým W., sú právoplatne upravené súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom pod č.k. 32P/171/2009 zo dňa 17.08.2015, právoplatným dňa 20.05.2016, ktorým bol mal. W. U. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletému W. U. sumou 230,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 20.10.2009 do 31.08.2013, z čoho čiastku 60,- eur mesačne má otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor a s účinnosťou od 01.09.2013 sumou 300,- eur mesačne, z čoho čiastku 60,- eur mesačne má otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletému za účelom tvorby úspor. Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu z titulu bežného výživného vo výške 10.085,80 eur, má otec dieťaťa povinnosť splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s určeným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Dlh na výživnom za obdobie od 20.10.2009 do rozhodnutia súdu z titulu tvorby úspor vo výške 3.503,22 eur, má otec dieťaťa povinnosť splácať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor po 100,- eur spolu s výživným určeným na tvorbu úspor až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Návrh otca mal. na zverenie maloletého W. U. do jeho osobnej starostlivosti bol zamietnutý. Styk otca s maloletým W. U. sa upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým W. každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený odvolacím súdom.
15. Odvolací súd sa plne zhoduje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že otec maloletého dieťaťa neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením, ktoré žiadal nariadiť, pokiaľ ide o zmenu (zníženie) určenej mu vyživovacej povinnosti. Je síce pravdou, že sa javí, že od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý sa potom, ako podľa jeho vlastného vyjadrenia ukončil pracovný pomer k 31.03.2016 v spoločnosti SE F., s.r.o. dohodou ( z výšky ktorého príjmu súd vychádzal pri poslednom rozhodovaní o výške jeho vyživovacej povinnosti), sa stal nezamestnaným a bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.04.2016 a následne nastúpil do zamestnania u spoločnosti W. HR, s.r.o. W. od 01.10.2016, na pracovnú pozíciu obchodno-administratívneho pracovníka s brutto mesačnou mzdou 450,- eur, avšak samotná táto skutočnosť, bez skúmania dôvodov takejto zmeny z hľadiska určujúcich zákonných kritérií pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti, sledujúc ako prioritný cieľ záujem mal. dieťaťa, záver o dôvodnosti zníženia jeho vyživovacej povinnosti v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení neodôvodňuje.
16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení výživného (tiež jeho zmene) prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery ( existenciu ktorej zmeny je potrebné komplexne skúmať tak na strane osôb povinných, ako aj oprávnených z vyživovacej povinnosti), možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo.
17. Ako vyplýva z uvedených zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa a má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Podľa ustálenej judikatúry, pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. V prípade, ak sa povinný rodič bez dôležitého dôvodu vzdá svojho príjmu, uplatňuje sa princíp tzv. potencionality príjmu, čo znamená, že súd vychádza pri rozhodovaní z príjmu povinného rodiča, ktorý by bol dosahoval, keby sa ho bez dôležitého dôvodu (napr. nepriaznivý zdravotný stav) nebol vzdal. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča, sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, prípadné exekúcie), avšak je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.
17. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozhodnutiu o určení, či zmene vyživovacej povinnosti musí predchádzať dôkladne zistený skutkový stav, jedine na základe ktorého možno dospieť k záveru o (ne)existencii takej kvalifikovanej zmeny pomerov či už na strane ktoréhokoľvek z rodičov, či na strane vyživovaného dieťaťa, ktorá dôvodne v prospech záveru o jej zmene nasvedčuje.
18. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, však nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v cele
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa tento domáhal zníženia určenej mu vyživovacej povinnosti (vzhľadom na pokles jeho príjmu) dôvodiac, že pre takýto záver je nevyhnutné vykonať dôkladné podrobné dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa plne s jeho názorom identifikuje. Tak súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd, ani v najmenšom nespochybňujú právo otca na zmenu jeho zamestnania. Ak však takáto zmena má za následok pokles príjmu na strane povinného rodiča (ktorou skutočnosťou svoj návrh tento zdôvodňuje), nemôže to automaticky ísť na ťarchu (v neprospech) plnenia si jeho vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, pretože miera zodpovednosti za takýto krok, je na pleciach povinného rodiča. Až výsledky dokazovania v základnom konaní budú spôsobilé k záveru, či otcom tvrdená zmena pomerov, je s ohľadom na všetky zákonné kritériá pre zmenu vyživovacej povinnosti určujúce, k takémuto záveru spôsobilou, kedy primárne bude potrebné sa vysporiadať tiež s tým, či pri posudzovaní dopadu otcom tvrdenej zmeny jeho pomerov na výšku určenej mu vyživovacej povinnosti, bude (ne)dôvodné aplikovať princíp tzv. potencionality jeho príjmu.
20. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky otca, ktorými spochybňuje správnosť skutkových a právnych záverov súdov (prvej inštancie, ako aj odvolacieho) v konaní, ktorého výsledkom bola posledná úprava jeho vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu. V tomto konaní súd nie je oprávnený posudzovať primeranosť výšky vyživovacej povinnosti otca, stanovenej mu predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Pri zisťovaní zmien v pomeroch účastníkov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je neprípustná revízia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Preto tak súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd, nie sú oprávnené (tak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v konaní o veci samej), preskúmavať vecnú správnosť tohto predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a zaoberať sa jeho vadami vytýkanými otcom v odvolaní. Z hľadiska predmetu konania tak prichádza do úvahy len skúmať, či porovnaním v tom čase existujúcich (dokazovaním zistených) pomerov tak na strane rodičov, ako aj mal. dieťaťa (z ktorých je potrebné vychádzať) s aktuálne zistenými pomermi, došlo k takej ich kvalifikovanej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
21. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil ani procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia v tejto časti (týkajúcej sa navrhovaného zníženia výživného) podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odvolacím súdom nebola tiež zistená ani tzv. iná vada konania (§ 67 CMP) majúca za následok nesprávne rozhodnutie v tejto jeho časti. Svoje rozhodnutie v tejto časti súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
22. Z vyššie uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa tento domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. K odlišnému záveru však odvolací súd dospel pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou tento zamietol návrh otca na zmenu určeného mu styku s mal. dieťaťom. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie síce uvádza, že otec takýto návrh uplatnil, a tento mu tiež súd zamietol, absentujú však akékoľvek skutkové a právne závery, ktoré súd k záveru o jeho nedôvodnosti viedli, čím je rozhodnutie v tejto jeho časti z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti zo strany odvolacieho súdu nepreskúmateľné. 24. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V prípade jeho absencie je veľmi obtiažne pochopiť, prečo súd neodkladné opatrenie (ne)vydal a či proti nemu podá odvolanie. Z takéhoto uznesenia totiž nie je zrejmé, aké tvrdenia mal súd za osvedčené, čím sú takéto tvrdenia osvedčené, a prečo považuje takéto osvedčenie za dostatočné. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň
v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné a účastníkovi upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov . Neodkladné opatrenie, či zamietnutie návrhu na jeho nariadenie v ktorom absentuje odôvodnenie, preto nemožno preskúmať, pretože dôvody rozhodnutia vychádzajú iba z obsahu spisu a z listín, ktoré sa stali súčasťou súdneho spisu. 25. Námietky otca, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti riadne neodôvodnil, sú tak dôvodné .
26. Z uvedených dôvodov preto, bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti požadovanej zmeny úpravy styku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
27. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho zrušujúcej časti, z hľadiska zákonných predpokladov využitie takéhoto inštitútu opodstatňujúcich, o návrhu otca čo do tejto časti opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP a pri svojom rozhodovaní sa tiež vysporiadať aj s námietkami otca k tejto časti jeho návrhu sa vzťahujúcimi, ktoré sú uvedené v písomne podanom odvolaní.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).