Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-69-2016.pdf
PDF · 90.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/69/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v ktorej mene koná konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. XXX/XX, o vymoženie sumy 50,-eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/681/2015-20 zo dňa 21. marca 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, §234d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 34 ods. 2, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b) d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozsudkami Súdneho dvora (ES). Konštatoval, že oprávnený sa zápisnicou spísanou u súdneho exekútora dňa 04.03.2015 domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 17235/14 zo dňa 03.12.2014. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať v danej veci spotrebiteľské právo. Mal za preukázané, že oprávnený a povinný uzatvorili na diaľku prostredníctvom webstránky www.minipozicka.sk dňa 29.04.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 50,-eur. V ten istý deň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá v článku II. tejto zmluvy obsahuje znenie rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedol, že z rozhodcovskej zmluvy síce pre povinného ako spotrebiteľa vyplýva právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, (a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy), avšak absentuje tu zmienka o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere. Zo samotnej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by mal povinný možnosť rozhodnúť sa, či túto rozhodcovskú zmluvu príjme alebo nie, ani nevyplýva, či bol o tejto skutočnosti zo strany oprávneného jasne a zrozumiteľne informovaný, ani či jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Ďalej súd dodal, že rozhodcovská zmluva bola veriteľom navrhnutá vopred, a teda išlo o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu bolo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienky uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Samotná rozhodcovská zmluva umožňovala dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo bolo len formálne, pretože bolo obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ mal istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konštatoval, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Tiež uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil aj samotný charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a následne aj charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy. Uviedol, že konajúci súd opomenul aplikáciu ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď v danej veci nešlo o spotrebiteľský úver, pretože poskytnutý úver sa mal vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Tiež poukázal na to, že voči povinnému sa domáha iba vrátenia sumy, ktorú mu na základe zmluvy o úvere aj preukázateľne poskytol. Príslušenstvom tejto sumy sú okrem toho iba plnenia, na ktoré má oprávnený nárok zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Oprávnený bol tiež toho názoru, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Odvolateľ zdôraznil, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi zmluvnými stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný mal teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.
3. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 23.11.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016. Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o z zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. Podľa § 9a ods.1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 04.03.2015, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 17235/14 zo dňa 03.12.2014, podkladom ktorého bola Zmluva o úvere zo dňa 29.04.2014. Účastníci exekučného konania uzatvorili toho istého dňa (a aj v tom istom čase 15:13) aj rozhodcovskú zmluvu. Oprávnený predložil dňa 21.09.2015 súdu prvej inštancie posudzovanú zmluvu o úvere spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a rozhodcovskú zmluvu.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.
10. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva (doložka) bola uzavretá platne. Predmetný postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a teda nesmeroval k "zrušeniu" alebo "zmene" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
11. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva je teda každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá s oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa. Znenie tejto zmluvy povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre neurčitý počet spotrebiteľov.
12. Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda podstatné, či spotrebiteľ (povinný) mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa (povinného). Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá elektronickou formou cez internetovú stránku, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, prípadne aspoň niektoré ustanovenia vylúčiť. Elektronicky boli doplnené len identifikačné údaje povinnej osoby a číslo a dátumu zatvorenia zmluvy o úvere. Vzhľadom na spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, táto neobsahuje ani podpisy zmluvných strán a nie je ani zrejmé, či sa povinný vôbec mal možnosť s jej obsahom oboznámiť. Iba v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná a spotrebiteľ by mal možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a ovplyvniť, by bolo možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je dojednaná platne.
14. Odvolací súd zdôrazňuje i mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, ktorou následne v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia zo strany dlžníka, dochádza automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj z rozhodcovskej zmluvy, ktorá v článku II. obsahuje znenie rozhodcovskej doložky, resp. riešenie prípadných sporov z úverovej zmluvy. Táto rozhodcovská zmluva formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá strana (žalovaný) sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde. Predtlačené ustanovenie zmluvy, že povinný bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou a to navyše elektronickou formou, odvolací súd nepovažuje za dostatočné preukázanie kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu na všeobecný súd zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené, aj odvolací súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.
15. Odvolací súd zdôrazňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúc aj na zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom zákona je upraviť problematiku ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb na diaľku v súlade so smernicou č. 2002/65/ ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES. V predmetnej veci bola zmluva o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy uzatvorená stranami na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie /§ 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z./, v súlade s § 8 citovaného zákona, podľa ktorého práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
16. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, vzhľadom k tomu, že nebola platne a individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť
právomoc rozhodcovského súdu. S poukazom na uvedené, ide o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).